Piargy
Piargy
Fašiangy
Réžia:
Ivo TrajkovKamera:
Peter BencsíkHudba:
Kiril DzajkovskiHrajú:
Judit Pecháček, Lucia Siposová, Attila Mokos, Daniel Fischer, Lucia Gažiová, Ivan Martinka, Jana Oľhová, Jana Kvantiková, Peter Nádasdi, Lucia Vráblicová (viac)Obsahy(1)
Dej filmu, ktorý vznikol na motívy novely Františka Švantnera nás zavedie do dediny Piargy. Mladá, krásna a chudobná Juliša (Judit Bárdos) tu zaplatí krutú daň za túžbu po lepšom živote. Keď sa vydá za Martina (Daniel Fischer) – syna najbohatšieho statkára, ocitne sa v rodine, kde vládnu tvrdé pravidlá. Nielenže bude čeliť nepríjemnému tlaku svokry, ale nedokáže sa ubrániť ani násilným zvodom svokra (Attila Mokoš). Juliša sa napriek tomu do manželovho otca zamiluje a vznikne ľúbostný trojuholník. Zakázané tajomstvo však neostane dlho utajené a vyťažiť z neho zatúžia všetci. Julišina sestra (Lucia Siposová), ľudia v obci a dokonca aj dedinský kňaz (Peter Nádasdi). (CinemArt SK)
(viac)Recenzie (103)
Po dlhom čase mám pocit, že som nejaký film nepochopil. Preto je celkom možné, že sa mi to nepáčilo mojou vinou. Na jednu stranu musím uznať, že Piargy netrpia žiadnymi detskými chorobami slovenského filmu (obzvlášť z dedinského prostredia). Scenár a najmä dialógy pôsobia autenticky, nešuštia papierom. Štyria hlavní hereckí predstavitelia hrajú bezchybne. Postava Lucie Siposovej je už trochu karikatúrou. Nesadla mi však umelecká štylizácia. Odkaz filmu mal zrejme smerovať k poznaniu "Tak sa vtedy žilo." No neviem, ako tomu pomôže, keď dronové zábery prekonvertujeme do čiernobielej farby. Reálie Slovakštátu nijako dej nerozvíjajú, slúžia skôr na dobové zaradenie deja (a čiastočne na vykreslenie kľúčovej úlohy cirkvi v tom období). Aj scény s prvkami nadprirodzena skôr dokresľujú predstavu, že akým nezmyslom vtedy verili dedinčania (rozdiel medzi mestom a dedinou v roku 1939 je podľa filmu až civilizačný). Napokon zostáva holý príbeh hlavnej štvorice, ktorý by sa dal zhrnúť v troch vetách (čo sa podarilo už v oficiálnom texte distribútora). K Piargom sa však po čase určite vrátim a pokúsim sa v nich nájsť to, čo mi možno teraz uniklo. ()
Prostředí slovenské předválečné vesnice je zpracované atraktivně i atmosféricky, zasloužilo by si však dotaženější příběh s důsledněji zpracovanými postavami. ()
Najskôr som dostal menší záchvat rozkokošenia pri dojme, že na Slovensku behom jediného roka vznikli rovno dva skvelé folk horory (prvým je samozrejme parádny Svetlonoc Terezy Nvotovej). Napokon ale situácia nie je až taká ružová. Teda... je. Piargy sú výborný film. Ale nie je to folk horor. Miestami k nemu však nemajú ďaleko. Sú v ňom rôzne drobnosti, ktoré ak by sa spracovali inak (a dlhšie), vykľul by sa z toho klasický folk horor. To sa ale jednak nestalo a jednak mám pocit, že o to tvorcovia ani nestáli. No istý mysticizmus prítomný určite je. Ukážkový slovenský naturizmus (domáce násilie, hriešni ľudia, závisť na každom kroku, nevera, alkoholizmus, poverčivosť, malosť niektorých ľudí) vytvára dokonalé podhubie ako pre folk horor, tak pre drámu. Potešilo ma, že snímke chýba explicitnejšia zápletka. Miestami je to vlastne veľmi pekný film, nech už to znamená čokoľvek. Dejú sa v ňom rôzne dôležité veci, ale dá sa povedať, že nedisponuje ucelenou zápletkou. Prestrihy na temnotu v ľuďoch potom pôsobia o to ničivejšie. Stále čakáte, čo z toho vylezie, kam zápletka vygraduje... a ono z toho ako keby nevyliezlo nič a