Jozef Mak

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. (08.01.2022)

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. (02.01.2022)

Páčilo sa mi to vyobrazenie drsnej reality, aká vládla na slovenskej dedine na konci 19. storočia. Tie bezútešné až tragické charaktery, veď ani jedna postava v tomto filme nebola šťastná. Vďaka predlohe to tvorcovia mali s vyobrazením dedinského života jednoduchšie, no až tak úplne sa im to nepodarilo. Chalúpky aj kostýmy vyzerajú dobre, ale na hercoch mi niečo vadilo, nepôsobili na mňa príliš dobovo a dedinsky. Samotný príbeh je zaujímavý, ale ničím výnimočný. No na to, že ide o SK TV film, tak to bolo slušné. 70% Inak, v čase keď začali záverečné titulky, mal film 70 hodnotení, veď na čo čakať do konca, keď sa dá film ohodnotiť v polovici alebo po 10 minútach... (01.01.2022)

Na tv film to nebolo zlé, niektoré scény aj zasiahli nadpriemer no ostanem pri troch hviezdách. Vlastne až teraz vidím kto tu režíroval a v podstate tomu nie je čo vytknúť. Herec hlavnej úlohy bol čistý štandard, no za pochvalu tu stojí Tomáš Maštalír, lebo tak presvedčivo zahrané opité prasa som nevidel snáď ani v žiadnom zahraničnom filme, teda ak nebudem rátať Paula Newmana. Mojim osobným objavom tu bola Judita Bárdošová (pardón, Judit Bárdos) a ňou ztvárnená premena čistej krásnej bytosti na alkoholickú ľudskú trosku. Páčil sa mi aj čistý jasný zvuk počas celého filmu, použitie rozprávačky a dobre zvolená a umiestnená hudba. 68%. (01.01.2022)

Jozef Mak. Človek - milión. Vedela som, aký depresívny príbeh ma čaká a fakt, že som na konci ostala v slzách, je veľkou pochvalou tvorcov. Film rýchlo zaujme podmanivou atmosférou vďaka dobrej kamere, výraznej hudbe (v niektorých momentoch až príliš, hoci je naozaj dobrá), na slovenské pomery prekvapivo dôveryhodným herectvom, prostredím aj maskami. Práve masky naozaj chválim, Bárdos, Bárta, Mórová aj Hajdu či neskôr Loj vyzerali nanajvýš uveriteľne. Relatívne sa im darilo aj znieť uveriteľne, hoci aj tak by som prijala ešte civilnejšie vyjadrovanie, nárečie a prízvuky (najmä Bárta ako dedinsky vyzeral, tak divadelne rozprával). V niektorých scénach by sa mi žiadalo ísť ešte "hlbšie", dopriala by som dlhšie zábery utrápeným tváram postáv, aby divák dej a podané informácie viac precítil. Nech ho tá ťažoba udalostí zožerie. Vydržali by sme, tak ako vydržal Jozef. Tento film svojou kvalitou prekračuje hranice "adaptácie povinného čítania púšťanej na stredných školách". Stredoškolákom určite pomôže, no zaslúži si byť videný aj staršími divákmi. Za mňa jeden z najlepších (dosiaľ videných, mám nejaké resty) slovenských filmov od Špiny. (01.01.2022)