Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Dokumentárny
  • Akčný
  • Krimi
  • Komédia

Recenzie (577)

plagát

Nacisté na drogách: Hitler a Blitzkrieg (2019) (TV film) 

Vždy som vedel, že nacistom vyhrávali vyhraté boje hlavne v začiatkoch, drogy. Počas blitzkriegu nemeckí vojaci nepotrebovali celé dni a týždne spať, ani jesť a naopak, mali toľko energie a bojovej sebadôvery, že sa cítili ako ľudskí roboti, ktorí skrátka musia vyhrať. Tu sa dozvedáme, že stimulačné lieky si pre svojich vojakov od farmaceutických spoločností vo veľkom objednávali aj armády U.S.A. a Veľkej Británie. Som rád, že tieto informácie boli odtajnené a že sa o tom už otvorene hovorí. Tento dokument je o tom a je na moje prekvapenie aj veľmi podrobný. Nehovorí len o Pervitine, čo bol metamfetamínový výrobok pre nemeckú armádu, ale dosť podrobne aj o tých spojeneckých "odrodách" a samozrejme aj o najväčšom narkomanovi všetkých čias, Hitlerovi. Za všetko stačí spomenúť príhody, keď sa nacistickému vodcovi nechcelo ísť rečniť a po dávke Eukodalu (dnes oxykodon, opiát produkujúci obrovskú dávku dopaminu) vášnivo rečnil dlhé hodiny. 80%.

plagát

Zajatci hmly (2005) 

Snáď nebude nikomu vadiť, ak prezradím, že v tejto vojnovej dráme zaznie puška iba raz (aj to na medveďa) a potom už len na úplnom konci začujeme samopal. Vôbec to ale nevadí, Polumgla je pekne natočený film a ani chvíľu nenudí. Dejová línia je iba jedna, v tej dôjde k stretu ruských obyvateľov malej dedinky v sovietskej tajge s nemeckými zajatcamiktorí na tomto mieste majú postaviť drevenú vežu. Nevyhneme sa známemu klišé, keď sa stretne Nemec ktorý kvôli vojne prišiel o rodinu, s Ruskou, ktorá kvôli vojne prišla o muža. Kto si spomenie, že v tejto vojne prišlo o život tridsať miliónov obyvateľov vtedajšieho Ruska, tomu to prekážať vlastne ani nemôže. Páčila sa mi aj v popredí filmu pekne znázornená premena človeka, keď mladý poručík Anochin nielen že úplne prestane piť vodku, ale zbaví sa nenávisti k Nemcom, ktorú nahradí láskou k dedinskému dievčaťu. Dávam 74%.

plagát

Halimina cesta (2012) 

Tento komentár môže obsahovať prezradenie deja. Halima je v poslednej tretine filmu konečne zavedená do obrovskej haly s ľudskými kostrami, k svojmu identifikovanému synovi. Drží ho za kosti, ktoré ešte pred nedávnom boli ľudskou rukou a hladí ho po lebečnej kosti, ktorá ešte pred nedávnom znamenala usmiatu ľudskú tvár. Vtedy dochádza k najintenzívnejšiemu momentu filmu. No potom príde ešte jeden moment, brutálny a skľučujúci. Ten už prezrádzať nebudem. V dnešnej dobe (ku ktorej rátam aj roky deväťdesiate) toľká nenávisť? Žiaľ Bohu áno. Kto dobre nerozumie etnickým vzťahom, ktoré stáli v zárodku vojny v Juhoslávii, pre toho je tento film ako stvorený. Ale kto sa nad tým zamyslí hlbšie, príde zase iba na to, že tie naše náboženstvá ešte stále prinášajú utrpenie, vojny a nenávisť. Tento film vám neukáže v dobrom svetle ani moslimov, ani kresťanov a upozorňuje práve na to, ako by to vo svete nemalo byť. V tomto kontexte môžem povedať, že v prítomnosti aj naša mierotvorná Európska únia naozaj nevie, s čím si zahráva, prinajmenšom dovtedy, kým existujú náboženstvá také ako ich poznáme.  Musím ešte pochváliť hercov, stále si totiž viac začínam myslieť, že to balkánske herectvo je v Európe to najprirodzenejšie. Veľmi blízko k piatim hviezdám. 84%.