nikam to nevygradovalo. Napriek tomu je to nielenže super, ale ono „dejová tlmenosť“ k naturizmu patrí, takže karhať za to tvorcov je ako karhať tvorcov slasherov za to, že sa v nich vyvražďujú tínedžeri. Nemám čo vytknúť nielen atmosfére a čarokrásnej výprave, ale ani neskutočnej kamere (toto vzniknúť v USA, má to istú oscarovú nomináciu). Ak by Piargy bol maďarský film, búchal by som sa po čele a pýtal by som sa: a to prečo preboha čosi takéto nevieme natočiť aj my, Slováci? No... vieme (aj keď teda OK, v koprodukcii s Čechmi a Severným Macedónskom). ()
Vopred hovorím, že som nedotknutý novelou a moje nadšenie teda nebrzdí to, čo s ňou film urobil, každopádne dlho tu nebol slovenský film, ktorý by vyzeral takto artovo a za ktorý by sme sa nemuseli hanbiť. Kameraman a osvetľovači by mali pobrať všetky lokálne ceny a zvýšiť požiadavky na honorár, lebo takto natočený a nasvietený film tu dlho nebol (naposledy snáď Uhrov Organ) a asi ani dlho nebude. Osobitná poklona hereckému výkonu Judit, ktorá ako Maďarka aj v tých skromných dialógoch dávala taký perfektný dedinský prízvuk, že by zapadla do ktorejkoľvek slovenskej viesky. 9/10 Update po prečítaní "novely", ktorá má tak 20 strán. Najprv poznámka - problém so sfilmovaním Švantnera je ten, že používa neskutočne bohatý ornamentálny archaický jazyk, ktorý sa nedá previesť do obrazu pretože obraz vnímaný divákom bude vždy prvoplánovo kódovať konkrétny význam bez možnosti aby si divák sám daný obraz na základe formy použitého jazyka vytvoril (v tom jazyku je tiež tak trochu mágia toho realizmu). Vyčítať filmu, že fakticky polovicu postáv prepísal a spravil z nich všetkých (áno, aj zo žien) ziskuchtivé morálne hovädá je podľa mňa dosť nefér, pretože tento prepis práve prehlbuje to "ospravedlnenie" božieho trestu za hriech, čo je jedným z leitmotívov novely a aj keď paradoxne úmysel scenáristov je zjavne ukázať nám "woke" ženské postavy na tzv. kaviarensky tradičnej slovenskej dedine, beztak ich to prostredie zomelie skôr než lavína; aj Juliša je morálne hovädo, pretože ju to proste so svokrom baví viac než s manželom. Ak si ale odmyslíme túto pomaly povinnú jazdu o "skazenosti tradície", scenár perfektne prehlbuje motív hriechu a odplaty vyššej moci. ()
„Vidím, že nevěstu jsi už vybrala.“ - „Ano.“ - „Ale boží vůle je jiná!“ - „Jedna prašivá ovce celé stádo nakazí.“ - „Pastýř musí milovat všechny svoje ovečky!“ A některým z nich zřejmě i dát tuhle „lásku“ pořádně fyzicky najevo…Těšil jsem se na vizuál a atmosféru. A od obou se mi dostalo v podstatě to, co jsem i očekával. Technická stránka v čele s dominantní černobílou kamerou a nasvícením snímku perfektně sedla. Atmosféra zapadlé, v mnoha ohledech zaostalé a konzervativní vesničky v zemi, jejíž představitelé zrovna rokují v Berlíně o své budoucnosti, se také docela vydařila. Bavil mě i nerovný boj novomanželky s tchánem, jejich představitelé zase dominovali herecky. Problém jsem měl v podstatě jen s těmi rádoby efektními výjevy, které vyznívaly všelijak, jen ne vážně či snad strašidelně, a pak klášterními pasážemi z přítomnosti, které mě malinko nudily. Jinak za mě veskrze spokojenost, takže dávám slušné 4*. „A nemine nás to neštěstí. Protože ho předpovědělo Písmo. Jedněm strach vyrve srdce, jiní se uškrtí navzájem!“ ()
Taký je život .. ()
