Melies

10 / 10 Scorseseho provokatívna, znepokojujúcou symbolikou preplnená úvaha o postavení človeka v spoločnosti a jeho úlohe v nej - formou striedmejšie, no myšlienkovo plné parafrázovanie biblických udalostí, uveriteľnejšie a hodnotnejšie ako hodiny strávené čítaním Svätého písma či počúvaním kázní. Ak máte radšej otázky ako odpovede a rany si zásadne nezaväzujete, ale dezinfikujete liehom, nemôžete s týmto geniálnym kúskom minúť.

9 / 10 Zaujímavá, bohužiaľ trochu skratkovitá štúdia psychického rozpoloženia človeka v modernej (cítite pachuť toho slova?) spoločnosti vystavaná okolo koncepčne jednoduchšieho, no výbornými dialógmi okoreneného scenára. Ak však čakáte divokú jazdu plnú prekvapení a zvratov, ste na zlej adrese - Voľný pád plynie v pomalom tempe, konflikt strieda konflikt a bezvýchodiskovosť situácie sa stupňuje. Schumacher precízne buduje napätie, silné momenty neprehlušuje efektným hudobným doprovodom, no necháva ich rozplynúť sa v tichu amerického predmestia, a nezištne tak na seba strháva čo najmenej pozornosti. Tá sa potom môže plne sústrediť na to, čo je najdôležitejšie - obdivuhodný výkon Micheala Douglasa a najmä famózneho Roberta Duvalla, ktorého civilný prejav pomohol nádherne vykresliť už tak dosť dobre napísanú postavu. Aby ste ma však nepochopili zle, Voľný pád určite nie je dokonalý - mrzí ma hlavne absencia silnejšieho spojiva, ktoré by držalo hrdinovu očistnú cestu pokope (tá sa totiž v konečnom výsledku mení len na viac či menej náhodný sled zrážok jedinca so spoločnosťou) a fakt, že z obeti hodnej našich sympatií sa na moju neradosť postupne stáva obyčajný psychopat - no aj napriek tomu nedokážem ísť pod päť hviezdičiek. Robím tak ale len s varovne vztýčeným prstom a veľavravne zdvihnutým obočím.

9 / 10 Desivá vízia budúcnosti zmáraná váhou obskurdný televíznych relácií a nezmyselných byrokratických nariadení dostáva v Truffautovom staromódnom podaní nepríjemný nádych aktuálnosti a naliehavosti - filmový románopisec nás prostredníctvom svojho snímku pozýva na stodvanásťminútovú prehliadku ľudskej obmedzenosti a zadubenosti a kľukatými cestičkami nás vedie až k samotnému prehnitému jadru našej konzumnej spoločnosti. Ak ste práve dostali dojem, že 451° Fahrenheita nie je ničím iným ako obyčajnou a stokrát prevarenou satirou, mýlite sa - ide o neobyčajne silný zážitok, až po okraj naplnený znepokojivou symbolikou, vycibrenou réžiou a bezchybnými hereckými výkonmi; film, ktorého krivka kvality úmerne rastie s vašou láskou k literatúre a umeniu ako takému. Truffaut preniesol na plátno svoje najhoršie nočné mory a spravil to skutočne vo veľkom štýle.

10 / 10 Méliès dokázal nemožné a v dobe, keď bola kinematografia ešte len v plienkach, stvoril skutočné veľdielo - vizuálne očarujúci výlet za hranice ľudskej fantázie, až po okraj preplnený nezabudnuteľnými scénkami a momentmi a presiaknutý pôvabnou atmosférou starých časov - časov, kedy bolo natáčanie filmov skutočnou mágiou. Bravó, maestro, bravó!

10 / 10 Poetická, vo veršoch prerozprávaná óda na naše súkromné obsesie, tajné priania a nočné mory a zároveň pocta filmovému mágovi Vincentovi Priceovi je Burtonovým razantným krokom vstriec režisérskemu Olympu, na ktorom si dnes spokojne hovie. Čierno-čierna nádhera.