plagát

Nepřátelé (2017) 

Veľmi vážny western, veľmi drsný a tiež smutný. Jeden z tých filmov u ktorých sa divák ani len neusmeje. Kto by sa aj smial, keď tu vidíme zabíjanie detí. No vedľa všetkého toho negatívneho je tu aj stupňujúca sa dávka nádeje, pochopenia, odpustenia a výčitiek s odkazom hlavne pre Američanov, aby nezabúdali ako na tieto územia prišli. A aj jedna neskutočne dojemná chvíľa, ktorá to celé zabíjanie naozaj krásne ukončí. 82,5%.

plagát

Zrádce nebo oběť? (2007) (TV film) 

Prínosný dokument, len mi vadí to prvé slovo v názve. Samozrejme že nebol zradca, práve naopak, prijal kreslo prezidenta v tej najhoršej a najťažšej dobe, v akej sa kedy český národ nachádzal a to ho robí v mojich očiach hrdinom. Je veľmi hrozné a smutné, čo to tí Nemci vyvádzali, na čele s tou sviňou, Heidrichom. Dnešní Češi by mali vedieť aspoň to, že väčšina Slovákov by sa za svojich bratov kedykoľvek postavila a určite to tak bolo aj vtedy. 80%.

plagát

Susedia (2006) (seriál) odpad!

Neviem čo na tomto "humore" kto vidí, na mňa práve tento sitcom ako naozaj jeden z mála, vôbec nefunguje, nikdy nefungoval a ani fungovať nemôže. Vysvetlím prečo. Má to síce nejaký scenár, ale drvivá väčšina scén a dialógov v týchto scénach sú založené na onej, fakt úbohej skomolenej maďarsko-slovenčine. Neviem či to má byť akási kompenzácia za nedostatok kreativity pri písaní scenára, viem iba to, že tento "typ humoru" je tu hlavnou zložkou a na tomto sa celý seriál nesie. . Pochopil by som, keby to bolo v jednej epizóde, ale nie stále dokola to isté. V každej epizóde, skoro v každej scéne a takmer v každom dialógu. Mám rád trápny humor, čím trápnejší, tým lepšie, ale toto je niečo iné, je to príšerne otravné a úbohé divadlo. Mám chuť dať odpad a asi ho aj dám.  15%.

plagát

Most špiónov (2015) 

Dobrý film. Áno, sem-tam trochu očividné pomáhanie divákovi ktorý nemá šajnu a celkom často nejaké to úhľadne natočené divadielko na zapáčenie sa divákovi, no skrátka Hollywood prvej triedy. A možno aj malá, nepatrná štipka pátosu. Ale mám rád, keď človek ide aj proti múru za svojimi hodnotami, ako v tomto prípade postava advokáta, ktorú výborne stvárnil Hanks. Čo ma bavilo najviac, boli dialógy a celá prvá polovica filmu, čo ale vôbec neznamená, že by ma druhá polovica filmu nebavila. Ale aj ten koniec na moste na mne zanechal dojem a je mi jedno, či už to tak bolo aj v skutočnosti, alebo nie. Dávam 79%.

plagát

Tri zlaté dukáty (2023) (TV film) 

