Melies

5 / 10 "Ty čéče, no tak ja som si to jakože pustila, jakože kým sa mi sušil lak na drápkoch, a ja ti nevím ty vogo, ale mne sa to jakože fest páčilo - ta bola tam taká fakt dosť fešná čaja, jakože skoro jako já sama osobne, a ja som normálne jako zírala, že ona sa normoš-tutoš dostala na ten... no jakože sa to volá... Havrard, či tak nejak, a zobrala si aj svojho hafana, takého malého, zlatého ťuti-muti hafana, a jakože si všetci mysleli, že je tupá jako to tágo, jako by všetky blond kočky jako já museli byť tupé, no verila bys tomu? Mno a ona tam jakože šeckým nakonéc vytrela kukadlá, bo si zobrala takého jakože DOSŤ fešného týpka s čérnou hrivou a jakože tak."

4 / 10 Nie je to vyslovene exkrementová záležitosť, ale film podľa tak neoriginálneho a šablónovito napísaného scenára jednoducho nemôže dostať visačku "priemerný" - roztržitého profesora už každý z nás videl na tisíce spôsobov, vynález, ktorý sa vymkne z rúk, je filmový evergreen a dobrosrdečná a večne odpúšťajúca manželka je už len vhodným gýčovým doplnkom. Ani vizuálne efekty a vôbec celé režijné poňatie nie je ničím výnimočné, čo nakoniec nad celým slabučkým dejom vynáša pomyselný ortieľ smrti - Flubber možno poteší deti od 0 do 0.5 rokov, prípadne staršie ročníky so zrakovou a sluchovou vadou, ale pre väčšinu z nás zostane len ďalším z mnohých... z mnohých podpriemerných.

9 / 10 Človeku až rozum zostáva stáť nad tým, čo všetko sa dá stihnúť za tak krátky čas - tam, kde iné filmy potrebujú na vyvolanie skutočných emócií dve hodiny, Pixaru stačí jeden pohľad do smutných snehuliačich kukadiel. Krásna, dojemná a vďaka svojej stopáži zvodne prchavá anekdota, ktorú máte chuť pozerať zas a znova.

8 / 10 Ďalší Pixarovský animák a ďalšia trefa do čierneho! Možno nie tak výpravné, ako ich neskoršie snímky, a ani nie tak dobre animované, ale rozhodne hodné vašej pozornosti - trochu zamrzí prílišná orientácia na neskoršie ročníky, ktorej manifestáciou je celé to kolokvium cirkusových hercov, muzikantov a klaunov, no na druhej strane starší diváci nájdu v Živote chrobáka veľmi presnú a uštipačnú satiru dnešnej spoločnosti - odvážnejší by dokonca mohli hovoriť o akejsi parafráze na "nežnú revolúciu"... Tak či onak, je o čo stáť - verte mi.

8 / 10 Ak celý svet vnímate ako zmes svetla a farieb, tak vás tento film určite očarí - temné a opustené lesy pretekajúce atmosférou ako z kníh Hansa Christiana Andersena, studený severský vietor varovne pískajúci v kmeňoch bútľavých stromov, šedé oblaky majestátne sa vznášajúce vo vzduchu - to všetko sú obrazy, ktoré dokážu každému rojkovi a romantikovi zahrať na tú správnu strunu. Dielo, ktoré stojí a padá na Burtonovej réžií a hereckom výkone Johnnyho Deppa - ak ale ani jedného z nich príliš nemusíte, do tejto diery by som radšej neliezol. Mohli by ste prísť o hlavu.

7 / 10 Pocta sci-fi béčkam s takou dávkou nadsázky, že by to zložilo aj koňa. Vynikajúco obsadená srandička v typickej Burtonovej pestrofarebnej palete vás buď dostane do kolien, alebo znechutí - nič medzi tým. A keď ste navyše fanúšik Jacka Nicholsona, dostanete hneď dvojitú porciu. No neberte to! ... President Dale: "Why can't we work out our differences? Why can't we work things out? Little people, why can't we all just get along?"

