Martinius

cameron expediciou k bismarcku potvrdil len to, co bolo z pohladu nemeckych historikov uz dlho zname a britskymi dlho ignorovane: ze najmocnejsiu bitevnu lod sveta nepotopili briti sami, ale nemecki namornici otvorenim kingstonovych ventilov. ze salva torped z dorsetshire predstavovala pre bismarck skrabance, pretoze sice prerazila vonkajsi plast a explodovala, ale neposkodila hlavny pancierovy pas. ze keby nemeckemu kolosu nedoslo palivo, kruzil by tam asi dodnes, pretoze briti vystrielali municiu, vzdialili sa z pasma prieskumu i leteckej ochrany a tajna sluzba spravne hlasila prichod nemeckych ponoriek z brestu. pre mna, ako maniaka na namorne bitky a vojenske lode v obdobi 1904 - 1946 je to len potvrdenim skutocnosti, ze nebyt vrcholne neschopneho admirala lütjensa, bismarck sa bez vaznych problemov mohol vratit na zakladnu. dva fatalne lütjensove omyly stali kriegsmarine stratu takmer 2000 namornikov a najlepsej lode sveta. za prve mal dat na odporucanie (neporovnatelne sikovnejsieho) kapitana lindemanna a dorazit prince of wales, za druhe mal po zasahu torpeda swordfishu z ark royal opat dat na lindemannovo naliehanie odstranit nalozou zaseknute kormidlo a riadit chod lodnymi skrutkami. osud bismarcku je len dokazom toho, ze ani najkvalitnejsia technika, ci perfektna disciplina nezmoze nic pri rozhodnutiach neschopaka vo veleni.

avatar je strhujucou pastvou pre oci, je to opus magnum digitalnej fantazie. dych vyrazajuce stvarnenie pandory vas doslova unesie prec zo zeme, do vzdialenych koncin vesmiru, do sveta neuveritelne komplexneho a ovplyvajuceho zivotom. mate pocit, ze citite jeho pach v nose i na jazyku a vystretim ruky sa dotknete jeho tvarov rovnako, ako hlavny hrdina formou avatara. myslienka technicky vyspeleho ludstva prekonavajuceho hviezdne vzdialenosti a nachadzajuceho inteligentny zivot na nizsom stupni vyvoja je fascinujuca, osviezujuco vitana, aj ked nie uplne ojedinela. doteraz sa vacsinou tematizoval inteligentny "zasah zhora" u nas na zemi, tentokrat to boli vyspelejsi ludia, ktori objavili novy svet. avsak z cloveka sa stane agresor a od tohto bodu sleduje film velmi priamociaru a jednoduchu dejovu liniu. v momente konfrontacie ludi s modrymi macacimi elfami som si zelal za kamerou stevena spielberga a jeho zmysel pre hlbku. kvalitny namet, skvela myslienka a fantasticka pandora doslova zobronili o viac, ako poskytlo az prilis cierno-biele rozuzlenie. z ludi sa vykluli bezcitne monstra a z domorodcov maskoti pre greenpeace. pribeh prisiel o moznost vyvoja. cameron velmi rychlo zlomil nad ludstvom palicu a zahodil prilezitost dramy, povedzme ze istej "vesmirnej spiritualnosti" ci utopickeho altruizmu, ktory bol danou i predpokladom (duchovneho i technickeho) pokroku ludstva v tradicnej vedeckej fantastike. na tomto mieste by autori ako lem ci clark, reziseri ako kubrick ci spielberg dokazali preniknut do hlbky duse a pochybujem, ze by "priselci z nebies" nezostali poznaceni prostredim pandory a necitili bázeň ci aspon dilemu pri niceni jej bohatstiev. v tomto smere mohol cameron viac pozerat napriklad solaris alebo krasny nemecko-rusky fim "je tazke byt bohom" a menej star wars, pretoze zaverecny masaker az prilis okato kopiruje bitku o endor. dalsim mankom bolo az trivialne absurdne akcne ukoncenie onoho jednoducheho deja. jediny usklabok som si dovolil pri sledovani likvidacie tazkej techniky ostepmi. samozrejme, ze domorodci nemali ani najmensiu sancu a napriek tomu az prilis zazracne zvitazili. asi ako v hrach serie civilizacia, kde lukostrelec bezne dokaze zostrelit vrtulnik, ci sermiar rozseka tank. to vam potom mierne berie pozitok z hry. a v tomto pripade z filmu. suma sumarum styri a pol hviezdicky. po zaokruhleni je to pat :) PS: dufam, ze sa tento film neinstrumentalizuje zo strany greenpeace, peta a podobnych gangov.

