Aljak

Zaujímavý snímok a snaha o akúsi sondu do dedinky kdesi na kosovsko-srbskom pohraničí. Musím uznať, že to pôsobilo veľmi naturalisticky, čo bola snáď najväčšia prednosť celého tohto filmu. Navyše, celý kontrast dvoch znepriatelených národov prostredníctvom očí detí do toho vnieslo ešte väčšiu esenciu zážitku. Takže z tohto pohľadu by som film hodnotil skutočne nadpriemerne. Avšak, tá jednostranná interpretácia, ktorá vykresľovala srbské etnikum až príliš idealisticky, zatiaľ čo kosovské etnikum ako stelesnené zlo, to bol na môj vkus trochu extrém. Nie je všetko zas až také čiernobiele - na oboch stranách barikád sú podľa mňa aj dobrí, ale aj zlí ľudia. No a práve tento fakt trochu ubral na mojom subjektívnom celkovom dojme.

Od tandemu Danny Boyle & Richard Curtis som prirodzene čakal veľa, a musím uznať, že to viacmenej dokázalo splniť moje očakávania (hoci ešte trochu nevyžmýkaného potenciálu by sa v tom predsa len našlo). Už samotný námet a nápad bol výborný, takže to malo hneď od začiatku nábeh na zaujímavý film. K tomu naozaj príjemný britský dôvtip v dialógoch v kombinácii s indickým šarmom Himeša Patela - a napokon z toho vznikol tento vydarený výsledok. Prostredná časť filmu síce už trochu stagnovala vo vývoji, ale napokon aj z tohto sa podarilo produkcii vykľučkovať k očakávanému záveru (čo bolo na môj vkus síce trochu prvoplánové, ale fakt neviem ako inak by to malo skončiť). Takže za mňa fajn - 4* (s jemnými rezervami v potenciálu).

Thajci ma už viac krát prekvapili veľmi kvalitnou produkciou s príjemným ázijským dôvtipom, a akosi som si dosť sľuboval aj od tohto filmu. Za prvé dve tretiny filmu by som dal bez váhania Odpad, pretože to bola čistá úchylareň prvej triedy, ktorá absolútne postrádala akýkoľvek príjemný dôvtip, namiesto toho tam bola kopa lacného "humoru" a primitívnych dialógov a scén. Avšak ten záver (cca posledná tretina filmu) - to bolo už úplne o inom. Napriek tomu absurdnému zlomu sa z toho vykľulo skutočne hodnotné posolstvo. Hlavne to vyznanie NaCl bolo pre mňa TOPka! Kiežby sa v podobnom duchu niesla aj zvyšná časť filmu. Takže globálne je to tak na 2* (keď spriemerujeme kvalitu celého priebehu filmu).

Film ako taký fajn, najmä vďaka svojej dejovej línii, dialógom a songom. No mám pocit, že to bolo miestami zbytočne príliš naťahované, čoho výsledkom je až 3-hodinová stopáž. Ale na to sa vo svete Bollywoodu už dalo zvyknúť. Čo mi však na celom filme prekážalo úplne najviac, bol ten geroj Kabir, ktorého som fakt nemohol vystáť - už sa ani nepamätám, kedy mi hlavný "hrdina" takto prudko išiel na nervy. Kus arogantného, egoistického idiota, ktorý sám seba považuje za poloboha. To sa potom s takým niekym dosť ťažko sympatizuje. Absolútne netuším, čo na ňom mohla krehká a citlivá Preeti vidieť... Koniec trochu prvoplánový (akoby vystrihnutý z Hollywoodu), ale ako celok to po scenáristickej stránke nebolo na zahodenie (aj keď od tej averzie voči Kabirovi som sa nedokázal odpútať ani na chvíľku). Aj tak tou najsympatickejšou súčasťou celého filmu bola Nikita Dutta (v úlohe herečky Jie), škoda že tam nepobudla dlhšie.

Tak toto bola poriadna bizarnosť, za akú by sa nemusel hanbiť ani nekorunovaný "majster bizarnosti" Yorgos Lanthimos :) Skvelý koncept s vynikajúcim prevedením, ktoré balansovalo na hrane čiernej komédie a thrilleru. Samozvaná rodinka, ktorá ovládla celý dom, ma priam fascinovala. Ich plán bol fakt bezchybný, teda takmer bezchybný. Keď už to vyzeralo, že už sa akosi nemá čo stať, tak vždy prišiel nejaký ďalší prekvapivý zlom - a toto mám na filmoch naozaj rád. Dialógy síce trochu slabšie, ale dostatočne to vynahradila kvalitná epická stopa. Spoiler: Ten krvilačný záver ma ale bohužiaľ vôbec nenadchol a tak trochu mi to pokazilo celkový dojem z filmu. Toto bolo predsa len trochu za čiarou... (nevadila mi tá morbídnosť, ale skôr príliš impulzívna reakcia).

