Aljak

Mám zmiešané pocity. Na jednu stranu mi prekážala tá prehnaná vulgárnosť, ktorá už bola občas vážne cez. No na druhú stranu mi imponovala tá detská nevinnosť v kontraste so zúfalými riešeniami situácií, do ktorých sa trojica chlapcov dostávala. To pôsobilo skutočne komicky a svojsky, a na mnohých "riešeniach" sa dalo naozaj dobre zasmiať (alebo aspoň pousmiať). Veľkú zásluhu na tom majú aj tie infantílne hlášky a také tie výkriky do tmy, ktoré pôsobili nielen dvojzmyselne, ale v danom kontexte aj ironicky :) Navyše, táto trojica detských hercov naozaj zaujala (najmä Jacob). Škoda toho tlačenia na pílu, ale aj tak veľmi dobré!

Vynikajúci a originálny koncept, ktorý mal už od začiatku obrovský potenciál. Prvá polka bola v podstate len takou "inštruktážou", že ako to cestovanie časom celé funguje - a už to začalo byť trochu monotónne. Samozrejme, potom prišlo to očakávané, keď sa do pozornosti dostáva aj samotná hlavná postava Kazu. U nej to bolo o kus komplikovanejšie, ale napokon sa podarilo. Asi mnohí zostali zarazení, že ako sa to v tom časopriestore podarilo zorganizovať, ale v záverečných titulkách je to celé vysvetlené :)) Každopádne, film bol napokon príjemný, hoci miestami zbytočne teatrálny, ale najväčšiu zásluhu na celkovom dojme z filmu má prirodzene ten originálny koncept kaviarne Cafe Funiculi Funicula. Mám rád takéto filmy, ktoré nie sú priamočiare a prvoplánové. Nie je to síce čistých 5*, ale napokon sa k ním prikláňam.

Zaujímavá veselohra. Keď som sa do toho pustil, tak som dlho dlho čakal, kým niekto prehodí aspoň nejaký dialóg, ale napokon sa z toho vykľul film bez slov :D A musím povedať, že mne ako milovníkovi dialógov, to veľmi veľmi chýbalo. Aj keď by to nebola asi žiadna sláva (čo sa týka kvality dialógov), ale lepšie ako nič. Celý film sa v podstate točil okolo tej tajomnej modrej podprsenky a spôsobu ako nájsť jej majiteľku. Nebolo to zlé, ale ani nič, na čo by človek spomínal alebo odporúčal ďalej.

Na úvod asi treba povedať, že som nevidel pôvodný marathi film Sairat, a ani jeden zo 4 remakov, takže nemám s čím porovnať. Ale aspoň som nebol ukrátený o tie momenty prekvapenia pri viacerých zásadných zlomoch tohto populárneho scenáru. Prvotná časť príbehu, ktorá sa odohrávala v Udaipure, ma až tak nebavila - hlavne kvôli tej značnej teatrálnosti Madhukara. Ako náhle sa dej presunul do Kalkaty, tak to nabralo na atraktivite a konečne to začalo mať poriadny dej, ktorý sa točil aj okolo iného ako na Madhuovej snahy upútať prekrásnu Parthavi (Janhvi Kapoor bola úžasná!!). Každopádne, nemôžem si pomôcť, ale postava Madhukara mi prišla v mnohých ohľadoch veľmi nesympatická, hlavne v tej fáze filmu, keď boli v Kalkate a voči Parthavi sa správal ako keby ona mohla za to, že má takú rodinu akú má. Potom sa to očividne nejako utriaslo, (spoiler) a keď už sa zdalo, že film speje k očakávanému koncu... no absolútne som zostal po záverečnej scéne ako obarený sedieť pred obrazovkou s otvorenými ústami a zatajeným dychom, úplne bez slov.

Pekná spomienka pri príležitosti 30.výročia nežnej revolúcie. Kopa archívnych záberov, ktoré vyvolávali zimomriavky a boli snáď najväčšou prednosťou tohto dokumentu. Ale samozrejme aj spomienky zainteresovaných osobností a študentov, vďaka ktorým to celé začalo. Najväčšia škoda, že napriek veľkej nádeji sa opäť vlády ujali zväčša transformovaní komunisti. Žiadne tresty pre tých, čo desaťročia vládli a boli súčasťou štátnej moci - a tieň tejto neaktivity tu siaha až dodnes. Bohužiaľ, takáto téma by si žiadala väčší rozsah, a toto bolo také akoby z rýchlika... To by ale až tak nevadilo. Najdivnejšou súčasťou celého dokumentu boli "spovede" Táni Pauhofovej, ktorá mala v čase revolúcie 6 rokov, takže asi sotva mohla mať nejaký zásadný emocionálny zážitok z toho, čo sa dialo. Nič proti Táničke (práveže ju mám ako herečku rád), ale priestor, ktorý bol venovaný jej postrehom, mohol byť využitý aj efektívnejšie...

