merit1

Už týždeň rozmýšľam, čo napísať k Dune II. Všeky superlatívy už boli spomenuté a opakovanie nie je veľmi objavné... Keď som sa spýtala priateľa na rozbor, povedal mi, že film to bol dobrý, ale v skutočnosti trpí tak častou infantilitou dnešnej kinematografie. Oponovala som myšlienkou príbehu a ultra kvalitným spracovaním ( len vypichnem: levitujúce postavy, červy, zaujímavý „ohňostroj“, kvalitné súboje, krásne scenérie ). Stále trvám na tom, že sa jedná o čistokrvný päť hviezdičkový zážitok. Avšak istú dávku detinskosti naozaj Dune nie je možné uprieť. Neviem, či je to dané žánrom, alebo dobou, kedy bola napísaná, ale myslím si, že svojim spôsobom je to vlastne klad a nie zápor. Rozprávky a dvorní šašovia neslúžia napriek prvému dojmu len zábave, ale sú nositeľmi spoločenského odhaľovania a morálneho kompasu. Platí to naprieč časom.

Názorná ukážka, ako mať všetky parametre na kvalitnú sériu a utopiť to v klišé, plytkosti a "vďaka" scenáru aj spraviť z dobrých hercov prehrávajúce trápenie. Režijne ťažko nezvládnuté. Zachraňovala to aljašsko ( islandská ) atmosféra, začiatok seriálu, ktorý načrtol pomerne zaujímavú zápletku ( aby ju v závere úplne pokazil ) a účasť Christophera Ecclestona. Ten posledný bod je čiste subjektívny a súvisí s istým Doctorom Who.

Opojný vizuál snímaný skvelou kamerou. Plus obsadenie. Zvykne sa hovoriť, ako si ktorý herec pre seba ukradol film, ale v tomto prípade to platí pre každého jedného člena obsadenia. Preto trochu zamrzí naivnosť a predvídateľnosť deja, čím sa kazí výsledný dojem. Pre mňa najlepšia scéna nebola ani jedna z “šokujúcich”, ale obed po strate ( zatiahnuť závesy a pokračovať v jedle … ).

Vo svete serióznych filmov by to bolo tak na jednu hviezdu, ale tu sa jedná o čiste zábavný priemysel a možno som tromi hviezdami dokonca podhodnotila. V skutočnosti bolo milé hádať počas celého filmu, odkiaľ daná scéna pochádza :). Najviac ma bavila kopírka Cuaróna ( skrotenie hipogrifa ) a už som len čakala, kedy sa týpek narovná a rozpaží ruky ako na Titancu, čo si zasa Cuarón v Harry Potterovi požičal celkom úmyselne od Camerona. Ale vážne. Myšlienka boja proti zlu a idea láskavosti a spravodlivosti je večná. To nie je recyklácia a nevidím na téme nič zlé. Postavy tiež nie sú úplne zle namiešané a akcia odsýpa. Vizuál rozhodne neurazí. Problém je, že v Rebel Moon sa za tie dve hodiny neobjavil nikto s mozgom, ale len s inštinktami a emóciami. To je potom ťažké poskladať seriózny dej. Ale mňa Snyder baví a až taký hejt si určite nezaslúži.

Mala som taký strach zo stopáže, že som si nechala ujsť projekciu v kine. Moja chyba. Scorsese má celé tri a pol hodiny pod absolútnou kontrolou a na konci som si uvedomila, aké príjemné je pozerať na film, v ktorom si režisér už nič nepotrebuje dokazovať. Výborná kamera, výprava a herecké výkony to len podčiarkujú. Za dobrý ťah považujem aj to, že sa príbeh zbytočne nerozdroboval. Sústredil sa na hlavné postavy, aj keď predstaviť vyšetrovanie “baby FBI” detailnejšie mohlo byť lákavé. Môj tip na záver: najviac ocenení získa Lily Gladstone ( a oprávnene ).

