solisoli

Ťažký dej o vysoko frekvenčnej korupcii s pohľadom na titul : Zlodej a vrah o morálke káže. Tento príbeh s perfektným Ben Kingsley mohol byť obrovským šlágrom, ak by sa ho chytil spracovať áčkový režijný tým. Nie že by sa z tohto scenára divák nedozvedel o aký škandál sa jednalo v tomto neúplnom scenári s plochým dejom, ale pripadá tu, akoby šlo niekomu, rýchlo zaplatiť projekt na tejto úrovni, kde výrazne pokulháva oveľa podrobnejšia analýza skutočných celosvetových osobností, ktorí boli do tohto škandálu zapletení. Veľa scén tohto príbehu bolo zbytočne od veci oproti tomu čo skutočnosť postráda.

Zaujímavý príbeh z umeleckého prostredia v povojnovom Poľsku, kde skupina mladých ľudí sa rozhodla vzkriesiť folklórne umenie na podklade prostého vidieckeho ľudu a ich tradícii. Dobre vymyslené aj dejovo pôsobivé. Na škodu čiernobiele prevedenie, hlavne pre výber kostýmov, kde je pôsobivá dekorácia ľudových krojov prepojené s choreografickým majstrovstvom. Skvelý ťah réžie je prepojenie folku s Jazzom, kde bol tento zámer veľmi dobrou voľbou. Zaujalo a povznieslo viac, ako strnulé a malo poetické pôsobenie bez patričného citového podvedomia dvoch hlavných umelcov v melodramatickom v chladnom atribúte.

Tento rozprávkový príbeh, aby nebol tak rozprávkový, ho réžia poriadne okorenila drastickým krvákom. Predloha skutočného príbehu nepôsobila až tak skutočne. Výprava aj kamera sa snažila zaujať, v celku slušne sa zadarilo. Aj samotné bujaré scény zrýchľovali plynúci čas deja, že to až bolo čo stíhať vnímať. Nefotogenická Florence Pugh, svojim hereckým výkonom slušne obstála v úlohe kráľovnej, čo aspoň to bolo pozitívne. 3000 jazdcov proti 500 pešiakov, čiže 6 žoldákov na 1 vidláka, ich mali, aj keď v hovnách, rozdupať. Kde zrazu zmizli anglický lukostrelci. Ach jaj pán režisér v skutočnom prípade to tak asi nebolo.

Westernová akciová pseudo dráma. Slušné obsadenie, ale tak rozporuplné dianie s atraktívnou výpravou so solídnou dramaturgiou, bohužiaľ nenaplnilo dejom podstatu v akej sa mal príbeh odvíjať. Slušný začiatok s dobrou hudbou predurčoval niečo iné, ako to čo sa odvíjalo až po samotný koniec, kde dej priklusal monochromaticky ku western špagetam.

Poriadne prešpikovaná dráma psychózou dvoch hrdinov a následne niekoľkých obetí na pravý mrazivý anglický štýl. Akási reprodukcia diania o skutočnej udalosti, ktorá nie je historicky stotožnená, ako to všetko dopadlo v skutočnosti je zložité usúdiť, tak sa réžia chopila poznatkov a autenticky sa snažila vytvoriť strhujúci príbeh nie až tak nákladný. V podstate sa to podarilo dľa. vykresleniu osobnostných čŕt hereckých postáv, ktoré dejový fakt slušne dotvorili. To bolo podstatné, pretože sa dalo na to pozerať.

Za takúto dokumentárnu frašku a ostudu, byť v koži Francúzov by som sa radšej nepriznal. Natočiť takúto bezpredmetnú hovädinu je priam umenie. Vypadalo to, ako v groteske, keď Francúzky postrach súdneho lekárstva a antropológie pohľadom skúmal lepku v bakelite či je, alebo nie je Hitlerova a to pod ruským ironickým dohľadom skladníka a archivárky, ktorí sa pri tom museli náramne baviť. S chrupom to bolo ešte zábavnejšie. Záverečné konštatovanie bolo najpôsobivejšie. Philippe Charlier súdny lekár a antropológ, ktorý vyšetroval smrť Jindricha IV., svätého Ludvíka, či Richarda I. Levie srdce, potvrdil čo nikto nikdy nespochybňoval. Ale nepochybne jeho najväčší úspech, že sa dostal až do Moskovskej KGB Lubianky a to je už niečo.

Dosť trápny politický príbeh mal zaujať akousi konfrontáciou rasizmu, nacionalizmu v podobe mľandravého nezáživného deja, tak naivne a nepravdepodobne podaného, že to až bolelo. K tomu navyše chatrné herecké obsadenia len znásobovali túto skutočnosť. Skôr to pripadalo, ako cielený dokument v podobe akejsi kampane, kedy už tieto prepierané paradoxy sú dávnou minulosťou. Navyše záver tomu vôbec neprináležal, čo len potvrdilo jalovosť tohto 130 minútového lajna. Čo bolo jediné pozitívum, výber hudby.

Zmätená psycho paródia s podmetom, klonovanie. Príliš atraktívne apartmán s jednou klonovacou miestnosťou, kde sa odohrával nesúrodý dej, ktorého zápletky mali diváka zaujať. Zaujala akurát symetrická postava Abbey Lee, ktorá pôsobila, ako modelka viac, než herecká postava. Plochý dej sa krútil v tej istej platforme s nesúrodými bezmyšlienkovými scénami až z toho bolela hlava.

Prekvapenie. Kto by to bol povedal, že sa nemecká kinematografia odprezentuje tak pôsobivým príbehom bez patričného lesku a pompeznosti, ako je ich zvykom. Thomas Stuber ponúka veľmi kvalitný snímok vo veľmi reálnom projekte, nenútene zo života obyčajných, alebo práveže neobyčajných Nemcov. Herci sa prezentovali nenútene, prirodzene v jednoduchom deji, ktorý rozhodne nenudil a pre normálneho diváka musel zanechať skvelý dojem.

Každý ľudský osud má svoje osobne fluidum so snahou dosiahnuť svoj ciel, po tom čo nemôže zo seba striasť zadosťučinenie, tak ako to ponúka tento skvelý príbeh. Výborne rozpracovaný dej s veľmi pôsobivým hereckým obsadením. Všetko to dotvára poetická atmosféra, ktorej slušný scenár dotvára atraktívne prostredie dobre zvládnutou kamerou s veľmi prirodzeným priebehom udalostí, až do samotného dramatického, ale aj sentimentálneho rozuzlenia. Určite sa oplatí vychutnať si tento vydarený projekt.