Dedinka v údolí, borovička v žile, nečakajú nás veru idylické chvíle... Pecháčková zase raz po Jozefovi Makovi v roli írečitej slovenskej devy, ale vzhľadom na jej mentálne nastavenie jej to už vôbec nebaštím. Vizuálne veľmi presvedčivé dielo, zvukovo je to už horšie. Buď mám niečo s ušami, alebo herci nedokážu poriadne vyslovovať, alebo zvukár bol ušný sadista s dlhoročnou praxou... Mnohým dialógom sa vôbec nedalo rozumieť! V každom prípade, film zanechal hlboký dojem. ()
Nestává se často, že by se na plátna dostal snímek silně folklórní, ale zároveň symbolický, neadaptující konkrétní místo, nýbrž velké celospolečenské téma, že hřích má být a bude vždy potrestán. Zcela jistě nezaujme diváky konzumující blockbustery a netflix produkci, takoví diváci totiž už zlenivěli a (alespoň podle dostupných komentářů) se už ani nesnaží číst symboly a všeobecně se nad námětem zamyslet. Pro mě je to velmi silný snímek s neskutečně nádhernou kamerou, umocněný jak tématem, tak silou hor a přírody, citlivý i surový zároveň, okořeněný magickým realismem a mocí pověr a znamení. Je bohatý a prostý jako život sám. Minimalistické dialogy společně se silným vizuálnem dokázaly obraz vesnice ve 30. letech ještě více umocnit a navodit pocit autentičnosti a důvěryhodnosti. ()
Ťažko mi je hádzať superlatívmi všade navôkol na margo kameramanskej práce Bencsíka, nakoľko mi je SK tvorba viac-menej cudzia, z čoho vyplýva moja neznalosť ohľadom toho, či bol Stanislav Szomolányi jeden a jediný génius slovenskej kamery, alebo sa jedná o dlhotrvajúci štandard, no to, čo tu dával Bencsík v jeho čiernobielych kompozíciách, bolo niečo v skutku neskutočné. Po formálnej/technickej stránke je Piargy bezvýhradná excelencia a nominácie v každej z kategórií nie je až také veľké počudovanie, no príbeh akoby vyšiel z úplne zahovnenej telenovely s pocitom, že sa udialo menšie márnenie talentom filmárov. Tieto šeredné dedinské reálie a medziľudské intrigy dával majster Grečner s Lukavským v Drakovi tak rázne a úderne, toto bol čistý výsmech. Ak budú snímky u nás takto vyzerať, sme na veľmi dobrej ceste, no chce to aj nejakú substanciu, nie len štýl. A kamera je tu fakt naozaj seriózne vážne na Oscara. Terrence Malick by z nej mal orgazmy. Nepochybne... (5.4.2023) (11.4.2023) ()
Vizuálně pěkná černobílá banalita, která se snaží tvářit strašně vážně, ale ve skutečnosti je naprosto směšná. Samozřejmě oceňuju umělecký, tvůrčí i formální ambice. Jenže co naplat, když se snímek snaží "autenticky" pojmout historický reálie a konzervativní náturu slovenského venkova, ale vůbec se mu to nedaří, a namísto toho působí jako absurdní telenovela o ještě absurdnějším milostným trojúhelníku.... 3* za scénu s haluškami. Asi jsem čekal příliš. ()
Solidně budované Piargy, které sice nedokáže v závěru dostát svým očekáváním, přesto vizuálně i atmosférou dostatečně působivý zážitek.... ()
Rozporuplné. Na jednej strane to má neskutočnú kameru (dobre nasvietiť čiernobielu kameru vie málokto, nedávno sa na tom popálil aj Fincher), skvelú hudbu a najmä úvodná dvadsaťminútovka je mimoriadne podmanivá. Ale ten príbeh o milostnom trojuholníku a násilí na dedine je ako z najhoršej STV sedliackej drámy (šmrcnutej rutinným holokaustom). Švantnerovu predlohu som čítal a dojmy z nej som mal ako z apokalyptického hororu o dedine, ktorá sa prepadla, lebo cez pôst mali zábavu. Sodoma a Gomora. Naturizmus predlohy tu ustupuje do úzadia, Trajkov novelu prerozprával ako realistický príbeh a je to strašná škoda. Dajte tomuto tímu prachy na autentický slovenský noir, to by som si pozrel. 7/10 ()
