Marina111

Viete, aký je to svet, „kde žiť budem v úli?“ Kde je to čarovné tam, „kde sa v spánku včela k včele túli“? Prekrásne miesto, „kde cintorín je nádherná lúka“, miesto, kde „každý kvet mi zabudnutie núka“? Že neexistuje? Ale čoby! Tá čarovná zem, kde „krídla mám“, to je prosím pekne Jakubiskova verzia Slovenska v symbolickom, po všetkých stránkach takmer dokonalom opuse Tisícročná včela. Nielenže sa tam snúbi reálne s magickým, poetické s drsným a prízemné s nadpozemským, ale na dôvažok tu ešte vedľa seba hviezdia (hniezdia?) moji traja najobľúbenejší herci, menovite J. Kroner, Š. Kvietik a M.Dočolomanský, a ako statoční, hrdí a pritom i tak neskonale ľudskí Pichandovci bojujú svoje životné, národnostné i ľúbostné boje. Jakubisko sa s históriou (národnou i ľudskou) a realitou tak svojsky pohral, očividne sa riadiac rečou jednej z postáv: „Vymýšľajte si! Zveličujte! Preháňajte! Nebojte sa fantázie – a po čase už nikto nebude vedieť, čo je pravda a čo nie.“ A výsledkom takéhoto prístupu je azda najobľúbenejší slovenský film, o ktorom si trúfam napísať, že patrí na najvyšší piedestál slovenského kinematografického sveta. Nezaslúžila sa o to len „utekajúca“ rakva, nebožtík rastúci v truhle, žaby pršiace z neba či nešťastný zaľúbenec voliaci smrť zaúdením; najpozoruhodnejším, najprekvapivejším a najdojemnejším prvkom (aspoň pre mňa) ostáva záver hodný antického hrdinu – samozrejme, prezlečeného z tógy do liptovského kroja a namiesto vavríny korunovaného slzami, potom a krvou. Záver, ktorý ma vždy opakovane rozplače, a budí vo mne hrdosť na to, že i ja som potomkom tisícročnej včely ... Záver, pri ktorom vybledne i tých málo vyslovene nešťastných scén (murár Ryba získavajúci ženu spevom, napr.). Ak sa teda znova narodiť, tak len do sveta Jakubiskovho ľudského včelína.

Ach, sladké dávne časy... A vlastne, načo to zapierať, napriek všetkým technickým, obsahovým a logickým chybám, si túto telenovelu pozriem rada ešte i dnes. Pretože nie vždy máme radi len to, čo je bezchybné... A ja rada Muńeca brava mám. A i Gloriu, Linu, Bernarda, Sokoró, Ramona, slečnu Vicky, Angeliku... Veď sú to, a teraz nežartujem, asi najobľúbenejšie postavičky môjho detstva! A hoci si uvedomujem, že v skutočnosti celý tento seriál nie je nič viac, ako komerčná hlúposť, predsa len mám k všetkým tým 270-tim dielom silné citové väzby, a nič na tom nezmení žiaden racionálny fakt. Navyše, ako to tu už niekde bolo spomínané, mnohé kamerové sekvencie by vďaka svojej originálnosti a kvalite mohli byť inšpiráciou i pre "veľké" filmy.

V podstate som moderné dievča žijúce si moderným životom, práve folklór je však to, čo mi dodáva silu, potešenie, radosť, veselosť. A to všetko (v ohromných dávkach) prináša aj táto séria. Trošku ju poznačili masmediálne praktiky nastupujúceho milénia (mať možnosť, vystrihnem všetky tie "efekty"), ale inak je to vskutku výborný a výborne spracovaný nápad hodný povestného zloženia klobúka. Už je len na STV (po novom na RTVS) aby jednotlivé časti "nerozbíjala" a vysielala ich všetky v jednej sezóne, podľa možností dokonca i v jednotnom čase. Apropo, hoci život našich predkov je tu značne zidealizovaný, predsa len považujem tieto dokumenty za veľmi výpovedné a zároveň za "dušehojivé". Čím skôr sa Slováci - aspoň takýmto spôsobom - navrátia k vždy aktuálnemu odkazu našich tradícií, tým lepšie (pre všetkých).

Inšpirujúce príbehy inšpirujúcich ľudí. A pekne spracované k tomu. Škoda len, že dokumenty i ich aktéry sú pomerne neznámymi pre slovenskú verejnosť ...

Prečo to nepriznať; bavím sa. Po celom dni sa neviem dočkať na "môj" seriál plný intríg, pletiek, historických nepresností a troch reklám. A fakt sa z neho teším.