Reverse01

V skratke ide o skvelý vizuálny film s ešte lepšou hudbou, dobrými hereckými výkonmi a dejovou linkou, ktorá nenudí za celé 3 hodiny. Konečne niekto dokázal spracovať obstojné temné prostredie, ktoré je potrebné pre tohto hrdinu. Greig Fraser sa dostáva do formy a ponúka nám užasnú kameru, napr. scéna bojujúceho Batmana v úplnej tme, kde jediné záblesky svetla sú guľky vystrelené zo zbraní. Pri všetkých týchto superlatívoch ešte pochválim dobrú masku Pinguina, v ktorej sa herec Colin Farrell zmenil na nepoznanie. S postavou Pinguina mám však problém, keďže počas filmu strácal svoju vážnosť, až sa mi zdalo že chce byť prehnane vtipný. Tento film je dôkazom toho že sme dosiahli určitý míľnik a to je spracovanie Hádankára (Riddler), ktoré radšej budem brať ako "prvé" a na Carreyho sa budem snažiť zabudnúť. Za mňa by film skvelo fungoval aj s týmto jedným záporákom a Pinguina by som nechal pre možné pokračovanie. Asi každý z nás sa dostal do fázy porovnávania filmu s trilógiou od Nolana. Niekomu to môže pripadať zbytočné ale aj táto trilógia bola z veľkej časti porovnávaná s Burtonovým Batmanom. Tu by však moja recenzia obsahovala nežiadané spoilery, takže v skratke za mňa Nolan vyhráva. V neposlednom rade bol film sprevádzaný epickou hudbou Michaela Giacchina, ktorý dokázal že animované filmy nie sú jeho jediná šálka kávy. 80%

Jeden z najlepších film-noirov aké som zatiaľ mohol vidieť. Lang tentokrát nesklamal a vytvoril ponuré, temné prostredie. Film  sa zo začiatku pomaly rozbiehal a v duchu som sa obával toho romantického nábehu. Neskôr sa nám objavili problémy postáv, kde najviac zaváži (samozrejme) problém hlavnej postavy - s ňou nejde inak iba sympatizovať. Optimizmus, rovnako ako v ďalších filmoch tohto žánru, sa veľmi rýchlo vytráca a nahrádza ho pesimizmus. Keďže peniaze hýbu svetom naivný hlavný hrdina spadne do pasce o prachy zaslepený láskou. V tomto prípade femme fatale nebola taká výrazná, keďže aj táto žena bola naivná a ovplyvnená svojim priateľom. Stupňovanie príbehu bolo dobre zvládnuté a posledných 20 minút diváka úplne odrovná. Tu si hlavná postava prejde psychologickým kolotočom až sa dostane na úroveň nestabilnej osobnosti. Celkový koniec akoby opäť definoval učebnicovou formou žáner film noir - nečakajte žiadny happy end. 90%

Jedna z najťažších recenzií ktoré som kedy k filmu písal. Surrealizmus asi nikdy poriadne nepochopím avšak ako umelecký smer ho do istej miery uznávam. Čo tak surrealizmus vo filmovom umení? Tým že sa na tomto filmovom skvoste podieľal samotný Salvador Dalí, ktorý je mimochodom považovaný za jedného z najznámejších predstaviteľov tohto umeleckého smeru nemôžem filmu nič uprieť. Film sa nesie v chaotickej atmosfére kde mi každá scéna pripadala ako sen, ktorý sa mi v minulosti už sníval. Popritom z každej scény by mohol vzniknúť aj surrealistický obraz. Každý mohol tento film pochopiť inak mne to prišlo ako sen, ktorý sa odohráva v hlave jedného človeka. Keď snívame nikto z nás si to neuvedomuje a pripadá nám to ako realita, avšak naše motívy nám nie sú známe sme ovplyvnení silou pudov. To sa najlepšie spája zo scénou kde sa dve postavy pozerajú z okna pričom sú svedkami autonehody, ktorá končí smrťou. Po tomto sa postava muža začne správať agresívne a násilne, čím začne útočiť na postavu ženy (sila pudov). Rovnako sa ho nesnažte nejako chronologicky usporiadať. Myslím že film mal pôsobiť nepochopiteľne a hrať sa s vami rovnako ako sa to odohráva vo vašich snoch. Z toho dôvodu porušuje tento film zaužívané princípy scenáristické, strihové, kamerové a vytvára dokonalý chaos 90%

One-shot film ktorý vás nebude nudiť ani minútu. Dostal som jedno z najrýchlejších vtiahnutí do príbehu, kde som sa cítil ako keby som v tej kuchyni reálne bol a musel utekať k stolu číslo 13. Je to poctivo natočené a keď sa jedná o film na jeden záber iné formy, ktoré by iba tak mali vyzerať nemám v láske - ako napr. pri filme 1917 alebo starší Hitchov Provaz (1948). Film nám tiež ponúka viacero konfliktov, či už intrapersonálny konflikt hlavného hrdinu alebo vnútro-skupinový, ktorý sa odohráva na pracovisku. Týmto hlavný hrdina robí jednu chybu za druhou na čo v kuchyni nie je priestor 90%

Film ktorý má čo ponúknuť. Ikonické scény hlavného protagonistu sú nápadité a na svoju dobu geniálne spracované, predsa len taký pád vlaku je aj v dnešnej dobe veľká vec- tak si to predstavte v časoch blížiacej sa hospodárskej krízy v ére nemého filmu. Príbeh je ľahko pochopiteľný, s dokonalým vizuálnym vyjadrovaním slova, kde najviac vyniká absurdný humor Keatona 100%

