Emília

Emília je ikona slovenského herectva. Slovenská malosť je však všadeprítomná. K. Čapek síce vymyslel pojem MČČ a ocejchoval tak Čechov, ale skôr to platí o nás. Napriek tomu, že sestry Vášáryové hovoria o svojich rodičoch s láskou a úctou, nezaznie ani tu ani vo filme Magda, že prečo majú pomaďarčené meno, keď ich otec pochádzal zo slávneho talianskeho rodu VASARI. Ich rodičia neboli žiadni chudáci a netreli žiadnu chudobu. To sa dlho tajilo a nikto nemal potrebu sa predvádzať. Udivuje ma však, že sa nevrátili k svojmu skutočnému menu. (23.12.2023)

Takmer dokonalý portrét kráľovnej slovenského herectva, ktorý v prvej polovici funguje aj ako mimoriadne vzrušujúcí náhľad do spoločensko-politickej situácie krajiny a do filmového a divadelného umenia. Prekvapuje hravou formou, ktorá je ale stále dostatočne klasicky dokumentárna pre mainstreamového diváka (ďalší Moonage Daydream sa teda nekoná). Zbytočne nerozpitváva bulvárne témy, aj keď ich dostatočne úderne načrtne v zmysle Show, don't tell. Má to mnoho zaujímavých nápadov, odsýpa to perfektne a pri mnohých dobových záberoch či myšlienkach a vedomostiach Milky sa zatajuje dych. Najväčšia sila tohto životopisu pre mňa plynie z faktu, že Emília sa stala ikonou (česko)slovenskej kultúry vďaka svojej vysokej inteligencii, tvrdej drine a pragmatizmu, a nie (len) preto, že je niekedy povrchne vnímaná len ako tá romantická kráska. Formovaná poctivosťou, vzdelávaním a túžbe pochopiť a povzniesť. Nesmierne inšpiratívny a okúzľujúci človek aj dokument. Jemné výhrady súvisia s tým, že divák neznalý pomerov slovenského divadla a filmu neocení mnohé komentáre a detaily a takisto by záver (za mňa) mohol byť gradovaný smerom k silnejšiemu emočnému dopadu. (09.12.2023)

Veľmi dobrý dokument zobrazujúci prierez kariérou jednej z najšarmantnejších slovenských herečiek. Produkcia je štandardne dobrá a s formou sa príliš nehrá. Nápadité sú prechody medzi jednotlivými časťami rýchloposuvom obrazu. Okrem nazretia do súkromia zo samotných úst Emílie Vašáryovej môžeme sledovať jej herecký rast od filmu k filmu, od inscenácie k inscenácii, komentovaný jej kolegami či osobnosťami filmu a divadla a tu naozaj vidieť ako postupne zrela nie len ako herečka ale aj ako osobnosť. (29.12.2023)

Dokument a herecký profil, ako má byť. Všetko je na svojom mieste, rozprávanie je pútavé, trochu súkromia, viac pracovných zážitkov, a pomedzi to ukážky z najdôležitejších filmov a k niektorým aj krátky komentár. Pri takejto herečke s bohatou kariérou na to všetko treba aj príslušný čas a ten bol dokumentu dopriatý. –––– Emília Vášáryová účinkovala v približne 152 inscenáciách slovenských a českých divadiel, v 121 televíznych inscenáciách, v 36 televíznych filmoch, v 40 nedeľných chvíľkach poézie, v 49 dlhometrážnych filmoch a v 2 krátkometrážnych filmoch. (23.12.2023)

Slovenská Femme Fatale, krásou a osobnosťou v pohode konkurujúca európskym sex symbolom 60s až 80s, ako Karin Dor, Claudia Cardinale, Romi Schneider alebo Sophia Loren. Nečudo že každý režisér ju chcel vo svojom filme či divadelnej hre, a mnohí hereckí partneri boli z nej unesení a chceli ju doslova vlastniť. Nuž typické správanie mužov v umeleckej branži. Bohužiaľ tak ako iné talenty zo Slovenska – Jozef Króner, Milan Kňažko, Ivan Palúch a iní, ktoré mohli preraziť v európskom alebo aj svetovom kine, represívny komunistický režim, ktorý nenávidí talentovaných ľudí, prikoval týchto hercov nadobro do extrémne konzervatívneho východoeurópskeho filmového priestoru. Zaujímavé je že, úplne inak vyzerajúca ale rovnako pekná a nemenej slávna sestra Magda, sa vedela angažovať na alternatívnej filmovej scéne kde stvárnila oveľa odvážnejšie a charakterovo významnejšie postavy ako Emília. Škoda že pri vtedy zhoršujúcej sa politickej situácií neemigrovali do Francúzka, som si istý že by tam prerazili. (24.12.2023)