Marley a ja

Keď čítam niektoré komentáre, nechápem, prečo ste tomu dali, len také nízke hodnotenia, čakal by som záplavu 5 hviezd. Čo poznám ženy z môjho života, viem, že majú radi psov a mnohým sa tiež veľmi páčil tento film. Ja som však špecifický človek. Mal som jednu skvelú sučku, volali sme ju Rikina. Prišla na svet približne, keď som sa narodil ja a tak som s ňou strávil celé detstvo, keď odišla zo sveta, mal som práve smutné obdobie. Ju dokúsala nová sučka, ktorú naši práve vtedy kúpili, nebol som tomu rád, lebo Rikina bola poslušná, tichá, nerobila problémy a tá malá bola ako tornádo, čo všetko ničilo. Po tom ako ju dokúsala, najmä jej chvost, si sama Rikina ten chvost odkusla a potom ju musel dať otec utratiť. Pochoval ju do záhrady bez nejakého náhrobného kameňa, dôležité bolo, že mi sme vedeli kam, ale nemáme ilúzie o nejakom zvieracom nebi, aj keď si myslím, že všetko živé zo zvieracej ríše, by tiež mohlo niečo také mať, lebo aj to boli krásne tvory, ktoré vnímali svet. Následne sa tá sučka stratila, ďalší starší pes nám zas zdochol pred dverami a tak sme zas kúpili novú sučku, ktorá bola tiež ako šteniatko krásna, ale bola aj nezbedná a to jej zostalo a dnes je už veľmi veľká. Zistil som, že ani veľmi nemám rád psy, špeciálny vzťah som mal len k jednej, ktorá bola ako ja, inak mám radšej mačky. To, že si vo filme nevedeli dať radi so psom bolo hlúpe, mali si ho dať vycvičiť k niekomu normálnemu, no samozrejme americký film. Kriminalitu v tak dobrej štvrti prehnali, takisto to presťahovanie sa len tak, je snáď možné len v USA, či vo filmoch z tejto produkcie, vyzerá to ľahšie ako si natrieť chleba pomazánkou, len vždy vedia povedať, kedy to nie je možné. Owena Wilsona ako herca naozaj nemusím, takisto ten štýl jeho obliekania. Človek, ktorý ho do češtiny nadaboval mi liezol ešte viac krkom, ale vravím si, ak do slovenčiny ho nadaboval Maštalír, čo mám veľké tušenie, tak som rád aj za toto. Jennifer Aniston mi časom pripomína moju tetu. Je to škoda, lebo sa mi kedysi táto herečka celkom aj páčila. Eric Dane je taký typický americký švihák stvorený pre kriminálne, či nemocničné seriály, je celkom príjemný, ale to, čo hraje väčšinou ide pomimo mňa a najmä tu splietanie rečí okolo Escobara a Kaddáfího, ma dožralo. Film použil celkom zaujímavý motív s niekoľkominútovým rýchlym prehľadom života. Viete aj rodinné problémy boli občas reálne a znesiteľné, ku koncu však už nie. Takýto film je vhodný akurát do USA, aj to len niekde. Pre mňa romantické ani náhodou, súhra dvoch hlavných hercov a odporný sex niekde na starej vŕzgavej írskej posteli, kde možno aj niekto zomrel mi nepridali. Taktiež pes vnútri, vyčerpaná žena s depresiou a veľa detí to je hrozné, navyše s takým polenom, aké hraje Owen Wilson, ktorý svoj nie ťažký život akosi nezvláda a nie je schopný sa pohnúť, je vážne ako vo väzení. Potom sa nedivím takýmto mužom, že majú manželstvo za väzenie. Ak neradi nechávate zvieratá vonku, lebo vám poškodia trávnik, naučte ich chodiť na jedno miesto tak, ako keď ich to naučíte na miesto vnútri. Ten chaos, ktorý pes spôsoboval bol však tento film. Ak ste si na záver zároveň poplakali, musíte byť veľmi citlivé a jemné povahy. So mnou to nehlo a to mám aj končiaci sopeľ, proste to bol evidentný priehľadný útok na city, prepínaním toho, ako si malý chlapček pozerá staré video so spomienkami, cez smutnú Aniston pri okne, Wilsona, ktorý hladkal psa a lekára, ktorý mu dával smrtiacu dávku a on pomaly zatváral oči a obraz stmavol, následne po pochovaní, zas obraz zbledol a prešiel do jesenného západu Slnka. Nuž jeseň bola akoby jednoduchým symbolom jeho posledných chvíľ. S tým, že pre zviera môžte byť jedinečný majú pravdu, u ľudí je to ťažšie, či horšie, tiež s tým, že ak dáte zvieraťu lásku, ono vám ju dá tiež, čo u ľudí tiež často neplatí, ale zas by som to nepreháňal, sú to jednoducho zmýšľajúce zvieratá a ľudí nikdy nenahradia, takisto vás na deti nepripravia, to bolo lacné. Za prvú polovicu filmu by som dal aj štyri hviezdy, za tú druhú asi len dve, takže priemer ako vyšitý. Nie som cynická obluda, ale hystériu, trápnosť, neschopnosť, prehnanosť a americké, občas prehnané reálie vo filmoch nemusím. Možno by som k tomu filmu pridal aj označenie životopisný, za to rodinný som rád, lebo z rodinného života tam je dosť, ale všetko len útržkovito, čiže nevypovedá to nič, len dáva obraz o situáciách, ktoré sa môžu vyskytnúť. Ale už dosť, príbehoch o psoch už mám plné zuby, po Rexovi, Lessie, snežných psoch, mimochodom najviac sa mi páčia najmä psy ako Husky, Akita Inu, či tie sibírske, taktiež po filmoch, ktoré som automaticky prepínal, lebo po pár sekundách mi boli neznesiteľné ako o Beethovenovi, už má dosť, dnešný životný štýl s nimi, mi už lezie na nervy, naviac brať ich na pláž, kŕmiť príborom, následne s tým príborom sám jesť a hneď na to sa bozkávať ako v tomto filme je príliš. Pre ľudí sú občas viac ako deti, či iní ľudia. Paradox je, že pri toľkých filmoch, som žiadnemu o psovi nedal plný počet, lebo takto stvárnené sa mi nič nepáči, keby som mal svojho vlastného, takého, akého by som chcel a mohol si ho podľa seba vychovať a natočiť film, možno taký by dostal, inak sú to moderné preslaďáky. (26.10.2012) (menej) (viac)