Tak dobrý základ filmu ... a napokon sa z toho vykľul tak nevýrazný a slabučký príbeh! Počiatočné nadšenie z pútavého úvodu postupne vystriedalo sklamanie z veľmi nepresvedčivého filmu, ktorý balansuje niekde na hranici konverzačky a klišé romantiky. Celé to pôsobilo strašne neprirodzene a tá silená snaha pretláčať do popredia osud a vieru v Lásku, to pôsobilo na mňa veľmi umelo. Navyše, ani jedna z hlavných postáv a ich osudov ma akosi nedonútilo s nimi sympatizovať. Vizuál na podklade New Yorku síce dobrý, sem tam aj nejaký vydarený dialóg s pekným posolstvom, ale celkový dojem veľmi veľmi slabučký. Potenciál zostal vysoko za očakávaniami :(

LOVEnie nebolo vôbec márne (ako by sa dalo čakať podľa podpriemerných hodnotení). Práve naopak, mierne prihlúply dôvtip, ktorý sa niesol takmer celým filmom na mňa vcelku zapôsobil. Scenár filmu bol takmer na kompletku typická rom-com šablóna, ale aspoň to prevedenie, v ktorom to bolo zaobalené, to potiahlo o úroveň vyššie. Hlavné postavy Eliška a Richard boli naozaj príjemné a aj vcelku zábavné, horšie to už bolo s tými vedľajšími (konkrétne Eva a Patrícia). Nemôžem si pomôcť, ale herecký prejav Evelyn je pre mňa absolútne nesympatický, a výnimkou nebol ani tento jej herecký výkon (alebo lepšie povedané - pokus o herectvo). To ako fakt nemal Karel Janák už nikoho iného, komu by hodil na krk túto rolu? Odhliadnuc od tohto obrovského mínusu to bolo napokon celkom milé a nápadité. Takže aspoň 3* určite!

Pedro nám stárne - a už dávno to nie je to, čo bývalo :( Zlatá éra Pedra Almodóvar je už asi za nami, hoci oproti jeho dvom posledným filmom (Julieta a Los amantes pasajeros) to bol aspoň čiastočný návrat k jeho predchádzajúcemu majstrovstvu. Atmosféra filmu bola typicky almodóvarska - a to bolo na tom to najlepšie. Koncept kontrastu medzi dvomi životnými etapami Salvatora sa mi páčil, aj keď som čakal nejakú zaujímavejšiu pointu (táto bola skôr taká light poetická). Každopádne, napriek zaujímavému scenáru, som čakali niečo oveľa lepšie a svižnejšie. Občasný lyrický pátos tomu tiež moc nepomohol. A pritom to zozačiatku vyzeralo celkom nádejne... Nuž, od Pedra sa asi už niečoho výnimočného zrejme nedočkáme (aj keď by som sa v tomto naozaj rád mýlil).

Pre niektorých možno prekvapenie, no podľa mňa to bolo od určitého momentu dosť predvídateľné. Možno je to len tou mojou prirodzenou podozrievavosťou (alebo tým, že som už videl zopár filmov s podobnou zápletkou), ale akosi by mi to inak nedávalo vôbec celé zmysel. Takže bola len otázka času, kedy sa tieto materské šachy rozhodnú náhlou rošádou - a potom prišiel samozrejme šach-mat. Ale odhliadnuc od toho to bolo vcelku fajn, a Naomi Rapace aspoň ako tak zaplátala nedostatky v scenári :) Mimochodom, TV film s podobnou témou - Taken Back: Finding Haley - bol podľa mňa minimálne o úroveň lepší (len škoda, že ten bol až príliš teatrálny).

Čakal som niečo úplne iné, niečo ako pútavý prierez súčasným tanečným umením. Namiesto toho to bola len akási sonda do jednej tanečnej školy, kde makajú tínedžeri od úsvitu do súmraku a určite zaslúžene sa im darí zbierať rôzne ocenenia z tanečných súťaží. Nehovorím, že by to nebolo zaujímavé, ale tá heroizácia účastníkov tejto školy bola na môj vkus trochu prehnaná. Zopár vystúpení bolo fakt skvelých, a tanečníčky boli skutočne pôvabné a sexi, lenže to je na úspešný dokument predsa len málo.