janesX

Vždy som vedel, že nacistom vyhrávali vyhraté boje hlavne v začiatkoch, drogy. Počas blitzkriegu nemeckí vojaci nepotrebovali celé dni a týždne spať, ani jesť a naopak, mali toľko energie a bojovej sebadôvery, že sa cítili ako ľudskí roboti, ktorí skrátka musia vyhrať. Tu sa dozvedáme, že stimulačné lieky si pre svojich vojakov od farmaceutických spoločností vo veľkom objednávali aj armády U.S.A. a Veľkej Británie. Som rád, že tieto informácie boli odtajnené a že sa o tom už otvorene hovorí. Tento dokument je o tom a je na moje prekvapenie aj veľmi podrobný. Nehovorí len o Pervitine, čo bol metamfetamínový výrobok pre nemeckú armádu, ale dosť podrobne aj o tých spojeneckých "odrodách" a samozrejme aj o najväčšom narkomanovi všetkých čias, Hitlerovi. Za všetko stačí spomenúť príhody, keď sa nacistickému vodcovi nechcelo ísť rečniť a po dávke Eukodalu (dnes oxykodon, opiát produkujúci obrovskú dávku dopaminu) vášnivo rečnil dlhé hodiny. 80%.

Snáď nebude nikomu vadiť, ak prezradím, že v tejto vojnovej dráme zaznie puška iba raz (aj to na medveďa) a potom už len na úplnom konci začujeme samopal. Vôbec to ale nevadí, Polumgla je pekne natočený film a ani chvíľu nenudí. Dejová línia je iba jedna, v tej dôjde k stretu ruských obyvateľov malej dedinky v sovietskej tajge s nemeckými zajatcami, ktorí na tomto mieste majú postaviť drevenú vežu. Nevyhneme sa známemu klišé, keď sa stretne Nemec ktorý kvôli vojne prišiel o rodinu, s Ruskou, ktorá kvôli vojne prišla o muža. Kto si spomenie, že v tejto vojne prišlo o život tridsať miliónov obyvateľov vtedajšieho Ruska, tomu to prekážať vlastne ani nemôže. Páčila sa mi aj v popredí filmu pekne znázornená premena človeka, keď mladý poručík Anochin nielen že úplne prestane piť vodku, ale zbaví sa nenávisti k Nemcom, ktorú nahradí láskou k dedinskému dievčaťu. Dávam 74%.

Tento komentár môže obsahovať prezradenie deja. Halima je v poslednej tretine filmu konečne zavedená do obrovskej haly s ľudskými kostrami, k svojmu identifikovanému synovi. Drží ho za kosti, ktoré ešte pred nedávnom boli ľudskou rukou a hladí ho po lebečnej kosti, ktorá ešte pred nedávnom znamenala usmiatu ľudskú tvár. Vtedy dochádza k najintenzívnejšiemu momentu filmu. No potom príde ešte jeden moment, brutálny a skľučujúci. Ten už prezrádzať nebudem. V dnešnej dobe (ku ktorej rátam aj roky deväťdesiate) toľká nenávisť? Žiaľ Bohu áno. Kto dobre nerozumie etnickým vzťahom, ktoré stáli v zárodku vojny v Juhoslávii, pre toho je tento film ako stvorený. Ale kto sa nad tým zamyslí hlbšie, príde zase iba na to, že tie naše náboženstvá ešte stále prinášajú utrpenie, vojny a nenávisť. Tento film vám neukáže v dobrom svetle ani moslimov, ani kresťanov a upozorňuje práve na to, ako by to vo svete nemalo byť. V tomto kontexte môžem povedať, že v prítomnosti aj naša mierotvorná Európska únia naozaj nevie, s čím si zahráva, prinajmenšom dovtedy, kým existujú náboženstvá také ako ich poznáme.  Musím ešte pochváliť hercov, stále si totiž viac začínam myslieť, že to balkánske herectvo je v Európe to najprirodzenejšie. Veľmi blízko k piatim hviezdám. 84%.