Pád do ticha

Pamätám si, že som bol na filme v bývalom Charlies klube v BA a nepríjemne mi za chrbtom vrčala premietačka, navyše bolo plátno v strede poškodené. Predvianočný zážitok z atypického filmu (v rámci kino distribúcie) mi to našťastie nepokazilo. Ešte že v tom čase nebolo v kinách nič zaujímavé, inak by som asi o tento malý adrenalínový skvost prišiel. Po druhom pozretí doplním, čo ešte na tomto filme oceňujem. Nie je oslavou iba ľudského ducha, prekvapilo ma, čo dokáže vydržať aj ľudské telo. Odvahu tvorcov vydať sa do tak náročného terénu natočiť hraný dokument. Kameraman a zvukár sa snažili v poslednej fáze filmu priblížiť hrdinov duševný stav divákovi. (06.07.2012)

Nečekal jsem, že to bude až tak vyloženě dokumentární, ale vůbec mi to nevadilo. Myslím, že právě díky tomu vyprávění to dostalo mnohem víc na autentičnosti a emocionálním dovětku. Joeho i Simona obdivuju, protože jsou to velcí šílenci a to, že se zachránili, teda hlavně Joe, je opravdu velká věc a asi i obrovské štěstí. Navíc okouzlující obrázky peruánských And. Velmi povedená filmová rekonstrukce, ale nějak mi tam na těch 5* něco chybí. (05.06.2012)

Tak tento film (alebo skôr pôvodná skutočná udalosť) posúva výrazy „mať smolu“, ale aj „mať šťastie v nešťastí“ či „pevná vôľa všetko zdolá“, do úplne novej roviny! Vizuálne úchvatné zábery veľhôr sa striedajú s realistickým stvárnením horolezeckého výstupu i zostupu a emocionálnymi výpoveďami troch účastníkov dobrodružstva za hranicami ľudskej fantázie. Vierohodné, strhujúce a nervydrásajúce. A kto má aj po tejto dávke adrenalínu ešte chuť z tepla vlastnej obývačky sledovať podobne ťažké osudy ľudských mravčekov v Andách, odporúčam film Prežiť. (08.06.2005)

Neuveriteľný dokument a ešte neuveriteľnejšie, že je podľa skutočnej udalosti. Dej, ktorý sa naozaj stal, by snáď nevymyslel ani najlepší hollywoodsky režisér. Keďže som nevedel, ako to celé skončí, zážitok bol ešte lepší. Filmu prospelo, že bol natočený v roku 2003, pretože tam nie je nič zbytočne natiahnuté ako sa to deje v dnešnej dobe hádam pravidelne, ale zase na druhú stranu by si tento zaujímavý dokument zaslúžil aj remake. Ak máte radi adrenalín, napätie, šokujúce zvraty, ale predovšetkým hory a horolezectvo, tak toto je povinná jazda. (5.6.2022) (02.09.2022)

Ale no ták, prosím vás...Presne tieto komentáre o pevnej vôli a sile ľudského ducha som tu očakávala, ako je možné, že sú ľudia tak smiešne predvídateľný? Jediné o čom tento príbeh naozaj bol je sila prírody! To proti čomu zúčastnení,okrem svojej vlastnej blbosti, stáli-bola matka príroda a to bolo zároveň aj tým, čo ich udržalo pri živote-pud sebazáchovy! Musím vás všetkých sklamať, ale nepovažujem za inteligentného a už vôbec nie obdivuhodného jedinca, ktorý si vezme poloprázdnu plynovú bombu na dlhatánsky výstup bez zastávok aspoň v jednom základnom tábore. Tak isto nezamieňam snahu o prežitie, ktorú máme geneticky zakódovanú za akúsi silu ľudského ducha. Nie som naivná a vidím, že jediný boj, ktorý sa tu odohral zviedli sily prírodné medzi sebou a to vinou ľudskej hlúposti. Musím priznať, že ponaučenie tu ozaj nechýba a to hlavne pre tých, ktorí necítia rešpekt a pokoru pred veľkoleposťou našej matky Zeme. Je múdrejší ten, kto pred veľkou horou sklopí v úcte zrak, alebo ten, kto sa ju pokúsi zdolať v smiešnej snahe dokázať si svoju vlastnú cenu a schopnosť ju pokoriť? Odpoveď je dosť jednoznačná. V tomto boji človek nikdy nemal šancu vyhrať, pretože ak aj výstup zvládol, opustil horu s vedomím svojej vlastnej slabosti.Ak by som mala písať o sile ľudského ducha-musel by sa Simon pre Johna vrátiť aj napriek tomu, že by riskoval svoj vlastný život. Filmu sa však nedá uprieť vizuálne nádherné spracovanie, uchvátili ma prekrásne zábery divokej prírody a pohoria Ánd. Preto navzdory tomu, že z každého rohu sálala ľudská blbosť, nemôžem inak, než dať plný počet, rozhodla som sa totiž, že budem celý snímok vnímať ako oslavu moci Prírody! (09.03.2014)