Rozhodne pozoruhodný film, ktorý by som žánrovo označil ako tragikomicko-psychologickú ironic drámu. Hoci v mnohých ohľadoch pôsobí film takým sarkastickým dojmom (najmä kvôli Benovej temperamentnej prostorekosti), tak to má oveľa psychologickejší rozmer ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Osobne som od tohto nečakal nič extra, ale napokon musím uznať, že tento film veľkou mierou zapasoval do môjho vkusu, hoci tá občasná iracionalita tomu trochu poškodila. Ale malo to v sebe kopu priaznivých elementov, ktoré mňa osobne bavili - či už ten príznačný Benov sarkazmus, jeho komplikovaná osobnosť, dilemy a rozmary, no a samozrejme aj samotné rozuzlenie tohto zaujímavého deju. Je to však ten typ filmov, ktorý asi nebude pasovať len tak hocikomu...

Už dlho som nemal z niečoho také zmiešané pocity. Prvá polovica bola hrozná - teatrálna zlátanina, akých produkuje americká teenage comedy produkcia každoročne desiatky. Jedinou prednosťou boli čiastočne fajn dialógy, ktoré sem tam vykúzlili aspoň úsmev na tvári. A potom to prišlo, aj keď to bolo viacmenej očakávané, ale od istej chvíle sa prihlúpla komédia začala postupne meniť na vcelku zaujímavý a emocionálne vypätý film. Aj keď som skôr čakal, že sa tu vyvinie skôr nejaký trojuholník lásky, ale napokon to bolo o kus inšie a dilema bola na svete. Vôbec som to Elly nezávidel, že sa musela rozhodovať v takýchto súvislostiach. Ľudí ako Noah moc nemusím, ale Lee nebol so svojim sebectvom o nič lepší. Ani by ma nenapadlo, že film tohto typu ma dojme až k slzám... Škoda tej prvej polovice, ktorá bola na môj vkus poriadne trápna. Druhá to však spoľahlivo zachránila.

Popis k filmu znel zaujímavo, a ani koncept snehu a Štedrého dňa nebol na zahodenie. Ale napokon sa z toho vykľula úplne bežná teenage comedy so všetkými tými zaužívanými klišé, ktoré boli dávkované po maličkých dieloch, postupne vytvárajúcich celkovú mozaiku. Celkovo však nič extra, no aspoň zopár svetlých momentov sa tu dalo nájsť. Tá snaha vytvoriť koncept viacerých príbehov, ktoré sa navzájom preplietajú, je tu silno citeľná. Ale rozhodne nečakajte žiadne zázraky (inými slovami, od Love Actually a podobných filmov s takýmto konceptom to výrazne zaostáva). Takže slabota! Btw. Aj vy ste čakali, že sa na konci dozvieme odpoveď na otázku, že prečo mala teta pluhárka tie alobaly?

Jeden z tých filmov, ktoré sú tak trápne a stupídne, až sú napokon dobré :D Vytváranie a obhajovanie vlastného alibi už nemohlo byť priehľadnejšie. Úplne mi to pripomínalo, ako keď nejaké dieťa niečo vyvedie a namiesto toho, aby sa priznalo tak si vymýšľa absurdnú obhajobu, ktorá si sama navzájom odporuje. A presne toto predvádzali aj tí dvaja géniovia Zeke a Earl. Ten ich amaterizmus a absolútne stupídne argumenty sa stali napokon najväčšou prednosťou tohto filmu. Až mi ich bolo ľúto, ako sa zamotali do vlastného vymýšľania alibi. Fajn oddychovka, pri ktorej sa človek celkom dobre aj pobaví!

Presne ako v prípade God's Not Dead. Zaujímavé príbehy a osudy postáv, krásne načrtnutie vnútornej dilemy každej z postáv,... a potom to prišlo - absolútne absurdná agitácia, ktorá silnela až po záverečný "zlatý klinec" film na moste. To bolo niečo tak strašne prehnané, až človeku prišlo zas a znovu ľúto, že tvorcovia za každú cenu takto silno tlačili na pílu (presne tak ako pri zmienených filmoch God's Not Dead). Ale uznávam, že veľa dialógov a argumentačných výrokov malo úroveň a aj pekné posolstvo. Aká škoda, že takéto agitačné filmy sú často vybičované k takým absurdným zvratom so zázrakmi za každú cenu...