merit1

Bizarný prípad únosu, ktorý sa naozaj stal. V podstate je možné, že ide o ukážkový príklad istého typu zločinu, kde je násilie páchané ľudmi, ktorí snáď ani nie sú schopní pochopiť závažnosť svojho konania. Myslenie ústrednej trojice je natoľko jednoduché a ovplyvnené prázdnymi heslami a filmami, až to pôsobí komicky. Ale len do chvíle, kým si človek neuvedomí, aké je to tragické. Štylizácia sfilmovania pripomína odľahčené gangsterky, je to svižné, odsýpajúce, zvrátene vtipné, ale trochu je tým podkopané určenie filmu. Má to byť zábava, alebo výpoveď ? A možno to bol úmysel. Zamyslenie v zábavnej forme.

Modrá hĺbka, ticho a smutné oči Rosanny Arquette, v ktorých sa zračí pochopenie, že Jaquesova túžba po objatí mora je väčšia, ako čokoľvek iné. Z Magickej hlbočiny mi po rokoch ostali len pocity a obrazy, ale ich intenzita je stále rovnaká. Sila hmoty oceánu opojne vpíjaná do vedomia …

Čierny obchod so zvieratami sa takmer vôbec nelíši od akéhokoľvek iného nezákonného obchodu. Svedomie a morálka nie sú žiadúce a priamy kontakt s živým „tovarom“ naviac vyžaduje aj absenciu citov. Sandrine city potlačila do úzadia a neprístupnosťou si vybudovala obranný múr. Frustrácia z nedostatku financií, ktorú vidí u svojich blízkych, ju poháňa k drsnej práci v strýkovom „útulku“. Ako dlho však dokáže premáhať vlastnú podstatu, je otázka udalostí a okolností, ktoré ju postupne nútia precitnúť a vysporiadať sa so situáciou. Drastické vyústenie nakoniec znamená očistu vzťahov aj obchodu. Európska kinematografia sa dokáže verne priblížiť bežnému životu a problémom, pracuje s prirodzeným prostredím a hercami, ktorí vedia preniesť na diváka rozpoloženie postavy.

Ak sa obeť zamiluje do svojho únoscu, môže sa to zdať prinajmenšom nepochopiteľné. Tajomstvo príťažlivosti je však nevyspytateľné a prvotné zdesenie rukojemníčky sa mení na city opačného charakteru. Okolnosti dávajú páchateľovi napriek všetkému punc zraniteľnosti, čo zo sebou prináša zmenu úloh a vzájomnú potrebu blízkosti ( ukážkovo znázornenú v motelovej izbe ). Žánrovo ťažko zaraditeľný film disponuje skvelými hercami, zvláštnym napätím, správnou uletenosťou a suchým humorom. Kamera zaberá z netradičných uhlov a umiestnení, vzbudzuje dojem experimentálnosti a miestami u diváka navodzuje pocit priamej účasti. Vincent Gallo je úkaz a v podobnom duchu sa nesie aj jeho film.

Captain Amerika je každým dielom dospelejší a angažovanejší. CW ukazuje, aká dvojsečná môže byť pomoc. Že aj s dobrým úmyslom môže záchranca zanechať za sebou spúšť. Že morálne otázky sú zložité a ich interpretácia prispôsobiteľná. To všetko je zabalené v úžasnom svete superhrdinov a výbornej akcií, pričom tentokrát konečne nebolo potreba zachraňovať celý svet pred záporákom s pochybnými pohnútkami na jeho zničenie. Postačil nenápadný Daniel Brühl a samotný Avangers. Nové postavy presvedčili o ich opodstatnení, nepôsobili nadbytočne a Spiderman sa uviedol snáď v najlepšom svetle doterajších spracovaní. Steve Rogers by si však zaslúžil oveľa viac priestoru, predsa len, je to jeho film. Tony Stark si však pozornosť vždy vedel zabezpečiť a je len na divákovi, ktorého tím si vyberie. Tentokrát to nie o všetkých proti jednému zlu, ale o tom, čo je vlastne zlo ?