Som opäť príjemne prekvapený, aký vizuálne a atmosfericky výborný snímok sa zase raz u nás dokázal natočiť. Miestami to bolo dokonca tak príjemne melancholicky baladické. Presne, ako to mám rád. Silný nadpriemer. 85/100 ()
Slovensko/Česko/Severní Makedonie tahle spolupráce se(za mě)velice povedla. Po vizuální stránce vymazlený. Černobílý obraz, parádní práce s nasvícením. Neméně povedená je i hudební/zvuková stránka filmu. Pohltilo mě to i obsahově(co se týče příběhu). Tohle historický drama mě prostě uhranulo jako celek a já dávám plnej počet hvězd. ()
Pompeje pod Tatrami. Film má zdánlivě vše, co je potřeba, nádherný vizuál, skvělé herectví všech zúčastněných i velmi povedenou režii, která si skvěle pohrává s dějovou linií...nicméně samotný příběh (zápletka) byl pro mě nezáživný, banální, místy až komický, což u mě film lehce degradovalo. Dost zásadní období, ve kterém se film odehrává, už jsem nepobral vůbec, působí zde jen jako nějaká matná kulisa, což je opravdu škoda...ano, pár důmyslných narážek na stav Štátu a nastupujícího zla tu je, ale jinak se děj mohl odehrávat prakticky kdykoli, což je u mě také dosti nevyužitý potenciál, když si s atmosférou dali tvůrci tolik práce. Žel, pro mě slabé...čekal jsem silnější filmový zážitek. ()
Pokiaľ ste pochybovali, či sú ľudské životy aj o niečom inom ako o sexe, tak vás Trajkov a spol. vyvedú veľmi rýchlo z omylu, pretože sa hneď "ide na vec" a neskončí sa až do konca. Nejednoznačné postavy, absencia doslovnosti, herci hrajúci konečne iné postavy ako stokrát pred tým a samozrejme aj kino look, to sú nepochybne veľké klady. Osobne mám ale dojem, že prerod hlavnej postavy prebehne rýchlo a bol by uveriteľnejší, ak by sme tu nemali onen zásadný midpoint, ktorý všetko otáča hore nohami, avšak úplne by stačilo, ak by Juliša jednala iba na základe toho, aký je jej manžel. Záverečné dejstvo prebehne ako z rýchlika, až mám dojem, že všetko predtým bola skôr expozícia a záverečná štvrťhodinka výcuc z nakrútenej minimálne hodiny deja. 70% ()
Poměrně zvláštní a vypsychlé. ()
Asi budem musieť hľadať vinu v sebe. V poslednej dobe nenachádzam filmy, ktoré by naplnili moje očakávania. A pritom nechcem žiadne zázraky. Aj Piargy má krásne scenérie slovenskej prírody, život na dedine vyzerá realisticky, herci sú neopozeraní a dobre hrajú, kamera čaruje so svetlom a mohol by som pokračovať, ale nezaujalo ma to. Najskôr to bude vekom. Kedysi dávno som bol ako špongia a nasával som podnety zo všetkých strán a v akomkoľvek množstve. A teraz mi bohužiaľ už je máločo dobré. Ale možno sa dočkám. ()
Ten Bencsík (po všetkom tom mainstreame) si toto musel užívať .. kamera bola fantastická. Muzika nerušila, niektoré herecké výkony dobré, iné slabšie. Príbeh nie zlý ... aj takto to predsa chodí v živote, na slovenskom vidieku, v Švantnerových knihách. A všetok ten folklór - aj keď čiernobiely - to je niečo pre mňa. 3,5* ()
Ačkoliv Piargy chybí naléhavost Michálkova Sekala a ještě o notný kus má dál do Stínů horkého léta, vynikající kamera, silný příběh postavený na snadné zápletce a profesionální zpracování filmu z něj může dělat velmi silný zážitek. Může, pokud si jej jako já nepustíte na 6" mobilu na letu Ryanair z Vídně do Atén. Doporučuji co největší uhlopříčku, pořádný zvuk a počítat s tím, že tyhle filmy nikdy nedopadnou dobře. Lepší 4*, ale pro podpoření slovenské kinematografie, s klidným svědomím naplno. ()