Piargy

Po dlhom čase mám pocit, že som nejaký film nepochopil. Preto je celkom možné, že sa mi to nepáčilo mojou vinou. Na jednu stranu musím uznať, že Piargy netrpia žiadnymi detskými chorobami slovenského filmu (obzvlášť z dedinského prostredia). Scenár a najmä dialógy pôsobia autenticky, nešuštia papierom. Štyria hlavní hereckí predstavitelia hrajú bezchybne. Postava Lucie Siposovej je už trochu karikatúrou. Nesadla mi však umelecká štylizácia. Odkaz filmu mal zrejme smerovať k poznaniu "Tak sa vtedy žilo." No neviem, ako tomu pomôže, keď dronové zábery prekonvertujeme do čiernobielej farby. Reálie Slovakštátu nijako dej nerozvíjajú, slúžia skôr na dobové zaradenie deja (a čiastočne na vykreslenie kľúčovej úlohy cirkvi v tom období). Aj scény s prvkami nadprirodzena skôr dokresľujú predstavu, že akým nezmyslom vtedy verili dedinčania (rozdiel medzi mestom a dedinou v roku 1939 je podľa filmu až civilizačný). Napokon zostáva holý príbeh hlavnej štvorice, ktorý by sa dal zhrnúť v troch vetách (čo sa podarilo už v oficiálnom texte distribútora). K Piargom sa však po čase určite vrátim a pokúsim sa v nich nájsť to, čo mi možno teraz uniklo. (25.09.2022)

Ťažko mi je hádzať superlatívmi všade navôkol na margo kameramanskej práce Bencsíka, nakoľko mi je SK tvorba viac-menej cudzia, z čoho vyplýva moja neznalosť ohľadom toho, či bol Stanislav Szomolányi jeden a jediný génius slovenskej kamery, alebo sa jedná o dlhotrvajúci štandard, no to, čo tu dával Bencsík v jeho čiernobielych kompozíciách, bolo niečo v skutku neskutočné. Po formálnej/technickej stránke je Piargy bezvýhradná excelencia a nominácie v každej z kategórií nie je až také veľké počudovanie, no príbeh akoby vyšiel z úplne zahovnenej telenovely s pocitom, že sa udialo menšie márnenie talentom filmárov. Tieto šeredné dedinské reálie a medziľudské intrigy dával majster Grečner s Lukavským v Drakovi tak rázne a úderne, toto bol čistý výsmech. Ak budú snímky u nás takto vyzerať, sme na veľmi dobrej ceste, no chce to aj nejakú substanciu, nie len štýl. A kamera je tu fakt naozaj seriózne vážne na Oscara. Terrence Malick by z nej mal orgazmy. Nepochybne... (5.4.2023) (11.4.2023) (11.04.2023)

Hodně neotřelý filmový počin - tematicky, zpracováním, černobílým formátem. Škoda toho konce, který asi dokázal zamotat hlavu nejednomu divákovi a zbytečně poměrně klidně plynoucí film rozbouřil množstvím obrazů patřících do jiných časových linek. Když si přečtu, že se hlavní role zhostila Judit Pecháček, asi jsem koktejlově trochu pozadu, že se Judit Bárdos už nejmenuje Bárdos. Tenhle náročnější snímek může být v záplavě českých filmů na Netflixu mnohými neobjeven. (21.11.2023)

Asi najviac, okrem komentára Arsenala83, vystihli tento film na portáli Svet ženy. Tento príbeh by sa mohol kľudne odohrať v dnešnej dobe.  Zlý patriachálny svet dosiahol pokrok a mladá zdegenerácia tak presadzuje silné sebavedomé feny do popredia a bojuje proti šikane  tak šikovne až dievčatá šikanujú chlapca tak že radšej spácha samovraždu skokom zo strechy, pravda utláčaná šikanistka to nezabudne streamovať. A aby toho nebolo málo vzdelaná akademická obec poukáže vo filme na nevzdelaných sedliakov, ktorý bežne počas omší potúžený alkoholom postrieľajú ďalších 13 farníkov. Ešte šťastie že sa takéto hrôzy neodohrávajú v realite na pôde akademicej v hlavnej úlohe s akýmsi prefetovaným filozofom. Toľko k tuposti liberálov a mladej zdegenerácie. Odmysliac si zlú bububu cirkev, dvestojednatisíc stotridsaťšesť plagátov Tisa a alkoholizmus na vidieku treba uznať že úvodné 2/3 filmu sú skutočne surové a hlavne výborne natočené. V závere sa však tvorcovia až príliš chceli podobať Larsovi von Trierovi a zahrať na niečo viac ako mali a tým pádom výrazne znížili kvalitu filmu ktorý mohol očariť podobne ako Pomaľované vtáča, nebyť spackaného záveru. A keď som v záverečných titulkoch v úlohe tuším miništranta číslo dva zazrel americké priezvisko O´Brain hneď mi bolo jasné nielen komu otrčila Juliša ale aj nadáciam ktorej krajiny nastavil náš tím Piagry....či to bola tvár ťažko posúdiť. Takmer 4*.... (02.01.2024)

Pokiaľ ste pochybovali, či sú ľudské životy aj o niečom inom ako o sexe, tak vás Trajkov a spol. vyvedú veľmi rýchlo z omylu, pretože sa hneď "ide na vec" a neskončí sa až do konca. Nejednoznačné postavy, absencia doslovnosti, herci hrajúci konečne iné postavy ako stokrát pred tým a samozrejme aj kino look, to sú nepochybne veľké klady. Osobne mám ale dojem, že prerod hlavnej postavy prebehne rýchlo a bol by uveriteľnejší, ak by sme tu nemali onen zásadný midpoint, ktorý všetko otáča hore nohami, avšak úplne by stačilo, ak by Juliša jednala iba na základe toho, aký je jej manžel. Záverečné dejstvo prebehne ako z rýchlika, až mám dojem, že všetko predtým bola skôr expozícia a záverečná štvrťhodinka výcuc z nakrútenej minimálne hodiny deja. 70% (02.01.2024)