Mne sa to celkom páčilo. Namôjdušu sa mi to celkom páčilo. Už som asi niekde písal, že M.Č.Solčanská sa každým krokom, aj keď veľmi pomaly remeselne zlepšuje. Ak nie, tak to píšem teraz. Predovšetkým som hlavne rád, že sa tvorcovia nedržali dnešných trendov a nenatočili trápne fantasy, typu "čáry-máry-fuk a všetko je vyriešené", ale naopak, natočili obyčajný klasický, pekný a jednoduchý, osviežujúci rozprávkový príbeh. Hercom (až na niektoré drobné zaváhania) nemám čo vytknúť, myslím že hlavne herec hlavnej postavy to zahral úplne bezchybne a veľmi prirodzene. Nevhodné herecké prehrávanie som nepostrehol, teda až na jeden krátky záber s učiteľom. Oceňujem aj to, čo by normálne malo byť samozrejmosťou a to je zrozumiteľnosť dialógov, Solčanská totiž viac myslí na diváka a tak je každé slovo vo filme zrozumiteľné. To len tak na margo iných slovenských filmov poslednej doby. Za krásne scenérie, ktoré vyzuálne doslova pohladili, môžeme vďačiť prírode, ale za čo si zaslúžia pochvalu tvorcovia sú interiéry a kulisy, tie boli tak preplnené rekvizitami a bol v nich taký uveriteľný neporiadok, že to ozaj vyzeralo, akoby tam ktosi býval. Podobne je to aj s kostýmami, aj keď ja by som použil staré a ošúchané, ani tie nevyzerali na hercoch akoby boli práve dovezené z čistiarne. Áno, pracujúci ľudia sú spotení a špinaví a zistil som, že niektorí režiséri o tom ani len netušia. Mimoriadne dôležitou súčasťou v takomto filme je aj hudba, priznám sa, že ja našim tvorcom (nie len hudobným) už istý čas veľmi nedôverujem a preto sa bez patričného záujmu nezaobišla ani pani Čekovská a som rád, že ani tu nie som sklamaný. Aj keď veľkolepejšie by to bolo s orchestrom, až tak prehnane umelo to zase neznie a hlavne z toho bolo poznať dosť serióznej práce. Celému filmu by som vytkol iba tú pasáž pred koncom, keď Júlia vojde do zámku. Tieto  scény boli veľmi nedomyslené a film nepochopiteľne na chvíľu zišiel z dobrej cesty. Škoda, lebo k veľkému Popolvárovi už naozaj veľa nechýbalo. 72,5%.

plagát

Čo ja viem (2014) (relácia) 

Vedomostná súťaž, kde je tak veľké množstvo otázok, že protagonistom neostáva (chválabohu) žiaden čas na šaškovanie. Dlho som o tom ani len netušil, keďže v minulosti mi s tými našimi reláciami došla trpezlivosť. Takže za mňa určite môže byť. A je aj celkom zaujímavé tu "trochu inak" spoznať naše celebrity. 59%.

plagát

Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina (2014) (relácia) 

Nechcem zkritizovať moderátora, poviem to radšej takto, že Peter Marcin by sa mi hodil skôr do filmu, ako do talkshow. Nedá mi neporovnať to s Všechnopárty: je úplne jedno, koho si do štúdia pozvete, všetko je na moderátorovi a na Karla Šípa naozaj nemá v týchto vodách nikto, on chodí na hostí perfektne pripravený a vie čo a kedy sa ich opýtať a aj ako na odpovede zareagovať. Oba programy bežia teraz v podobnom čase, no zatiaľ čo tento obchádzam, na ten druhý sa teším. Prečo? No to sa práve tiež pýtam. Prečo by to raz nemohlo byť opačne? No nemohlo. Aspoň doteraz nie a už ani neverím, že v krátkej budúcnosti. To by sa najprv Marcin musel niečo priučiť od skúsenejšieho a mám aj pochybnosti, že by to v jeho prípade pomohlo. A už vôbec tomu nepomôžu tie, poväčšine trápne vystúpenia hostí, aby ukázali čo dokážu (aj keď to čo dokážu dobre vieme a nemusia nám to teda až takto dokazovať), či za každú cenu spievanie "nasilu"  medzi rozhovormi a všeliaké džingle a t.ď. Myslím že aj to relácii škodí a v plnej paráde tu platí, že MENEJ JE NIEKEDY VIAC. 22,5%.