Emília

Takmer dokonalý portrét kráľovnej slovenského herectva, ktorý v prvej polovici funguje aj ako mimoriadne vzrušujúcí náhľad do spoločensko-politickej situácie krajiny a do filmového a divadelného umenia. Prekvapuje hravou formou, ktorá je ale stále dostatočne klasicky dokumentárna pre mainstreamového diváka (ďalší Moonage Daydream sa teda nekoná). Zbytočne nerozpitváva bulvárne témy, aj keď ich dostatočne úderne načrtne v zmysle Show, don't tell. Má to mnoho zaujímavých nápadov, odsýpa to perfektne a pri mnohých dobových záberoch či myšlienkach a vedomostiach Milky sa zatajuje dych. Najväčšia sila tohto životopisu pre mňa plynie z faktu, že Emília sa stala ikonou (česko)slovenskej kultúry vďaka svojej vysokej inteligencii, tvrdej drine a pragmatizmu, a nie (len) preto, že je niekedy povrchne vnímaná len ako tá romantická kráska. Formovaná poctivosťou, vzdelávaním a túžbe pochopiť a povzniesť. Nesmierne inšpiratívny a okúzľujúci človek aj dokument. Jemné výhrady súvisia s tým, že divák neznalý pomerov slovenského divadla a filmu neocení mnohé komentáre a detaily a takisto by záver (za mňa) mohol byť gradovaný smerom k silnejšiemu emočnému dopadu. (09.12.2023)

Emília je ikona slovenského herectva. Slovenská malosť je však všadeprítomná. K. Čapek síce vymyslel pojem MČČ a ocejchoval tak Čechov, ale skôr to platí o nás. Napriek tomu, že sestry Vášáryové hovoria o svojich rodičoch s láskou a úctou, nezaznie ani tu ani vo filme Magda, že prečo majú pomaďarčené meno, keď ich otec pochádzal zo slávneho talianskeho rodu VASARI. Ich rodičia neboli žiadni chudáci a netreli žiadnu chudobu. To sa dlho tajilo a nikto nemal potrebu sa predvádzať. Udivuje ma však, že sa nevrátili k svojmu skutočnému menu. (23.12.2023)

Dokumentárny snímok, ktorý je dôstojnou prechádzkou umeleckým aj osobným životom jednej z najlepších herečiek slovenskej kinematografie. Emília Vášáryová je jednoducho synonymom talentu, krásy a pokory a jej nezabudnuteľné roly utkvú v pamäti každého filmového fanúšika, najmä tá z Pelíšok je nezameniteľná. Šulík pekne vystihol a podčiarkol jej osobnosť, názory a motívy a zároveň vôbec zbytočne netlačil na emočnú pílu. Myslím, že takýto filmový portét si Emília určite zaslúžila. 75 % (25.01.2024)

Možno pridlhé na samodokument, ale za to táto herecká ikona, lepšia z dvoch sestier, si to zaslúžila. Pre mňa lepšia, pretože tá razila aj nejaké limity, ktorými sa sama obmedzila v tom, aby nemusela herecky ukazovať to, čomu sa hovorí odvážnejšie herectvo a v čom jej sestra neváhala ani minútu. Krásny prierez jej kariérou aj so zaujímavosťami z jej pohľadu, no a zároveň zaujímavá poučka od nej samej, ako žijú umelci, keď o svojom mužovi, ktorému vadili rôzne scény, bozky, dotyky povedala: "No ja by som si herečku za ženu teda určite nevzala. A herca za muža, to už vôbec nie." (11.01.2024)

Dokument a herecký profil, ako má byť. Všetko je na svojom mieste, rozprávanie je pútavé, trochu súkromia, viac pracovných zážitkov, a pomedzi to ukážky z najdôležitejších filmov a k niektorým aj krátky komentár. Pri takejto herečke s bohatou kariérou na to všetko treba aj príslušný čas a ten bol dokumentu dopriatý. –––– Emília Vášáryová účinkovala v približne 152 inscenáciách slovenských a českých divadiel, v 121 televíznych inscenáciách, v 36 televíznych filmoch, v 40 nedeľných chvíľkach poézie, v 49 dlhometrážnych filmoch a v 2 krátkometrážnych filmoch. (23.12.2023)