Reklama

Reklama

Piargy

  • Česko Piargy
Trailer 2

Obsahy(1)

Dej filmu, ktorý vznikol na motívy novely Františka Švantnera nás zavedie do dediny Piargy. Mladá, krásna a chudobná Juliša (Judit Bárdos) tu zaplatí krutú daň za túžbu po lepšom živote. Keď sa vydá za Martina (Daniel Fischer) – syna najbohatšieho statkára, ocitne sa v rodine, kde vládnu tvrdé pravidlá. Nielenže bude čeliť nepríjemnému tlaku svokry, ale nedokáže sa ubrániť ani násilným zvodom svokra (Attila Mokoš). Juliša sa napriek tomu do manželovho otca zamiluje a vznikne ľúbostný trojuholník. Zakázané tajomstvo však neostane dlho utajené a vyťažiť z neho zatúžia všetci. Julišina sestra (Lucia Siposová), ľudia v obci a dokonca aj dedinský kňaz (Peter Nádasdi). (CinemArt SK)

(viac)

Videá (3)

Trailer 2

Recenzie (6)

BarVo 

všetky recenzie užívateľa

Rada nadhodnotím, po dlhej dobe som sa necítila na slovenskom filme nepríjemne a bonus v podobe Mariána Geišberga veľmi potešil. Síce sa v týchto našich sociálnych dedinských drámach rieši dookola to isté,  tentokrát mi to však nevadilo, najmä vďaka výbornej kamere, uveriteľným dialógom, troche mystična a skvelým hercom v hlavných úlohách. Prvý vulgarizmus som začula v 59. minúte, ostal aj posledným, čo v SK produkcii posledných rokov zvlášť oceňujem. Ušlo mi, kedy sa stihla Juliša medzi znásilnením a mlátením manželky zaľúbiť do svokra, ale veď každý máme nejakú úchylku. Hudba zbytočne tlačila na pílu už od začiatku, čím strácala na efekte,celkovo ale za mňa fajn. ()

jakeer 

všetky recenzie užívateľa

Po dlhom čase mám pocit, že som nejaký film nepochopil. Preto je celkom možné, že sa mi to nepáčilo mojou vinou. Na jednu stranu musím uznať, že Piargy netrpia žiadnymi detskými chorobami slovenského filmu (obzvlášť z dedinského prostredia). Scenár a najmä dialógy pôsobia autenticky, nešuštia papierom. Štyria hlavní hereckí predstavitelia hrajú bezchybne. Postava Lucie Siposovej je už trochu karikatúrou. Nesadla mi však umelecká štylizácia. Odkaz filmu mal zrejme smerovať k poznaniu "Tak sa vtedy žilo." No neviem, ako tomu pomôže, keď dronové zábery prekonvertujeme do čiernobielej farby. Reálie Slovakštátu nijako dej nerozvíjajú, slúžia skôr na dobové zaradenie deja (a čiastočne na vykreslenie kľúčovej úlohy cirkvi v tom období). Aj scény s prvkami nadprirodzena skôr dokresľujú predstavu, že akým nezmyslom vtedy verili dedinčania (rozdiel medzi mestom a dedinou v roku 1939 je podľa filmu až civilizačný). Napokon zostáva holý príbeh hlavnej štvorice, ktorý by sa dal zhrnúť v troch vetách (čo sa podarilo už v oficiálnom texte distribútora). K Piargom sa však po čase určite vrátim a pokúsim sa v nich nájsť to, čo mi možno teraz uniklo. ()

Reklama

drackula 

všetky recenzie užívateľa

Nemám moc rád filmy zo slovenského dedinského prostredia. Často je tam všetko strašne farebné a idealistické a pokiaľ sa film venuje aj ľudovým tradíciám je to často monotónne a tuctové. Piargy na to išli úplne inak. Druhá svetová vojna už klope na dvere. Židia sú nepriatelia a fašisti pochodujú po uliciach. Ak si k tomu pripočítame témy ako domáce násilie, postavenie ženy v spoločnosti a vzťah cirkvi a obyčajného ľudu, tak o idealizme a farebnom prikrášlení nemôže byť ani reč. Často pochmúrna atmosféra je podtrhnutá čiernobielym spracovaním a minimalistickou kamerou. Aj keď je to film z roku 2022, vyzerá akoby bol natočený v dobe, keď sa odohráva príbeh. Ľudové zvyky tu vystupujú ako spestrenie a občasná chvíľka na odpočinok. Inak dianie pomaly a isto smeruje k apokalyptickému finále. Herecké výkony Judit Bárdos a Attilu Mokosa sú skvelé. Na záver už len skonštatovanie, že je smutné, že sme sa od roku 1939 ako spoločnosť príliš neposunuli a množstvo problémov, ktoré boli na plátne sú stále aktuálne. 90% Kino Film Europe ()

marai 

všetky recenzie užívateľa

Film na motívy novely Františka Švantnera. Do kuchyne na strapačky s kapustou, do stodoly vrznúť si, do krčmy sťať sa, v izbe potom žene namlátiť. A zajtra znovu to isté. Round round baby round round... Ďalši z dôkazov prečo v slovenskom prostredí nemohol/nemôže vzniknúť veľký román. Tých pätnásť strán opisu Paríža z Chrámu Matky Božej tu skrátka F.Švantner nemá čím zaplniť. Zostávame uväznení v bermúdskom trojuholníku jedného tak depresívneho statku, že aj občasný výjazd do mesta plného ľudákov je príjemným spestrením. Aj Bill Muray bol v časovej slučke, ale tá jeho nenudila. Po Jozefovi Makovi si tu zopákli skvelý tandem Judit Bárdos a Jana Kvantiková (nevadilo by vidieť ich spolu ani tretíkrát). Potešilo neočakávané zjavenie sa Mariána Geišberga. Gazda Attilu Mokoša je vlastne Cimrmanov Vavroch zo Záskoku (vrátane legendárneho Zuj mi boty!), akurát tento je naturalisticky chlípny a surový. O to viac oceníme chudinku ženu, keď ho (spoiler!) s tými čižmami nakoniec pošle doprdele a ako bonus ešte po ňom práskne tanierom, pekne po taliansky. Kamera si zaslúži všetkých päť, čo obraz to fotka, miestami až dych berúce (určite treba vidieť v kine, nie na Nový rok v telke). Fisherova parochňa má parametre rekvizít na stužkovej. Podozrievam maskéra, či sa s niekým v krčme nestavil, že mu to s ňou prejde. ()

Primavera 

všetky recenzie užívateľa

Každé umelecké dielo si žiada vlastnú interpretáciu. Pre mňa sa stal Švanter nadčasový. Agresor, v tomto prípade najbohatší statkár, znásilni manželku svojho jediného syna. Koho opľúvajú dedinčania? Jasné, že nevestu Julišu. Lebo z agresora majú strach. Kohože mi to pripomína v prípade ruského agresora a ukrajinskej nevesty? No vás, milí proruskí konšpiratori. Vymýšľať si dôvody, prečo z obete urobiť vinníka je také slovenské. Zo strachu pred agresorom sa mu strkať do riti a dúfať, že za odmenu nám neublíži. ČB verzia super, ľudové tradície prestali mať punc slabomyseľných povedačiek, herecké výkony všetkých veľmi dobré. ()

Galéria (14)

Reklama

Reklama