Takto to dopadne, ak chcete vyrobiť tri v jednom... Ani jedna zložka nakoniec nemá parametre špičkovej kvality. Na politický thriler má film málo napätia, v zmapovaní vedeckého úsilia a pokroku je Openheimer príliš povrchný a ani ako životopis neobstojí. Takže ostáva len jeden výbuch ( ktorý by som vlastne úplne výnimočne videla radšej v CGI verzií ) a pár náznakov morálnej dilemy verzus cynizmu. A ešte jedna vec. Naozaj musí hudba neustále na seba "upozorňovať" ? Všetkého veľa škodí.

V polovici prvej epizódy som to chcela vzdať. Po vzhliadnutí celej série som vážne uvažovala nad piatimi hviezdičkami. Mierna infantilita a predvídateľnosť sa síce udržala celý čas, ale pochopila som, že sa jedná o zámer a One Piece je viac rozprávka, ako superhero seriál. A ja mám rozprávky rada, pretože dobro sa tu neohýba, je nekompromisné a rozdáva lekcie z ľudskosti. Veľkým plusom sú postavy, či už kladné, alebo záporné. O každú jednu má divák záujem, pretože nie sú len do počtu a udržujú dymaniku. Oceňujem aj spracovanie, kde sa tvorcovia vykašľali na otrockú realistickosť a išli do toho s hravosťou, ktorá asi najviac svedčí prevodu z animovanej tvorby ( Disney, uč sa ! ). Poznámka na záver - vôbec by ma neprekvapilo, ak by legendárny poklad vyznel podobne, ako v Pikniku pri ceste.

Pri vstupe do kinosály som rozmýšľala, či mamička s malými dievčatkami, kráčajúca predo mnou, videla trailer. Pretože by jej muselo byť jasné, že táto Barbie nie je pre deti. Na druhej strane, čo sa za mladi naučíš ... Zaradenie do kategórie komédia by som tiež rozporovala. Niežeby chýbali vtipné momenty, ktoré som si užila, rovnako ako všetky pop kultúrne odkazy a výborné herectvo. O skvelej výprave ani nehovorím. Lenže v konečnom dôsledku film Barbie nie je o zábave a nehovorí ani tak o maskulinite, feminizme a korporátnej politike, ako o zmysle bytia. Existenciálna otázka, čo vlastne so životom robiť ? sa ťahala celým filmom. Problém bol, že to všetko bolo tak trochu bez deja, akoby šlo len o súbor udalostí. Čo by si ale päť hviezd zaslúžilo je marketingová kampaň. Celý Barbie fenomén posledných dní nie je žiadna náhoda, odviedla sa perfektná práca, spolu so soundtrackom, hercami, módnymi domami. A Barbeheimer je už len čerešnička na marketingovej torte.

FUBAR je ťažké hodnotiť... V prvom rade sa človek musí prepnúť do módu "nerozmýšlaj na tým". Scenár je značne jednoduchý ( možno by bolo príhodné až slovo hlúpučký ), ale zdá sa, že ak to nebol priamo úmysel, tak minimálne odkaz na zlatú éru akčných osemdesiatkových filmov. A samozrejme aj konkrétne na Schwarzenegerove filmy. Osobne ma potešila zmienka na Dannyho deVita. Obsadenie bolo sympatické, hlášky pomerne často aj fungovali, akčné scény síce "smrdeli" seriálovosťou, ale neboli úplne zlé, len to množstvo rodinných scén bolo na mňa až príliš. Ak by som to v jednoduchosti zhrnula: Dopozerala som celý seriál, takže niečo na tom Fubarovi asi je :).

Nemyslela som si, že ma ešte nejaký Marvel vytiahne do kina a navyše ma aj bude baviť. Päť hviezd je trochu prestrelené hodnotenie, ale … prečo nie ? Takmer trojhodinová jazda bez problémov utečie, má to vtip, akciu, dojemnosť a dokonca aj zaporáka so skutočnou víziou. Niežeby sme sa vyhli hromadnému ničeniu, ale prekvapivo to nie je jeho hlavným motívom, skôr naopak. Soundtrack baví ( ďakujem Gunnovi za Florence ) a ďalším plusovým bodom je zvyšovanie povedomia o pokusoch na zvieratách.