6 / 10 Akadémiou ocenený spletenec ľudských osudov pod svojim navonok provokatívnym a nebojácnym obalom prekvapivo neukrýva nič iné, ako chladný kalkul. Haggis je nepochybne zručný scenárista, čo dokázal už pri Eastwoodovom zdrvujúcom knokaute, no tentoraz si toho na plecia naložil až priveľa - priveľa postáv žiadajúcich si hlbší psychologický rozbor, ako im môže poskytnúť pár na efekt robených, emočne vypätých scén. Tento fakt, v spojení s pomerne krátkou stopážou, si totiž nutne vyžiadal obeť v podobe nevyhnutnej (a hlavne nechcenej) skratkovitosti, ku ktorej musel Haggis voľky-nevoľky pristúpiť; hlavní hrdinovia, násilne odtrhnutí od filmovej reality, sa stávajú umelohmotnými šachovými figúrkami chladnokrvne a bez väčšej logiky posúvanými po šachovnici v tvare Los Angeles. Aby som však filmu nekrivdil, partia je to každopádne zaujímavá a pútavá, no na druhej strane aj nepresvedčivá a neúprimná. Crash, nesúci sa v znamení hesla nesúď knihu podľa obalu, tak iróniou osudu dopláca práve na ľudskú schopnosť nazrieť hlbšie ako pod pozlátku vytepanú z obdivuhodných hereckých výkonov a obstojnej réžie.

9 / 10 "My friend, can your heart stand the shocking facts about grave robbers from outer space?"

10 / 10 Hodiť Waking Life do odpadu so slovami, že ide o narcistickú, do seba zahľadenú masturbáciu nad útržkami z filozofických traktátov, popredných existencionalistických diel a výňatkov z ročenky modernej psychológie by bolo príliš jednoduché a hlavne scestné - Linklater nám tu nerozpráva ucelený príbeh, nesnaží sa nám vnútiť nejakú ideológiu či svetonázor, ale poskytuje nám odrazovú plochu na ceste k poznaniu, akúsi barličku, o ktorú sa budeme môcť oprieť opúšťajúc zabehané koľaje racionálneho myslenia. Klasické naratívne prostriedky udržujúce filmy a ich štruktúru pokope tu boli zavrhnuté v prospech jednotlivých logicky nesúvisiacich úsekov, každý z nich individuálny a od ostatných nezávislý, každý z nich jedinečný - rovnako ako táto prechádzka ríšou snov, ktorá, aspoň v mojom prípade, vyústila v inšpiratívnu a podnetnú debatu s priateľmi nad pohárom červeného vína a s cigaretkou v ruke. No povedzte, neznie to lákavo?

10 / 10 Ako mám opísať neopísateľné? Ako mám mne známymi slovami a frázami obsiahnuť všetku tú nekonečnú a neuchopiteľnú krásu, ktorej som bol svedkom? Ako mám aj naďalej žiť s vedomím, že nikdy na vlastné oči neuvidím šíre rohanské pláne a západ slnka nad vrcholkami Hobitínu, s vedomím, že nikdy neochutnám elfský chlieb a neschladím si hrdlo vychýreným trpasličím pivom, s vedomím, že nikdy nenavštívim Šedé prístavy a nezanechám tento krutý, starý svet ďaleko za sebou?

10 / 10 "Little by little, one travels far." (J. R. R. Tolkien) Vyprahlé púšte ťahajúce sa ku krvavočervenému obzoru, neprebádané dažďové pralesy prebublávajúce lahodnou zmesou vôni a zvukov, starobylé a dávno zabudnuté zrúcaniny zašlých civilizácií, preľudnené trhoviská plné exotického ovocia a aromatických korenín, horské štíty majestátne sa vypínajúce k nebeskej klenbe, tajomné a chladné morské hlbočiny, krištáľovo čisté lagúny blyštiace sa na poludňajšom slnku, domorodé kmene vo víre obradného tanca pokorne vzdávajúce hold svojim bohom a bôžikom...