8 / 10 Dojem z úchvatného začiatku trochu pokazila futuristicky temná a mne veľmi nepríjemná vízia budúcnosti, ktorá pripomínala čierny fľak na snehovobielej čipkovanej zástere - krásnu a s typickým Spielbergovým citom pre svetlo ušitú atmosféru v jednom momente rozpáralo stádo robotických príšer šľahajúcich oheň a iskry a ja som len smutne sklonil hlavu - viem, pre dej filmu sú tieto scény podstatné, no mne tam vyslovene prekážali. Našťastie, emočne zdrvujúci finiš sa so svojim vyznením oblúkom vracia späť na začiatok a servíruje nám takú lahodnú zmes smútku, radosti a sĺz, že jedno oko nezostane suché. A v momente, keď sa bude Davidov deň chýliť k smutnému koncu, budete si želať, aby sa stal zázrak. Či sa stane, alebo nie, vám už, samozrejme, neprezradím, ale poviem vám jedno : verím, že Kubrick by bol so Stevenovým dielom spokojný.

2 / 10 Ra-ta-ta-ta!!! Bum! Bum! Plesk! Buch! Vedľa, smrade! Gŕŕŕ! Kde mám dcéru?! BUM! BAM! PRÁSK!!! ... Áno, asi nejako vyzerá tento drsný akčňák s oceľovým Arniem v ďalšej z jeho konverzačných úloh. Podľa môjho skromného názoru je to tuctová zlátanina, ale v prípade Komanda úplne rozumiem všetkým tým vysokým hodnoteniam - nostalgia je opojná droga, no mňa tento film v mladosti akosi minul a preto nemám jediný dôvod, prečo k nemu byť prehnane tolerantný.

6 / 10 Elizabeth Hurlely ako satanáš?! Oh yeah, baby! Ak je to skutočne tak, tak sa len potvrdilo motto, ktoré mal môj maturitný ročník na table: "V nebi je síce lepší vzduch, ale v pekle je lepšia spoločnosť." A čo sa filmu týka, nie je to práve najoriginálnejšia komédia, ale čert (alebo čertica?) to ber - nudiť sa počas jeho sledovania určite nebudete, povinný happy-end vás presvedčí o tom, že úprimná láska hory prenáša, a navyše sa aj zasmejete. To však nič nemení na fakte, že (po)hlavnou rozkošou je práve diabolsky krásna Elizabeth - vďaka bohu za ňu!

5 / 10 Takže to zoberieme pekne poporiadku: prvá poviedka je jedna z tých, na ktorú sa veľmi dobre pozerá, za čo môže najmä sexy Valeria Golino (škoda, že aj ona nehrá hore bez), ale keď príde, resp. nepríde, záverečná pointa, človek sa len sklamane zahľadí do zeme. Čo už, film ešte len začína, povedal som si. Ale čo to?! Druhá časť je len nudnou a trápnou snahou urobiť z ničoho aspoň niečo a človek začína pochybovať o tom, či mu tento zlepenec vôbec stojí za obetovaný čas. Našťastie, pomocná Rodrigezova ruka prichádza práve včas a s prehľadom a šarmom vás prebudí z letargie - The Misbehavers je dokonalý príklad toho, ako má vyzerá krátka filmová poviedka. Divák je bez zdržovania vhodený rovno doprostred diania (mimochodom veľmi vtipného diania) a až do samotného konca nedostane ani jednu príležitosť vydýchnuť si. Super! No a potom tu máme hlavného ťahúňa celého snímku, samotného veľkého Tarantina ako Muža z Hollywoodu - jeho príspevok síce nemá také zdrvujúce tempo ako Rodrigezova raketová smršť, ale má excelentné herecké kreácie, extrémne dlhé kamerové zábery a vynikajúce dialógy, ktoré vás len utvrdia v tom, že aj napriek sláve a peniazom je Quentin ešte stále 'ten pošuk z videopožičovne' na akého sme zvyknutý. Resumé: prvá poviedka je slabý priemer, druhá silný podpriemer a obe posledné sú vynikajúce. Je len na vás, či do tohto hotela vkročíte - ja osobne by som to riskol.