Aljak

Režisér tohto animáku Dylan Brown vzišiel z Pixaru, takže človek by určite čakal kvalitu (tiež som ju čakal). Napokon sa z toho vykľulo prekvapenie, avšak bohužiaľ v tom negatívnom zmysle slova. Celé mi to prišlo ako kompilát myšlienok všetkých úspešných animákov z posledných rokov s prehnaným tlačením na pílu o vytvorenie niečoho originálneho. Ale v konečnom dôsledku to bol absolútne prepálený koncept. Navyše tomu chýbal potrebný dôvtip (ten bol nahradený silnou dávkou infantílnosti) a zvieratká v parku pôsobili skôr otravne. Pointa bola jasná už od začiatku, takže ani tu sme sa prekvapenia akosi nedočkali. Jeden z najslabších moderných animákov, aké som za posledné roky videl...

Sympatický film založený na skutočných udalostiach, ktoré sa odohrali v Severnej Karolíne v roku 1971. Samozrejme, že ľudský rozmer tohto filmu je veľkolepý, no to na kvalitný film bohužiaľ nestačí. Dvojica C.P. & Ann v podaní Sama a Taraji boli spočiatku poriadne protipóly, no postupne si k sebe našli cestu a vzájomnú empatiu. Vyústenie príbehu bolo v podstate absolútne očakávané, no zároveň si neviem predstaviť, že by to mohlo skončiť inak. Film ako taký bol fajn, ale ničím výrazným nevynikal z priemeru podobných filmov o čiernobielej Amerike. Odkaz filmu je pekný, herecké výkony kvalitné, no to je akurát tak všetko.

Tak to bolo naozaj silné! Ako milovník indickej kinematografie by som síce uvítal, keby tento film vzišiel z čisto indickej produkcie, no napriek americkej koprodukcii to bolo vcelku vydarené - hoci práve z tohto dôvodu to malo okrem iného aj viacero nežiadúcich hollywoodskych prvkov, najmä v záverečnej fáze príbehu. Atmosféra filmu a výborná výprava mala v sebe jednoznačný indický rukopis, avšak v scenári bola badateľná aj tá americká esencia, ktorá bola skôr na škodu ako na úžitok. Tematika prostitúcie bola rozhodne predzvesťou intenzívneho a emočne vypätého filmového zážitku. A tak aj bolo! Lakšmi vo vidine pomoci rodiny bola lapená do typickej pasce, z ktorej niet úniku. Niyar Saikia bola v úlohe mladučkej Lakšmi vynikajúca, a rozhodne prispela k ešte prenikavejšiemu dojmu z tohto smutného príbehu, ktorý je koncipovaný tak, že sa určite dostane väčšine publika "pod kožu". U mňa to zabralo!

Vo svojej podstate, pre nás Európanov možno ťažko predstaviteľný príbeh, no v Indii bohužiaľ častý problém. Až 40% indickej populácie totiž nemá prístup k WC (mimochodom, niektoré africké krajiny (Eritrea, Niger, Čad, Južný Sudán) sú na tom ešte horšie). Túto toaletná téma sme tu mali nedávno v podobe Toilet - Ek Prem Katha, ale tam bol tento problém podaný skôr z pohľadu konfrontácie manžela a manželky. Zatiaľ čo Mere Pyaare Prime Minister prezentuje pohľad na túto problematiku očami 8-ročného chlapca Kannua, takže to má okrem silného sociálno-dramatického záberu aj istú dávku detskej nevinnosti, ktorá vyznieva občas až komicky (no zároveň s výrazným posolstvom). A možno práve tento element ma zaujal o kus viac ako predchádzajúci toaletný film. Práve tá detská naivita v kombinácii s obrovským odhodlaním pomôcť traumatizovanej matke sem prinieslo tú potrebnú esenciu dojatia a spolupatričnosti.

Zaujímavý Telugu romantický kúsok. Jeden z tých filmov, ktoré sú na začiatku absolútne nevýrazné a ťažkopádne, no čím bližšie je koniec, tým kvalita priamo úmerne rastie vyššie a vyššie! Po scenáristickej stránke jasný nadpriemer, ale to prevedenie, ktoré bolo občas zbytočne príliš teatrálne a cez čiaru, trochu zaostalo za svojim potenciálom. Postava egocentického Suryu mi počas väčšiny filmu prišla absolútne protivná, a u mňa osobne nevyvolával tento chlapec len minimálny súcit. To však nič nemení na nepopierateľnej kvalite tohto filmu, najmä finálna etapa stála za to! Inak, tie nepálske kulisy Bhaktapuru boli naozaj impozantné - dokonca aj reálne katastrofálne zemetrasenie (ktoré sa odohralo v roku 2015) zvýraznilo emočný dosah filmu. Nebyť toho biedneho začiatku a prehnanej teatrálnosti, mohlo to byť aj 5*.