Napriek názvu filmu je Eddie, ktorý je ústrednou postavou, pomerne sebestredný chlapík. Touto povahovou črtou ničí život sebe, aj ostatným. Je síce obeťou, ale len ťažko sa s ním súcíti, pretože on sám zanecháva za sebou obete. Krivo obviní mladíka, ten však zväčša nepôsobí ako zlomená a nevinná bytosť. Navyše dôkaz na jeho odsúdenie je diskutabilný, čo v divákovi evokuje miernu ľahostajnosť. Eddieho manželka robí všetko pre to, aby dala veciam správny smer, ale je takmer isté, ako jej snaha skončí. Nestavia sa však do role trpiteľky a má isté hranice, čo pôsobí inteligentne a sympaticky. Záver bol napokon zbytočne preexponovaný v snahe dať filmu širší rozmer a väčšiu dramatickosť.

Zaujímavá a originálna myšlienka zostala trestuhodne premrhaná. Prvú pol hodinu som bola pripútaná k deju a potom odrazu … Všetko sa stratilo v bezhlavom šprinte v lodičkách na 18 cm opätku.

Nie je jednoduché hodnotiť film, v ktorom je útok na emócie hlavným ťahom na bránku. Rôzne ústavy a inštitúcie, kde je šikana často tolerovaná a prehliadaná, nie sú žiaľ nič výnimočné. Násilie, páchané z pozície sily, je jedno z najhorších. Obeť je zväčša odkázaná len na pomoc „vyššej“ sily, čo bezmocnosť ešte viac zvýrazňuje. Jediná možnosť je potom únik. Napríklad aj do sveta fantázie. Elmerova empatia a schopnosť tvoriť príbehy, aj keď často vymyslené, priniesli do pochmúrneho sveta násilnej disciplíny náznak ozajstného života. A začiatok zmeny a vzdoru. Pomoc, vo forme vnímavej učiteľky a inšpektora, ktorý svoju prácu berie vážne, urýchlila nevyhnutné. Film, ktorý síce nie je ojedinelý, ale rozhodne nie zbytočný.

Film, ktorý sa prezentuje ako scifi, ale v skutočnosti je príbehom o svedomí. Zdanlivo jasné smerovanie života, sny, plány, budúcnosť, to všetko je oveľa krehkejšie, ako si myslíme. Novoobjavená druhá Zem, prináša možnosť alternatívneho sveta, kde by mohlo všetko byť tak, ako má byť. Stále je tu však aj tá naša Zem, kde sa skutky stali a zabudnúť nejde. Rhodin ťaživý pocit viny, a túžba aspoň čiastočne odčiniť neodčiniteľné, ju dostáva do ešte viac komplikovanej situácie, ktorá vyústi do katarzie, no končí jediným možným spôsobom ( a vďaka za to ). Jeden z najsilnejších momentov, ktorých je rozhodne viac, bol pre mňa monológ o osamelom kozmonautovi. Brit Marling je pomerne ojedinelý zjav amerického filmu. Jej scenáre sú originálne a postavy disponujú značnou hĺbkou, pričom sa vyhýba afektovaniu a celé to dotiahne vo forme herectva, ktoré je jemné a civilné. Filmársky sa radí Another Earth k nezávislým americkým filmom, ktoré sa už tradične vyznačujú zaujímavou kamerou, kvalitnými hercami a kladením otázok.

Nemôžem sa ubrániť dojmu, že Logan: Wolverin je síce výborný akčný film, ale poskladaný z už videného. Road movie v štýle Terminátora, s hrdinkou, ktorá je kombináciou Eleven ( Stranger Things ) a Mindy Hit-Girl ( Kick-Ass ), moto naháňačkami ako z Mad Maxa a farmárskou rodinou pripomínajúcou oklieštenú verziu Sedmych statočných. Avšak z réžie je cítiť istota a láska k materiálu, pričom aj remeselne je film na vysokej úrovni. Vyniká choreografia súbojov, práca s hercami a zaujímavý výber lokácií. Posledný diel trilógie o Wolverinovi vyčnieva nad predchodcami a prítomnosť profesora Xaviera ( „Chucka“ ), aj keď s veľmi obmedzenými schopnosťami, film osviežuje ( vlastne ma Charles bavil možno ešte viac, ako v najlepšej forme ).