Tisícročná včela

Natoľko senzitívna dráma o niekoľko-generačných osudoch tradičnej slovenskej rodiny na prelome 19. a 20. storočia, že som mal po jej skončení chuť napísať Jakubiskovi list, v ktorom ho prosím o pokračovanie. Na historických udalostiach krásne vykreslený život jednoduchých ľudí, ktorých zasiahli nemilé i milé udalosti a plynutím doby krásne odzrkadľuje témy maďarizácie, socialistických ideálov, modernizácie, technologického pokroku, migrácie za prácou, vojenskej mašinérie, nezmyselnosť vojny a veľa ďalších. Veľmi precízne charaktery a rozmanitosť postáv, herecky príjemné, režisérsky nápadité a scenáristicky vycibrené. Doporučoval by som dnešným stredoškolákom ako povinnú jazdu namiesto jednej knihy z povinnej literatúry. Odporúčam pozrieť si seriálovú podobu filmu, ktorej časti lepšie zvýraznia dané témy. 85%. (05.12.2013)

„Znášajú med celé tisícročia. Jedna padne, druhá ju nahradí. Všetko ich nivočí. Mráz i my, ľudia. Ale včelstvo je tu stále. Vari večne.“ Juraj Jakubisko je úžasný epický filmár. Extravagantný, excentrický a introvertný zároveň. Mnohé scény môžu pôsobiť absurdne, ale v kontexte celkového príbehu napokon pôsobia fascinujúco. Dokáže stvoriť nenapodobiteľnú, až halucinogénnu atmosféru (bohužiaľ niekedy na úkor scenára, čo tiež nie je dobre). Nanešťastie, akonáhle sa pustí do tragikomického príbehu na priestore niekoľkých hodín, začne sa v parádnom karnevale strácať. Tempo stagnuje a atmosférické scény, snáď ani nepochádzajúce z tohto sveta, sa bolestivo striedajú s normálnymi, obyčajnými. To je i prípad - inak úchvatnej - Tisícročnej včely, nakrútenej podľa (výborného a vtipného) románu Petra Jaroša. Spisovateľ sa podieľal na scenári, filmové finále sa však napriek tomu od knižného veľmi líši. O 11 rokov staršie Červené víno (tiež epická rodinná sága odohrávajúca sa naprieč desaťročiami len s tým rozdielom, že včely vymenila za hrozno) je mi predsa len trochu bližšie, lebo o takej atmosfére, akou disponuje Tisícročná včela, síce môže Červené víno len snívať, ale zas má lepší scenár. Napriek tomu stojí štvorhodinový príbeh rodiny Pichandovcov bez debaty za hriech. Určite to najlepšie, čo slovenský národ natočil. Film som nevidel, ale miniséria je geniálna. Mohlo by sa zdať, že po odchode Krónera (ktorý hrá len v prvých dvoch dieloch zo štyroch) výrazne utrpí, ale ono je to umelecký zámer: z magickej prvej polovice sa v druhej stane temná dráma nevyhnutne smerujúca k takému koncu, k akému smeruje. Keď sa vo finále začne realita preplietať s "predstavami", je to úchvatné. Sranda je, že Jakubisko sa s tým fakt nebabral, u mnohých scén chýba základná logická vnútorno-dramaturgická štruktúra (videl som tento seriál stokrát, ale dodnes sa nájdu scény, u ktorých ani len netuším, či sa odohrávajú pár minút po predchádzajúcej, alebo o rok neskôr), no nielenže to nevadí, ale dokonca to má zásadný podiel na skvelej snovej atmosfére. (09.09.2017)

Tisícročnú včelu som nevnímal ako seriál, skôr ako poriadne dlhý film. Dlhý a dobrý, vynikajúci. Jakubisko mi je v mnohých ohľadoch pomerne cudzí, možno preto väčšinu z jeho tvorby nechápem a nepáči sa mi, počnúc už Kristovými rokmi. Ale jeho "epickú" tvorbu: Sedím na konári, Tisícročná včela a Perinbaba, obľubujem. Ospravedlňuje v mojich očiach všetko predtým i potom nakrútené, dokonca aj to nevidené. Včela je v dobrom slova zmysle slovenská (asi viac zásluhou Jaroša, než Jakubiska), je výborne nasnímaná, má fascinujúcu atmosféru doplnenú úžasnou Hapkovou hudbou. K tomu herecké obsadenie s excelentným Jozefom Kronerom v čele, tak čo by sme ešte chceli viac. Ani vlastne neviem, či existuje iný slovenský film, ktorý by som si cenil viac. (28.11.2015)

Tak toto sme presne my. Sme ako tie včely, iba robota nás spasí. Nič nám nezostáva len robiť, aby sme vyžili, ako sa patrí. Veru, sme my ako tie včely. My, Slováci. Národ slovenský. Chcete vedieť aké máme nátury a čo drieme hlboko v našich dušiach? Nádherne, silne poeticky, to vykresli spisovateľ Peter Jaroš vo svojej knihe. Veľmi dobre sa to číta. Krásna, ľúbozvučná hra so slovami a citmi. Slovenský režisérsky guru Juraj Jakubisko túto literárnu predlohu taktiež bravúrne spracoval. Tým pádom sa môžeme pochváliť hneď dvoma skutočne výnimočnými umeleckými dielami. Perfektný román a päť hviezdičková filmová adaptácia. "Tisícročná včela". ***** (12.04.2013)

Poetický surrealismus slovenského Felliniho se mísí s drsnými obrazy života přelomu 19.a 20.století. Román Petra Jaroše ani zdaleka nedosahuje takové krásy a podmanivosti jako filmová sága Jakubiska. Život a smrt, láska a zrada, radosti i strasti, válka a mír. Podobenství, snové scény, magie....včelí královna, kulový blesk, roj meteoritů, v břiše velryby. Básnické obrazy i každodenních činností - večerní a noční cesta přes potok s pochodněmi dostává přímo magický rozměr. Silné herecké obsazení zvládá všechny nástrahy scénáře, dokonce i - pro Jakubiska typické - odvážné erotické scény. Josef Kroner je Pan herec, jedno hraje -li vážně či komediálně, zamilovaně či rozzlobeně. Scény, které předchází smrti jeho postavy, mrazí nejen obrazně, ale přímo doslova. (11.03.2011)