Indický remake vynikajúceho thajského filmu Khid thueng withaya. Veľmi som sa obával, že Notebook neprinesie nič nového a bude to len bezduchá kópia thajského originálu, no našťastie tomu tak nebolo. Aj keď princíp a základ príbehu bol rovnaký, tak v kontexte a dejovej línii tam bola predsa len odchýlka, ktorá nebola v tomto indickom podaní vôbec na zahodenie. Samozrejme, originál je originál, ale Nitin Kakkar sa rozhodne nemá za čo hanbiť. Notebook má skutočne krásny vizuál zasadený do malebného Kašmíru, sympatické postavy so zaujímavými osudmi, pôsobivé dialógy a pochopiteľne aj krásne posolstvo (rovnako ako aj v thajskom podaní). Málokedy dávam remaku 5*, lebo už len fakt, že je to často akési déjà vu, tomu uberá celkový dojem, ale v tomto prípade spravím zrejme výnimku.

Výborný heroický film na základe skutočného historického kontextu, ktorý sa odohral v roku 1897 počas bitky o Saragarhi. 21 vs. 10 000 - tak to je naozaj slušný nepomer! Napriek tomu 21 Sikhom nechýbala odvaha sa postaviť zoči voči obrovskej prevahe paštúnskych kmeňov. Samozrejme, že reálne to až takto prehnane heroicky neprebiehalo, ale nič to nemení na skutočnosti, že bojovali naplno až do posledného výdychu. Filmové spracovanie tejto historickej udalosti sa mi ale skutočne páčilo, hoci úvod bol dosť vlažný a následne tendenčne zveličený. Film mal výbornú výpravu (kostýmy, kulisy, vizáž postáv), a veľkým plusom boli okrem iného aj zmyselné dialógy a činy plné posolstiev, najmä záverečný výkrik "Jo bole so nihaal sashri akal" vo mne zanechal silný dojem - ak som dovtedy váhal medzi 4 a 5 hviezdami, tak toto definitívne naklonilo váhy na 5-hviezdičkové hodnotenie. Jediné, čo sa mi až tak nepáčilo boli zas a znovu prehnané a predimenzované vizuálne efekty bojových scén (ale v tomto sa žiaľ tvorcovia akčných filmov priam vyžívajú). P.S. Akshay Kumar tu bol v tej sikhskej podobe takmer na nepoznanie (veľmi dobrý herecký výkon, jeden z najlepších v jeho podaní).

Taký bežný športový motivačný teen film. Prostredie ženského/dievčenského futbalu so sebou priniesol aspoň nejaký závan originality, ale kto by čakal nejakú drámu plnú zlomov a nepredvídateľných okolností, tak zostane dosť sklamaný. Mňa tiež tento film ničím obzvlášť neočaril, ale na druhú stranu, ani som sa nenudil. Škoda, že všetko bolo tak strašne predvídateľné a nalinkované. Ale aspoň že dialógy boli celkom fajn (tá motivačná zložka sa mi naozaj páčila), aj keď v konečnom dôsledku vyznievali ako typické klišé...

Téma dokumentu bez debát 5-hviezdičková! Ale čo sa spracovania a obsahu týka, tak to žiaľ až taká veľká sláva nebola. Samozrejme, že posolstvo je jednoznačné a nenájde sa snáď nikto, kto by s obeťami znásilnenia a šikany nesúcitil. Je to strašné, že sa takéto veci dejú, a ešte strašnejšie, že to často zostáva nepotrestané, lebo je to posúdené ako "mládežnícka nerozvážnosť" alebo alkoholické opojenie je vnímané ako "poľahčujúca okolnosť". Nedá mi však nespomenúť, že aj samotné dievčence v tomto dokumente mali v tom celom svoj podiel viny, keď sa bez hanby zrúbali pod obraz boží a nevedeli ani čie sú (ale samozrejme, to už je na inú debatu). Dokument mal silný potenciál a veľké posolstvo, ale má zároveň obrovské rezervy, ktoré zostali nepokryté. Každopádne, je dobré, že sa táto téma verejne otvára a diskutuje sa o tom! Veď koľko tu po svete behá dievčat s podobným osudom ako Audrie a Daisy...

Aj vy ste čakali na pointu, ktorá napokon neprišla? Film o chlapovi, ktorý sa jedného dňa dozvie, že umiera a v tej chvíli začne bohémskym spôsobom života "bojovať" proti etike a konvenciám spoločnosti... Na prvý pohľad to neznie až tak zle, však? Ale atmosféra tohto filmu nebola vôbec taká, ako by sa dalo čakať. Nehovorím, že som túžil po nejakom filme plnom melancholického pátosu a depresie, ale Richard mi svojim ľahostajným a ľahkovážnym správaním išiel občas až na nervy. Samozrejme, bolo tu aj zopár svetlých momentov a scén, ale ako celok ma to nijakým spôsobom nefascinovalo. Obzvlášť, od dejovej línie na univerzite medzi študentami som očakával nejakú pozoruhodnú pointu. Ale nič... A neviem si pomôcť, ale Deppa fakt nemusím.