Melies

10 / 10 Ako mám opísať neopísateľné? Ako mám mne známymi slovami a frázami obsiahnuť všetku tú nekonečnú a neuchopiteľnú krásu, ktorej som bol svedkom? Ako mám aj naďalej žiť s vedomím, že nikdy na vlastné oči neuvidím šíre rohanské pláne a západ slnka nad vrcholkami Hobitínu, s vedomím, že nikdy neochutnám elfský chlieb a neschladím si hrdlo vychýreným trpasličím pivom, s vedomím, že nikdy nenavštívim Šedé prístavy a nezanechám tento krutý, starý svet ďaleko za sebou?

10 / 10 (časť druhá) Psychicky aj fyzicky vyčerpaný zo sledovania prvých dvoch dielov, ktoré som čírou náhodou našiel na jednej VHS-ke u nás doma, padám na tvrdú podlahu, vydávajúc neartikulovateľné zvuky čistej eufórie - čas už pre mňa nehrá svoju rolu a tak až po pár minútach blaženého slintania na zem zisťujem, že na obrazovke beží už tretí diel. Z posledných síl sa štveriam na sedačku a upieram neprítomný pohľad na telku... (po približne dvoch hodinách sledovania)... "Prečo?! Prečo už tá krása skončila! Prečo musel zomrieť?! PREČO PRÁVE ON?!" Dokonalé, majstrovské dielo, rozprávkovo naivné, detsky hravé a robené od srdca. Smrk, smrk...

10 / 10 Nerád by som sa dlhočízne rozpisoval o nesporných kvalitách tohoto filmu, nebolo by to na nič dobré. Veď sa len pozrite na všetky tie päť-hviezdičkové hodnotenia okolo, čo viac by som k tomu dodal? Snáď len toto - ak by som mal vybrať film, ktorý ma najviac ovplyvnil ako človeka, bola by to Americká krása. A niesú to len prázdne slová! Po jej pozretí som toho totiž veľa nenaspal - v hlave som dookola prevracal a analyzoval výsledky svojej doterajšej 'životnej púte' a prišiel som k hroznému záveru - niesom nikto, veru tak. Kedy som teraz otrčil kopytá, pár ľudí by si trochu popľakalo a to by bolo asi tak všetko. Kruté, ale pravdivé. Americká krása mi otvorila oči (snáď nieje príliš neskoro), zvyšok je už na mne. Resumé: Najlepší film aký som kedy videl. PS: Súčastnosť. Od napísania tohto komentu som o nejakých tých pár rokov a filmových skvostov podrástol, no nemám srdce niečo na ňom opravovať - ani gramatické chyby, čert to ber. Takže errata a nové resumé: Jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl. A svedomie mám čisté.

10 / 10 Prvé zhliadnutie tohoto filmu ma zanechalo v miernych rozpakoch. Bol som uchvátený jeho vizuálnou stránkou a hereckými výkonmi, no dej sa mi zdal až príliš komplikovaný, chaotický a poprekrúcaný na to, aby niekoho skutočne chytil za srdce. Nedalo mi to a vybavený predchádzajúcou skúsenosťou som navštívil kino ešte raz. Pane bože!!! Všetko zrazu do seba krásne zapadalo, na povrch začali prenikať dovtedy nepovšimnuté detaily a vlna emóciami nabitých scén, prvý krát utlmená všeobecným zmätkom vládnucim na plátne, ma doslova a do písmena prišpendlila k sedadlu. Snáď v žiadnom inom filme sa scenár a réžia tak dokonale nedopĺňajú ako v tomto majstrovskom diele. Charlie Kaufman a Michel Gondry nás sprevádzajú dejom s neochvejnou istotou a priam detskou hravosťou, vybrnkávajúc nám na nervy svoju veselo-smutnú melódiu. Tým sa dostávame k ďalšej dôležitej časti skladačky, ku zvukovému sprievodu Jona Briona, ktorý svojimi úspornými a jednoduchými melódiami perfektne vykresľuje pocity a myšlienky hlavných hrdinov, pričom sa (úspešne) snaží na seba pútať čo najmenej pozornosti. Jednoducho povedané, Večný svit nepoškvrnenej mysle je film, ktorý treba vidieť minimálne dvakrát. Berúc do úvahy jeho nesporné kvality, nemal by to byť problém.