Prvé dva filmy neberiem ako úspech, Watts zistil že priniesť niečo originálne nie je jednoduché a tak režisér tentokrát vsadil na istotu. Nemôžem povedať žeby sa mi to nepáčilo ale oporná chrbtica celého filmu spočíva v už natočenom/existujúcom. Emócie, ktoré nám film servíruje nie sú malé a tiež patrím do generácie, ktorá je odchovaná na trilógií Spidermana od Raimiho. Režisér dosiahol čo chcel, scény kde sa objavili známe tváre s jemným popraškom dobrého humoru sú skvelé. Komu však ďakovať? Vďaka je na mieste v tom že niečo takéto vôbec vzniklo, beriem to ako veľký úspech, ktorý poteší množstvo ľudí. Ako ďalšie mínus je priestor pre jednotlivé postavy. V niektorých prípadoch sa z toho dalo vyžmýkať oveľa viac. Naopak veľkým plusom boli vizuálne efekty, ktoré boli úžasné 60%

V tomto prípade sa jedná o zdĺhaví dej bez akéhokoľvek stupňovania. Celý film sa nesie v úplnej pasivite, takže po ukončení si po 10 minútach ani nespomeniete že ste vôbec nejaký film videli. Charakter postáv bol veľmi slabo vykreslený, žiadne sympatie ani s jednou postavou. Ďalšie mínus je že tu nefiguruje peripetia a celý dej si domyslíte už niekde v polovici. Toto všetko nám uzatvára veľmi nevýrazný soundtrack. Film ktorý neprekvapí scenárom, réžiou ani hudbou nemôžem ohodnotiť inak ako 40%

Film-noir ktorý splnil asi všetky znaky tohto žánru. Hlavná postava ktorá koná bezhlavo, neskôr však stráca svoju suverenitu a musí si usporiadať vlastný život. Keď sa príbeh neskôr začal rozvrstvovať, a na scénu prišla postava Mary McLeod (Eleanor Parker) bolo mi jasné že sa tu rysuje ďalší znak žánru film-noir, tzv. femme fatale, žena ktorá niečo skrýva a je nositeľkou blížiacej sa hrozby. Príbeh sa zrazu otočil a hlavná postava si musela prejsť psychickým rozhodovaním a hľadať tie správne odpovede na dôležité otázky- I built my whole life on hating my father and all the time he was inside of me, laughing- maybe crying. Film sa odohráva na malom priestore kde musel zapracovať scenár, ktorý bol dokonale napísaný. Rozhovory postáv sa niekedy prekrývali, divákovi bolo ponúknutých viacero prípadov zadržaných osôb, od malej lúpeže až po vraždu. William Wyler zvolil skvelé tempo kde sa divák nenudí, keďže nám približne každých 10 min film priblíži jeden z prípadov a zvolí prirodzený prechod bez strihu. Komediálna stránka filmu vôbec nezaostáva, prirodzený humor ktorý vám vyčarí úsmev na tvári 95%

Myslím že je celkom ironické keď samotný tvorca Charlie Parsons definuje pojem reality TV ako show ktorá obsahuje „producentsky vytvorené prostredie, ktoré kontroluje správanie účastníkov". Takže aby bolo každému jasné že sa nejedná o reálne správanie či "boje o život", verím však že pomerne veľké množstvo ľudí, ktorí ohodnotili túto show veria že je to všetko reálne (určite všetci spia pod listami 40 dní). Rovnako aj rozhovory účastníkov, ktorí majú vážnu (tajnú) konverzáciu a pred nimi je štáb s 3 kamerami. Nájsť symbol imunity v utajení aby vás ostatný z kmeňa neodhalili keď máte za zadkom štáb ktorí vás natáča? /veľmi nenápadné/. Bolo ťažké nemyslieť na všetky tieto negatívne skutočnosti, a celkovo na emócie súťažiacich ktoré neboli nič iné ako herecké výkony. Cez to všetko to bola pre mňa pozerateľná vec, možno tomu napomáhala aj menšia nostalgia. Postavy mali dobre vykreslený charakter, prostredie na ostrove bolo zaujímavé v niektorých momentoch ako z National geographic a hry resp. výzvy boli dobre premyslené je viditeľné že si tvorcovia dali záležať 75%

All this vast majesty of creation, it had to mean something, and then i meant something too. Yes, smaller than the smallest, i meant something too. To god there is no zero, i still exist. Scenáristicky skvelé, efektami úžasné. Aj takto by sa dal zhrnúť tento film. Začnem od začiatku, kde vás film hneď vtiahne do príbehu, a začnete premýšľať úplne primitívne. Z môjho uhla pohľadu to bol aj cieľ, keďže sa hlavná postava musí postupom času vysporiadať s primitívnymi problémami. V určitom momente si aj divák uvedomí, že pár schodov berieme ako samozrejmosť, rovnako nie sme odkázaný bojovať o jedlo a pod. Orchester držal krok s príbehom až tak, že keď prišiel na scénu obrovský pavúk, nepochybujem že nejedného diváka vytrhlo zo stoličky. Koniec dosť nečakaný, a do každého bodu premyslený. Jedna vec je pre mňa nepochopiteľná, a to je absencia oscara minimálne za efekty, nehovoriac o scenári 90%