solisoli

Tak toto sa réžii podarilo. Dvaja herci s priemerným výkonom sa skoro hodinu a pol váľali po zemi, z toho jeden z nich, len cca 15 minút. Potom už celý dramatický dej od prezentoval po zemi sa válajúci seržant a na druhej strane asi režisér čo s nim akože cez vysielačku komunikoval. Po temer hodine a pol tohto mlandravenia, záverečná scéna a hotovo. S kludom si pri tom divák môže pospať o nič nepríde, ľahko sa vráti do deja.

Napínavý príbeh šestici mladých mestských žien, ktoré sa rozhodnú, preliečiť si svoje ego v horách odklonených od ruchu civilizácie. Pod vedením skúsenej sprievodkyne, ale narazia na zabijakov. Potom to už je klasický scenár konfrontácie mužskej nadradenosti voči krehkým ženám, ktoré sa veľmi rýchlo preorientujú na Barbar Conanov, kde ostrieľaných ozbrojených zabijakov, aj keď zo stratami pozabíjajú. Našťastie to prebiehalo v rýchlom a hororovom štýle a kým sa divák stihol zamyslieť, bol koniec.

Keď sa pomaličky kotúľa guľa v bowlingu a začne zrážať pandrlákov. V takom duchu sa niesol tento príbeh. Keby vymysleli pre pomstiteľa profesiu trebárs traktorista, baník, alebo mäsiar, ale doktor? A čo Hippokratova prísaha. Uznávaný doktor, ako bitkár, zabijak. Príliš veľa protikladov. Mrzutá napätá limonádová atmosféra, snáď jedine slušná sprievodná hudba a kamera. Inak nič moc.

Príbehy tohto teenagerskeho druhu nie sú žiadnou neznámou, stačí len trochu obmien a zinscenovať potrebnú atmosféru. Tento príbeh mal poukázať na psychickú záťaž troch teenagerov, ktorí sa mali vysporiadať s traumou po nešťastnej náhode s následkom smrti. Do tohto okamihu to bolo zmyselné. To však čo scenár a dramaturgia ponúkla ďalej bol guláš v nereálnych zmätkoch. Mnoho scén bolo od veci, nenadväzovalo na poslanie, ktorým sa dej mal po tragédii zaoberať. Nakoniec réžia úplne stratila kontrolu a zabalila to bez akejkoľvek logiky. Snáď jediné pozitívum bola nápaditá kamera a zo začiatku i hudba. Nič moc.

Sú ľudia ktorí nie sú schopní vynikajú ničím, v kolektívnom prostredí sú potom právom zavrhovaní a podceňovaní. Takéto indivídua sa prezentujú zlom, aby upútali na seba pozornosť. Aj iný príklad. V kolektíve ľavý, neobľúbený, zaznávaný, prihlási sa za policajta a hneď z danej funkcie získa nadradenosť a moc, z ktorej vidí a získava dovtedy nedosiahnutú, ale falošnú popularitu. Myslím, že podobne o to šlo v tejto skvele zrežírovanej herecky podanej ságe v prípade dvoch rodín, každá na inej strane. Pôsobivé, nenútené a reálne. Takto sa dá chápať táto skvelá dráma, ktorá je vždy a trvale na zamyslenie.

Toto sa mi ešte nestalo, aby som zmenil svoj názor ohľadne kritiky diela. Ale poriadne som si, po zhliadnutí projektu The Dirt, životopis skupiny Mötley Crüe, preštudoval životné osudy celej skupiny The Queen a to čo som si myslel vždy, že jeden z najväčších chujóv s gitarou je úlisný a falošný sráč Brian May .Bravúrne zrežírovaná parádna stóry o hudobnom velikánovi Freddieho Mercuryho a jeho spoluhráčoch na ceste ku sláve, ako aj pádu, ktorý si neželal ani jeden fanúšik rockovej hudby. Citlivo, obozretne, ale hlavne nereálne a nepravdivo vykreslený profil The Queen si zaslúži uznanie, ale nie obdiv, akým sú odprezentovaní. Pozrieť si tento pútavý príbeh ponúka zážitok pre skoro každého, ale nie pre tých čo, vyrastali s The Queen a pozorne sledovali ich životnú púť, o ktorej sa hodne popísalo.

Dráma, ako sa vezme. Dej plný pochmúrneho a apatického postoja moc toho efektívneho neponúkol. Banálne a pokrytecké pseudoumenie rozsiahle vláčené bezútešným scenárom, bolo možné vnímať a chápať len, ako transgenderovú osobnostnú vyváženosť slušne stvárnenú hereckým výkonom Danieli Vega. Toto obmedzenie bolo málo, aby Oscarovo niečím filmovo príťažlivým diváka zaujalo.

Zaujímavý psychologický kriminálny príbeh plný zaujímavých scén s hviezdnym obsadením predurčoval zaujímavú podívanú. Režijne a scenáristicky dej plný zápletiek natoľko zaujme diváka a vnesie do deja, že nepostrehne nereálne situácie, ktoré v psychologickom antonymálnom ponímaní nedáva zmyseľ pre výsostne enormnú snahu zaujať.

Bravúrny životopisný pohľad na nenapodobiteľnú tenisovú osobnosť, akou Billie Jean Kingová bola. Slušná réžia, herecké výkony a výprava k tomu solídna kamera. Škoda, že dramaturgia neponúkla pravú tvár tenisového zákulisia a nekompromisnej podstaty tohto športu. Ten kto nebol priamo spätý s tenisom si nevie tento, ako sa hovorí biely šport v realite predstaviť. Pre tento fakt naivne strohá dramaturgia laického diváka pripravila o fakt, ako to skutočné v tomto športe to podstatné funguje, čo je rozhodne na škodu záujmu.

Sfilmovaný tragický príbeh Glórii Grahamovej v období na sklonku jej života poznamenaný vážnym ochorením. Nevedno ci si zaslúžila taký medailón, akým ju odprezentoval Paul McGuigan. Predsa musela mať niečo viac v sebe, ako ju stvárnili v tomto pomerne nezaujímavom a ponižujúcom prízemnom deji, bez myšlienky a reakčnej kreativity.