Martinius

michael mann si neuvedomil, ze netoci collateral 2, ale stvarnenie pribehu jedneho z najvacsich gangstrov 30. rokov. vyuzitie digitalnej kamery bolo maximalne tragickym tahom, nie vsak jedinym. tak zaujimavy pribeh je podany dost lacno, povrchne, plytko a bez naboja, nepomahaju mi ani superhviezdy ako depp a bale, ktore v tomto filme nedostali prilezitost rozvinut svoj talent. depp dejom pobehuje (ci skor slape rychlou chodzou) so strnulym vyrazom v tvari a ked uz nieco povie, tak to otravene cedi cez zuby, bale to iste. postavy a interiery sa tocia v nesuvislom vire roztrasenych a nepatricne detailnych zaberov digitalnej kamery a posobia viac ako nejake divoke safari od national geographic ci BBC. ani kamerovy chaos a dejova neucelenost vsak film nepozdvihli z nudy rezijnej plytkosti a diletantizmu. priznavam, nedopozeral som ho. neviem, ako skoncil. a ani ma to nezaujima. ... ps: trefny komentar ma richie666.

z absurdneho nametu vytesal tarantino dalsiu bezprecedentnu ikonu. vsetok strhujuci dej a nervy drasajuce napatie sa odohrava takmer vylucne len v dialogoch a komornych scenach, ktorych vysledok sa neodvazite predvidat, pricom reziser ani na chvilu nesklzava k ziadnym pseudointelektualnym „avantgardnym“ (cize stupidnym) zvratom, len aby sokoval. priebeh je naturalisticky az sarmantne teatralny a osobnosti ako christoph walz, daniel brühl, melanie laurent, michael fassbender, diane kruger, august diehl ci silvester groth nam predvadzaju, co je to herecke umenie. brad pitt, titulovany sice ako "komercny herec", odviedol v roli "yankee-dostojnika ako cooloveho tvrdasa", ktory je sefom i oporou timu bastardov, rovnako svoj kvalitny kus prace a pridal filmu na doveryhodnosti. celkovo je priehladne, ze tarantino natocil svoj film aj tentokrat v duchu inych kultovych klasikov. za konkretnu predlohu bastardov sa daju povazovat hrdinske (ciastocne fiktivne) filmy z 2. svetovej vojny z prostredia tyla nepriatela - najma "dela z navarone" s gregorym peckom a "oddiel 10 z navarone" s harrisonom fordom. namet, scenar, herci, rezia, kamera, kulisy (krasne bauhausove kino), dej, gradacia - vsetko povazujem za majstrovsky zvladnute. jedinym mankom bola podla mna pritomnost eliho rotha, ktory je rovnako nepostrehnutelny a ignorovania hodny ako reziser (hostel) tak aj ako herec.

za vlasy pritiahnuty turecky fantozzi vo vesmire. je to tak uletene a strestene, az je to az roztomile. niektore hlasky a scenky su nezabudnutelne ("ako viem, ze sa v tej skladbe nespieva nieco hanlive o mojej mame..." a podobne :) ) cem yilmaz exceluje v multi-rolach.

zbytocna, pseudoimidzisticky a pseudodizajnersky zlatana kopia kultov TRON a matrix. ako tak pozeratelne niekde od druhej polovice. okrem gerarda butlera ziaden chlap, ktory by neposobil ako metro-bisexual, ziadna zena, ktora by neposobila ako plastic girl na extaze. odhliadnuc od toho, ze uz celkovy namet je uplna kravina, ktora dokonca ani s pojmom fikcia nema vela spolocneho.

vyborna adaptacia genialnej orwellovej kniznej predlohy, z ktorej je zrejme, ze komunisti su svine. aj ked ester kocickova sa za toto prirovnanie sviniam ospravedlnila... :)

v podstate kvalitne natoceny film s prvotriedne obsadenymi hercami, ktory vsak stroskotava na extremnej roztahanosti a vlaznom obsahu. nezaujimavy pribeh vsak nezachrania ani vyborny sean penn a skvelo vyzerajuca nicole kidman. ak si chcete pozriet thriller, ktory zimomravo vystihuje atmosferu africkeho politickeho pekla, odporucam hotel rwanda alebo lord of war.

kedysi tak originalny a vtipny brian yuzna (naposledy s navratom reanimatora) akosi sam utonul pod hladinou vlastnej tvorcej impotencie. z hlbin neprichadza zlo, ale vyslovna nuda s nezazivne roztahanym dejom, ktory nedava prilezitost stotozneniu sa s protagonistami alebo vybudovaniu atmosfery. stalo sa mi, co uz dlho nie - film som dopozeral priblizne do polovice. v pripade, ze ho raz dopozeram do konca, som moje ochotny hodnotenie zmenit.

noc v muzeu sa nesie v style stupidnych bezduchych a divacky absolutne nenarocnych komedii, ktore zazivali boom obzvlast v osemdesiatych a devatdesiatych rokoch. film uspeje este jedine ako vylozene detsky a to tiez len vtedy, ak detom odopriete naznak dobreho vkusu ci inteligencie. to vsetko by vsak po prizmureni aj kuracich oci neprekazalo, keby sa v hlavnej roli neocitol ben stiller. stiller totiz nie je (dobry...) komik. obzvlast v tomto filme ale posobi natolko infantilne a polutovaniahodne trapne, ze sa zanho zacnete hanbit pred vsetkymi, s ktorymi sedite pred obrazovkou.

celkovo obstojny horor, ktory mohol byt podstatne lepsi, nebyt v hlavnej ulohe podpriemerne hrajuceho a uplne nevhodne vybraneho johna cusacka.

GTA vo filmovej podobe :)