10 / 10 Úvodná trojminútová pasáž dáva tušiť, že ide o dielo pre skutočných filmových gurmánov. Prvá časť, Dawn of the Men, je snáď z celého filmu najprístupnejšia pre široké publikum, jej dej a pointa je vcelku jasne identifikovateľná. Zvyšok filmu však vyžaduje skutočne pevné nervy, sebazaprenie a nadšenie pre Kubrikovu tvorbu. Ten, kto má všetky tieto vlastnosti, sa môže tešiť na neopakovateľný filmový zažitok. Mohol by som sa ďalej rozpisovať prečo je tomu tak, ale bolo by to celkom zbytočné - to sa jednoducho musí vydieť (tri roky práce sa nezaprú). Je nanajvýš podivuhodné, že práve 2001: Vesmírna odysea sa stala v roku 1968 kinohitom - je len málo filmov, ktoré sa aj napriek obrovskému rozpočtu (10,5 mil. dolárov) natoľko odlišovali od 'normálnych' mainstreamových snímkov. PS: Ak sa chcete dozvedieť o filme viac, navštívte stránku kubrick2001.com. Sú tam vysvetlené a objasnené všetky možné aj nemožné symboly a narážky, ktoré ste zaručene nepostrehli. Odporúčam!

10 / 10 Snáď žiadny iný snímok na mňa nemal taký silný dopad, ako táto luxusná výprava do minulosti - nielenže som sa stal beznádejným fanatikom všetkého prehistorického, čoho výsledkom sú ešte dnes plné poličky encyklopédií, ale prebudil sa vo mne aj skutočný a neutíchajúci záujem o kinematografiu. Vtedy som si totiž prvýkrát uvedomil, koľko tvrdej práce stojí za každým filmom, koľko síl a talentu si vyžaduje jeho natáčanie - a ako veľmi by ma takáto práca bavila. Spielberg je môj idol a Jurský park film môjho detstva, ktorý s pribúdajúcimi rokmi v mojich očiach na kvalite vôbec nič nestratil, práve naopak - až teraz, so slzou v oku spomínajúc na tie bezstarostné chvíle strávené pred televízorom, ho viem skutočne doceniť.

10 / 10 Ďalší z filmov, ktorý sa len ťažko opisuje slovami - podobné pocity, ako pri jeho sledovaní, som prežíval, keď som bol ešte malé dieťa a s kamarátmi v lese som sa hral na vojakov, či pirátov: strach, napätie, radosť aj smútok. Život pod vodou mi toto bezstarostné obdobie pripomenul, za čo som mu nekonečne vďačný, a odmeňujem ho maximálnym hodnotením.

10 / 10 Neviem čím to je, ale čím som starší, tým mám radšej príbehy, ktoré sa točia okolo klasických rozprávkových tém a postavičiek - detstvo, prvé dobrodružstvá, bosorky a čarodejnice, obrovia, škriatkovia, cirkusy, kúzla a čary... A Veľká ryba moje chúťky dokonale uspokojila a urobila to s klasickým šarmom ála Tim Burton. A navyše, rozplynula moje neopodstatnené predsudky voči Ewanovi McGregorovi, ktorý sa pre túto úlohu snáď narodil, a potvrdila moju vysokú mienku o Alison Lohnan, z ktorej sa jedného pekného dňa určite stane hviezda, alebo aspoň hviezdička.

10 / 10 Úchvatný príbeh o sile fantázie a kníh, film, ktorý som ako malé dieťa miloval a desil sa ho zároveň. Odvtedy som ho mal možnosť vidieť veľakrát, ale odolal som - dožičím si ho ako narodeninový darček na svoju tridsiatku a s kľudným svedomím si pri ňom vyplačem dušu.