po prezreti tohto vytvoru sa mi natiskala otazka: je to este stupidnejsie ako knizna predloha alebo nie je? rivers of babylon totiz nie je ani komedia (vtipna bola jedine scenka, kedy gogal autom strhol koberec pred hotelom), ani drama, ani (akoze)mafiansky thriller. vzhladom na tvorivu neschopnost rezisera i predlohy by sa to cele dalo alibisticky klasifilovat ako akysi poloromanticky postsocialisticky umelo pozliepany gyc. maglajzovy gyc s pasakom s dusou basnika, s mafianom, ktory posobi skor dementne ako hrozivo (kam sa hrabe hryc na romana fratrica), so zbytocnym komparzom (noga), s estebakom trapnostnej kategorie kamenaku (danciak) a onaniou pseudofilozofickych myslienok, ktore sa reziser snazi do filmu natlacit na ukor deja. trapny je vztah mafiana s ezoterickou, trapne su aj rozne detaily vyplyvajuce z filmarskej povrchnosti (napriklad v 1989-tom este nebola policia ale "VB", pred revoluciou neexistovala firma mediaprint kapa a budovu VUB na nivach postavili az v 1997-om...). ako parodia na meciarizmus film zlyhal obsahovo naplno. rivers of babylon vo mne vyvolal depku. depku z toho, ze na slovensku sotva existuje nieco lepsie. alebo ak existuje, nedostane sancu, lebo tu vladnu kadejaki pistankovia, matkinovia, desmod ci taslerovia...

k slovenskemu bigbitu a k reziserskej taktovke dusana raposa treba dodat jeden podstatny fakt: rapos dostal predlozeny silny namet s prepracovanym scenarom lubosa jurika a doda suhajdu, ktory tito dvaja pri nakrucani spolocne s marianom slovakom nepustili z ruk. hlavny kus prace odviedol tim expertov a nadsencov, pricom uloha rezisera spocivala viac-menej len v mechanickej rutine, co zasa rapos zvladol skvele.

jednoznacne najlepsi raposov film, ktory ziskal na kvalite predovsetkym vdaka vybornym hereckym vykonom zednikovica a bydzovskej a pritomnosti lasicu a satinskeho. hviezdicka dole za hryca v indickom prestrojeni.

suhlasim s mnohymi pritomnymi. major zeman moze byt miestami kvalitne natocena detektivka (ano, videl som vsetky diely niekolkokrat), je vsak moralnym dnom. za diel studna mu mozno patria aj 4 hviezdicky, za propagaciu STB, alibizaciu komunistickeho teroru a silno manipulativne ideologicke az stalinisticke ladenie (neustaly hon na nenavideneho triedneho nepriatela, prekrucanie dejin i faktov) vsak serial patri do studne najhlbsieho odpadu - na same dno kinematografickych dejin, za zneuzitie filmu organizovanymi vrahmi. lenni riefenstahl lässt grüssen!

"my ste chteli jiny auto." "vy ste chteli mini auto? tak budete mit mini auto." :) na viac to vsak nestacilo. ani napriek nostalgii z detstva.

cele show ma svoje silne i slabsie stranky, stefan raab vie byt niekedy originalny, inokedy priemerny, potom zasa exceluje. pat hviezdiciek patri cyklu "anruf bohlen", kedy mi od zachvatu smiechu tiekli slzy a sotva som sa vladal nadychnut. to sa ani neda opisat, to treba vidiet. tip: raabova vdacna obet - dieter bohlen :)

podla mojho nazoru jeden z vzacnych prikladov lepsieho pokracovania povodneho filmu. v namete venovanom smrti samotnej si tvorcovia pustili fantaziu na plne obratky a doslova sa predbiehali v kreativnosti morbidnych scenok v zmysle, kto lepsie a pestrejsie zomrie. pri tomto filme si uvedomite, ze smrt je vo svojej originalnosti sprevadzania ludi zo sveta hotovym umelcom.

zatial najlepsi film trashoveho rezisera uweho bolla. boll vsadil tentokrat na hviezdu v hlavnej roli - inokedy vyborny til schweiger film vsak prilis nezachranuje, skor posobi mierne otravene, akoby si uvedomoval, pod koho taktovkou hra. nemeckou adaptaciou oblubenej nemeckej akcnej hry vzniklo dielo, ktore (na rozdiel od inych sfilmovani inych hier) nespravilo programatorom crytecu az tak vela hanby. ak vydrzite prvu polovicu filmu, caka vas v tej druhej slusna akcia plna kvalitneho masakru.