Martinius

jedna z najvacsich sraciek televizneho filmu vobec, kde indovia hraju egyptanov a jednotlive sceny neustale navzajom superia o najnelogickejsi blud, najstupidnejsi dialog, ci najtrapnejsi herecky prejav. snaha o parazitovanie na dobrodruznom zanri a zjavne vykradanie povodnych mumiovych klasikov dopadla asi tak pritazlivo ako bezdomovcova vecera z odpadkov. film je tiez dokazom toho, ze casper van dien je nielen jeden z najvacsich omylov hereckeho povolania ale aj omylov prirody. ucinkovanie malcolma mcdowella si vysletlujem len jeho vycibrenym zmyslom pre cynizmus. horsie ako pozeranie tohto braku je snad uz len rozvod, poziar alebo vyhodenie z prace.

po jeho vzhliadnuti som si uvedomil, ze janosik vo mne vela dojmov nezanechal. mal som pocit, ze som takmer dve a pol hodiny mojho zivota prave zbytocne splachol dolu kanalom. hlavnou pricinou toho boli tri zasadne faktory: katastrofalna kamera, bezduchy scenar a diletantsky strih. neubranim sa dojmu, ze si v podobe reziserok a scenaristky prislo s janosikom nechutne post mortem zaobcovat trio zakomplexovanych a frustrovanych slepic. podme ale po poriadku. epilepticka, rozkyvana a z detailu na detail nesuvisle kmitajuca kamera sa hodi nanajvys k filmom ako blair witch, alebo na makro-zabery zamerane dokumenty typu "zo zivota hmyzu". nie vsak na znazornenie jednej mytami opradenej historickej postavy. nezazivny scenar sa neustale zadusa vlastnou, az truchlivou bezradnostou. inzitne, nasilne dialogy prilis pripominaju beznapaditost postmodernych televiznych inscenacii socialistickeho realizmu. iritoval ma aj pocet i obsah umelecky sa tvariacich erotickych scen, vdaka ktorym film mierne sklzava do zanru soft-porna. borusovicovej zjavne chyba sebarealizacia formou matkina a nema si viac ako ventilovat svoje sexualne fantazie. nekompetentny strih film pochoval definitivne. jednotlive sceny su nesuvisle a neucelene, koncia rovnako nahle ako zacinaju a divak si casto ani nevsimne, ze sa dej posunul dalej. rovnako ani vyber hlavneho hrdinu nebol najstastnejsi. androginny vaclav jiracek sa vo filme citi viac ako babika v kroji nez janosik a od drsneho zbojnika ma daleko asi ako pluto od slnka. vedlajsie postavy su obsadene a stvarnene pomerne dobre, vdaka idiotskej kamere, ktora rovnako sabotovala akekolvek kochanie sa v krasnych prirodnych zaberoch, si vsak sotva zafixujete niektoru z dalsich tvari. film skoncil tam, kde jeho historicka predloha - na haku.

ked chcete na par sekund vidiet neve campbell nahu v sprche, pozrite si tento film. nic ine vam vsak tato slabomyselna zlatanina neposkytne. pribeh o nicom je nezaujimavy a primitivny ako chripkovy bacil, s prisernymi dialogmi, protagonisti su nesympaticki az otravni a pocas plytkeho, inteligenciu predstierajuceho deja vas prenasleduje na nervy lezuca hudba. v podstate, aj naha neve campbell v sprche vam stoji nanajvys za poznanie, ze sa jedna nie len o neschopnu, ale aj o neatraktivnu herecku s postavou ako pytel cementu. celkovo dalsi filmarsky omyl, pred ktorym mi povinnost kaze varovat.

musim priznat, ze som mal z majky z gurunu ako maly spratek hrozu. posobila na mna vskutku mimozemsky, desivo, vrazedne odmerane a nepredvidatelne. viem akurat, ze pad z oblakov detskej herecky zuzany pravnanskej skoncil v realite velmi tvrdo.

pri tomto filme som narazil na kamen urazu 5-hviezdickoveho systemu hodnotenia. casino royale si kvoli svojej rozvlacnosti, obcasnej nudnosti a cisto na efekte postavenym akcnym scenam z mojho pohladu 4 hviezdicky nezasluzi. na druhej strane mi bolo luto nechat ho sklznut na nizsiu uroven, pretoze 3 hviezdy odo mna dostali podstatne horsie filmy. a hlavne - klasickym 3-hviezdickovym bondom bola pre mna era brosnana. danielovi craigovi vsak musim zlozit poklonu. aj napriek nepresvedcivemu scenaru sa vyrazne zasluzil o renesanciu agenta jej velicenstva a o zasadnu transmutaciu hlavneho hrdiny. postaral sa o to, ze sa z trapneho paskvila (pierce brosnan) stal clovek james bond. craig dava svojej postave silny punc osobitnej identity a posuva bonda podstatne blizsie k povodnym predstavam iana fleminga, ktore doteraz z pohladu literarnej predlohy najvieryhodnejsie stvarnil sean connery. takze, styri hviezdicky pre daniela craiga.

