merit1

Nemyslela som si, že ma ešte nejaký Marvel vytiahne do kina a navyše ma aj bude baviť. Päť hviezd je trochu prestrelené hodnotenie, ale … prečo nie ? Takmer trojhodinová jazda bez problémov utečie, má to vtip, akciu, dojemnosť a dokonca aj zaporáka so skutočnou víziou. Niežeby sme sa vyhli hromadnému ničeniu, ale prekvapivo to nie je jeho hlavným motívom, skôr naopak. Soundtrack baví ( ďakujem Gunnovi za Florence ) a ďalším plusovým bodom je zvyšovanie povedomia o pokusoch na zvieratách.

Herné adaptácie majú tú smolu, že bez priamej interakcie hráča je ich dej obnažený a väčšinou sa ukáže jeho prílišná jednoduchosť a plochosť dialógov. Posolstvu a myšlienkam nie je veľmi čo vytknúť, spracovaniu rovnako, ale rýchle striedanie lokácií a protagonistov neumožňuje emotívne sa naviazať na príbeh. Paradoxne epizóda, ktorá je tu najhoršie hodnotená, vystihla postapo svet najviac. "Výlet" do obchodného centra zasiahol krutosťou, v ktorej mladí ľudia žijú. Na pozadí bývalého fungujúceho sveta neustále visí vo vzduchu bezútešná budúcnosť ...

Všetko, všade, naraz som dlho odkladala, nie som tak úplne cieľová skupina filmov s ázijskými bojovými umeniami. Ale po všetkých tých nomináciách a oceneniach som ho už nemohla ignorovať. A nemohol ma viac prekvapiť. Toľko nápadov v dvoch hodinách ! Aj keď treba priznať, že niektoré balansujú na hranici: „napadlo mi to na jednej divokej párty“ ( párky namiesto prstov, meditujúce kamene, uletené spúšťače prenosu - to už z hlavy nedostanem ). Nič to ale neuberá na kvalite scenára, pretože tie šialenosti sú napriek všetkému vtipné a postupne privádzajú diváka k oveľa hlbšiemu motívu. Niekedy by naozaj bolo lepšie poddať sa „donutu“ a pocitu, že na ničom aj tak nezáleží. Ale uvedomiť si chyby a napraviť vzťahy tiež nie je na zahodenie. Spracovanie a hercov asi netreba zbytočne vyzdvihovať, tu nie je o čom. Viac takýchto prekvapení, prosím.

Jednotka bola ako zjavenie. Niečo ako reinkarnácia Agathy Christie v najlepšej forme. Dvojka je ako keď rozpísané dielo velikána dopíše následovník.

Avatar II všetky ostatné trikové filmy posúva na amatérsku úroveň, vrátane miliónových blockbustrov. Vizuál je jednoducho úchvatný. Miestami som mala dojem, že pozerám na autentický dokument National Geographic. K dokonalému zážitku je však vhodné zájsť si do kina a nasadiť 3D okuliare. Osobne nemám problém ani so scenárom ako takým, aj keď je pomerne jednoduchý. Dej má tempo, napätie, aj trochu záhadnosti, ktorú prezentuje postava Kiri. Pri Cameronovi však nie som zvyknutá na vykrádačky. Síce vykráda sám seba, ale žiaľ až príliš často ( Priepasť, Titanic, Terminátor ) a na úkor nových nápadov. Akoby všetku energiu venoval na vytvorenie Pandory a už mu žiadna neostala na samotný film. Nič to ale nemení na veci, že Avatar: The Way of Water je z kategórie "must see".

Čo je lepšie ? Byť dobrý človek, alebo stvoriť niečo večné ? A čo je horšie ? Byť v uzavretej komunite nadpriemerne, alebo podpriemerne inteligentný ? Pri pozeraní sa divák prichytí, ako sa usmieva nad absurditami. V skutočnosti sa však jedná o veľmi smutný film s filozofickým presahom nad bežné rozoberanie vzťahov. Naviac je plný nádherných výtvarných kompozícií.

Ako satira v skutočnosti pôsobil len začiatok filmu ( konkurz modelov bola asi najlepšia časť ). Nasledovali pseudointelektuálne kecy o socializme, množstvo zvratkov a fekálií ( obrazne aj doslovne ) a návrat k prvotnopospolnej spoločnosti. Žiadny nápad ani katarzia, len úľava, že je koniec. Jedna hviezda za spomínaný konkurz, druhá za technické spracovanie a tretia za Charlbi Dean.

Ku koncu seriál výrazne strácal dych. Predvídateľnosť deja a dokonca aj dialógov už hraničila nie inšpiráciou, ale generickou nudou. Škoda, pretože vizuálna stránka bola fajn, Wednesday slušne hláškovala a internátna škola má nepopierateľné filmové čaro. Prekvapila ma ale jedna vec. Zeta-Jones bola pre mňa herečka, ktorá vie hrať, ale tu na mňa pôsobila mdlo, bez akejkoľvek hereckej chémie. Naopak Gwendoline Christie už nebudem mať zaškatuľkovanú ako herečku jednej role.

Tak výborné monológy som v seriálovom svete nezažila už veľmi dlho. Navyše, atmosféra a vykreslenie Impéria konečne dostali mrazivý rámec strachu, utláčania a pochopenia tlejúceho odporu. A opäť som si potvrdila, že rod Skarsgårdovcov je herecká top elita. Kde sa ktorýkoľvek z ich klanu objaví, strhne na seba  zaslúženú pozornosť. Poznámka na záver: únik Luthena imperiálnej lodi by som rada videla na veľkom plátne !

Nemám dôvod nedať plný počet. Rod draka disponuje presne tými atribútmy, ktoré zo seriálu robia kvalitné dielo. Každá epizóda priniesla aspoň jeden pamätný moment ( len námatkovo: turnaj, inkognito útek do podzámku, odhalenie tajomstva dýky, posledná kráľova cesta k trónu, obe korunovácie, bitka detí v súboji o Vhagar, pôrody … a samozrejme draci ). Postavy nie sú ploché a dialógy, ktoré vedú nie sú popisné. Naopak, posúvajú dej, dávajú množstvo indícií ( celkom zábavne k tomuto účelu tvorcovia využili Helaenu ) a nie sú priamočiaro zjednodušujúce. To dáva priestor jednak k teóriám, čo samozrejme podnecuje záujem, ale aj k premýšľaniu o morálnych a ľudských hodnotách. Technická stránka – kostýmy a rekvizity prepracované do nevídaných detailov ( stôl mapa podsvietený ohňom úplne top, ale bolo toho rozhodne viac ), draci parádni. Trochu ma mrzí menšie využívanie reálnych lokácií. Réžia, napriek tomu, že sa menila, celok zachovávala kompaktný a kamera sa viac ako s úctou popasovala s náročnou úlohou točiť ako Shakespeara, tak Top Gun. Jedna z mála vyčitiek ale smeruje k až příliš velkému množstvu tmavých scén. Absolutne žiadnu výčitku ale nemám k hudbe. Čo sa týka castingu, tu som vedela, že bude dobrý. Toto si HBO vždy dokázalo ustrážiť a až na niektoré zbytočné preobsadenia postáv, ktoré sa nakoniec objavili len v jednom, dvoch dieloch, herci výrazne dopomohli k celkovému dojmu. Zo seriálu na mňa dýchala vášeň pre dielo, ktoré má síce dobrý základ v predlohe, ale potrebovalo sofistikovanú nástavbu, ktorá nenudí, ale ani nepochová hlavnú myšlienku.