tron

Úvodné titulky sú často až na konci. No a to je ešte jedna z tých normálnejších vecí v tomto seriáli. Inak sa jedná o jeden z najnetradičnejších, najosobitnejších seriálov... vôbec? Bohužiaľ má sem-tam problém s tempom, niektoré epizódy sú zbytočné a keby ich niekto vyhodil do koša, malo by to lepšie a svižnejšie tempo, čo by nebolo od veci. Lebo takto sa to občas až príliš motá a spomaľuje. Čo je škoda, lebo postavy sú super, medzi hercami je báječná chémia a akonáhle sa to rozbehne, je to úžasná jazda. Legion je jeden z najsilnejších, ak nie najsilnejší komiksový super-hrdina na svete, ktorý by si dal Supermana na raňajky a bez príboru. Obe série sú strašne originálne, bizarné a krásnym spôsobom uletené, šialené, nepredvídateľné, obskúrne a absurdné (štíhle spievajúce ženské roboty komunikujúce výlučne spevom). Po audiovizuálnej stránke ide o niečo, čo ste možno ešte nevideli. Len proste tempo hapruje, pre niektorých divákov bude originality až príliš (čo ale nie je mínus, ale ich osobný problém) a v druhej sérii dostali niektoré moje obľúbené postavy z prvej sezóny dosť čudný priestor. O tretej však jej tvorcovia vedeli, že bude posledná a tak dôstojne a nadmieru kvalitne uzatvorili dá sa povedať všetky dejové linky a príbehy jednotlivých postáv (a otvorene sa prihlásili k X-Menom).

Nemám srdce dať tomu rovnakých 60%, ako prvej sérii. Tej som tiež dal „len“ šesťdesiatku, ale trocha ma to škrelo, lebo natoľko jedinečnému projektu je ozaj troška až zverstvo dať priemerné hodnotenie. Ale chcel som Legion potrestať za slabšie scenáre, či skôr za voľnejšie tempo rozprávania, ktoré bolo v niektorých dieloch až príliš voľné a pomalé a nikam dej neposúvalo. Dobrou správou je, že druhá séria zachádza vo audiovizuálnych experimentoch ešte ďalej a minimálne hry s kamerou, strihom a hudbou sú miestami neskutočné a treba za ne nepochybne dať hore všetky palce, čo človek má. Rovnako tak Dan Stevens je stále strašne obrovský sympaťák. A jeho David (konečne v tejto sérii dostanúci prezývku Legion) je bez debaty jednou z najmocnejších (ak nie najmocnejšou) komiksovou postavou na svete. Skutočne, ak by chcel, dal by dole Hulka za tri sekundy, s Wolverineom by sa ani nebavil a Dr. Strangea by psychicky rozložil na mikročastice za povedzme minútu, maximálne dve. A scenáristi v čele s duchovným otcom projektu, Noahom Hawleym, sa vskutku poriadne vyšantili. V každej časti nájdete niečo, čo ste ešte nikdy nevideli. Je to plné šialených, absurdných, geniálnych nápadov. Napr. hrdinom pomáha komando robotických štíhlych žien s fúzmi, ktoré sa vyjadrujú spevom. A to je ešte jedna z tých normálnejších vecí druhej sezóny. Čo sa týka mínusov, tie sa bohužiaľ opakujú. Niektoré epizódy sú vcelku zbytočné a miestami sa tempo vlečie tak dokonale, až (po)zabudnete, o čom vlastne tento seriál je (!). Postavy sú skvelé a herci medzi sebou majú parádnu chémiu. Nanešťastie sú alebo od seba dosť často oddelení a s niektorými mojimi najobľúbenejšími postavami z prvej sérii (Oliver, Syd) je v druhej naložené dosť zvláštnym, mne neveľmi vyhovujúcim spôsobom alebo by sa ich priestor dal s prižmúrenými očami prirovnať skôr ku cameám (Melanie, Ptonomy). Iránec Navid Negahban ako Farouk skvelý. Koniec úplne nečakaný, tretia séria SPOILER bude o tom, ako sa z Legiona stala záporná kreatúra??? SPOILER

"Je to dobrý človek." - "Je to psychopat." Blížime sa do finále a príbeh konečne dostáva lepší spád. A David dostáva svoje pomenovanie - Legion.