zaujimavy namet zinscenovany neobvyklym a z pohladu divaka mierne krkolomnym a neprehladnym sposobom s obratenym dejom: v hlavnej linii nasleduju jednotlive sceny v reverznom poradi, pricom nasledujuca konci tam, kde predchadzajuca zacala. vedlajsia (ciernobiela) linia prebieha normalne a na zaver filmu sa obe stretnu. ak z toho celeho nebudete prilis dopleteni, dostanete sa az k podstate veci, ktora je navzdory volbe styloveho prostriedku odhalovana putavo a inteligentne, pripominajuca akysi detektivny regres. zaverecna pointa sa vsak minie dramatickemu ucinku a praskne ako mydlova bublina. filmu, ktory mohol pri sugestivnej sklucujucej atmosfere uchvatit originalnym az melancholicky rozjimavym nahliadnutim do duse postihnuteho hlavneho hrdinu, sa vnuti akasi pseudointelektualna konspirativna dejova kostra, ktora prestava posobit prirodzene. na vratkych nohach zalozene logicke opodstatnenie sa vytraca ako ako voda z deraveho mechu a na zaver sa opytate, aky to vsetko davalo vlastne zmysel. rovnako sa pritom v ustrednej roli mohol guy pierce rozkrajat, z mojho pohladu bol tento hezoun vybrany typologicky nie najstastnejsie. hlavny hrdina sa vam tak postupne odcudzi a jeho postava vyusti do akehosi v suvislostiach strateneho prekombinovaneho zanroveho hybridu. memento ako film zaujal temou i prevedenim, nesnazil sa vsak z toho vytazit viac.

aby sa predislo nedorozumeniu, mal reziser na uvod filmu uviest cestne prehlasenie: "toto nie je garazova zabava studentov s pozicanou kamerou, ale ozajstna snaha o nakrutenie hororu". celu prvu polovicu totiz sledujete nezazivne tliachanie zamestnancov supermarketu (keby to pri tom zostalo, film mohol obstat aspon ako dokument z kazdodenneho zivota predavacov). potom su v priebehu desiatich minut v sprintovom tempe povrazdeni takmer vsetci protagonisti a zvysok snimku nasleduje dezorientovany slalom medzi regalmi. z jedneho zo spolumajitelov obchodu sa totiz vykluje zabijak, ktory nahle zisti, ze vacsia sranda ako predat obchod, bude vsetkych povrazdit. a tak jeden pomensi fuzaty redneck vyvija v likvidacii svojich obeti nadprirodzene sily (hravo prevriacia telefonne budky s nozom v hrudi), teleportuje sa z jedneho konca budovy na druhy, pricom sa jeho obete ani len netrufaju branit a rezaniu vlastnych hlav sa oddavaju s dobrovolnou lahkostou bytia, nanajvys za mierneho pokriku. schopny reziser vsak dokaze aj z maximalne stupidneho nametu vytlct zabavnu podivanu. toto je vsak amatersky paskvil na entu, v ktorom sa z akejkolvek snahy o moment hrozy ci vybudovanie napatia stava stereotyp nedobrovolnej sebaparodie, nabity vsetkym moznym existujucim klise. takze, keby ste si tuto somarinu chceli pozriet, tak pozor, v tomto texte boli spoilery, ktore vas mali od vasho zameru odradit.

tento film v podstate deli divakov na dve skupiny: bud ho neznasate alebo ho zboznujete. odzrkadluju to napokon aj extremy v hodnoteniach a ich okolo 50-percentny priemer. ja osobne patrim do tej druhej kategorie... :)

slabsi odvar predchodcu, ktory sice tiez nebol dierou do sveta, ale aspon sa v nom nieco dialo. tu sa akurat jeden ziarlivy a zakomplexovany android v roli ucitela snazi vytlcti si autoritu z problemovych fetujucich vyrastkov, pri pohlade na ktorych nadobudnete skor dojem, ze do skoly zabludila tlupa unavenych banikov ci cestarov a nie modne odeti ziaci blizkej buducnosti. pomedzi plytke dialogy sa presmykne nejaka ta vrazdicka, zopar nabojov, ci odhalene prsia, az samotny koniec však prinesie pomerne uspokojivu a pozeratelnu masakrovacku. celkovo neskodna filmarska zbytocnost.

vynikajuci al pacino, originalna norska predloha, krasne prostredie aljasky a atmosfericky hudobny podmaz - vsetko kvalitne komponenty, pri ktorych nemal nolan velmi co pokazit. a nastastie nepokazil, takze sa mu vydaril celkom slusny remake. z mojho pohladu jeden z jeho najlepsich filmov.