"Boli doby, kedy by si so mnou šla kamkoľvek." - "Áno. A ako som dopadla?"

Ach jaj Legion, Legion. Taký si dobrý a také máš super postavy a super univerzum a napriek tomu sa motáš do kruhu vinou niektorých epizód. Ako je napríklad aj táto. Človek občas zabúda, o čom vlastne druhá séria je.

"To ti poviem, až keď sa lepšie spoznáme." - "Hm. To znie fér." Od Wesa Andersona milujem Život pod vodou a ani Darjeeling s ručením obmedzeným nie je zlý, ale inak som s jeho zvláštnou tvorbou dávno stratil kontakt a nevyhľadávam ju, lebo viem, že je natoľko osobitá, až mi nevyhovuje (s výnimkou spomenutých snímok). Wesov filmový jazyk je svojím spôsobom geniálny, ale proste naň musíte mať chuť/povahu. A to ja nemám. Na Psí ostrov som sa však celkom tešil, pretože mám rád psov. A nakoniec je to fajn, tak na 60 - 70%. Postavy jednotlivých psov sú super, ale hlavné slovo má v podstate len jeden a ostatní sú štatisti, ktorí od polovice nie sú pre dej takmer vôbec dôležití, čo je veľká škoda. Má to momenty, scény, pesničky a nápady, ktoré sú skvelé, vtipné, dojemné, skrátka báječné. Celé je to však... nuž... svojrázne. Ak máte radi Wesov štýl, prídete si určite na svoje, ale ja som čakal predsa len niečo troška iné (lepšie?). Určite to nie je detský/rodinný film, niektoré zábery sú hodné výbornej nočnej mory.

Legion je veľmi dobrý seriál v momentoch, kedy je akčný a keď sa niečo deje. Lenže má tiež sklon k výnimočnej bizarnosti, ktorá miestami hraničí s vecami, aké sme ešte nevideli, ale zároveň tak troška... nudí a extrémne spomaľuje tempo. A povedal by som, že je to práve prípad tejto časti. Čo je škoda, lebo potvrdzuje moju mienku - akonáhle sa ku koncu správne rozbehne, je na nezastavenie.

Dám iba 3*, ale v mnohom je to pozoruhodná epizóda. venuje sa alternatívnym realitám s Davidom. A prečo dávam "len" 60%? Lebo je to relatívne zbytočná, pre dej nedôležitá časť. Na strane druhej, začínam si na sebe všímať, že čím ďalej, tým menej mi v tomto seriáli vadia podobné epizódy. nedá sa totiž s čistým svedomím povedať, že sú zbytočné. V nejakom inom seriáli by boli. Lenže Legion nie je "nejaký" seriál a jeho jedinečnosť je práve v nečakanosti.

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský, ktorého inak obvykle nemám moc v láske. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím aj trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. Ale so scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, ale pri obľube niektorých slovenských režisérov nakrúcať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností.

Bigfoot hororom obvykle dokážem čo-to odpustiť, ale toto bolo ozaj dosť slabé. Taký ten typ nízkorozpočtového lesného survival bigfoot hororu, kedy sa stopy po legendárnej príšere nudne povaľujú na každom kroku (odtlačok v blate, masový hrob), hrdina (čosi medzi Andrewom Lincolnom, Jakeom Gyllenhaalom a Bradleym Cooperom) chce nájsť Bigfoota a keď ho nájde, tak zdrhá (napriek zbraniam a vojenskému výcviku) a v jednej scéne je nasnežené a v ďalšej nie. Takisto samotný Bigfoot je na plátne prekvapivo málo a namiesto toho sledujeme nudný vzťah dvoch mužov v lese (ehm). Zaujali ma posledné minúty s Lanceom Henriksenom (!) naznačujúce, že by z toho tvorcovia chceli mať prvý diel série. Priznám sa, že by som si takú tímovku pozrel rád. Ale približne tuším, ako by dopadla.