Arsenal83

Kukučínové nadčasové dielo o cholere z roku 1874 zaváňa existencializmom, ktorým predbehol aj Camusa a ten už bral potom aj nobelovku. Skvelý popis postáv, ktoré ani v ústrety smrti neprestávajú myslieť na peniaze a jeden výrok to krásne popisuje: "Peniaze potrebuješ na všetko. Ani do kostola nejdeš, keď nemáš na oferu." "Svätá" pravda. Na filme mi vadila hudba, inak osvedčený Stračina tu ponúkol riadnu sračinu a pílenie v ušiach z ktorých halucinácie nevznikali len vo filme.

Ja som sledoval hlavne túto verziu s Nikotínom a českú až spätne oveľa neskôr, takže som nemal s čím porovnávať a páčilo sa mi to v tom čase veľmi. S Malachovskou som už nevidel ani diel, ale asi stále to bolo lepšie ako dnešné prajmtajmové skvosty typu Ruža pre nevestu.

Svojho času sa na to každý tešil, sledovanosť vysoká, ľudia doma v napätí. Doba sa však mení a namiesto milionára sa dnes vedomosti chytajú v programoch typu Farma.

Tie severské veci v súvislosti so šikanou vždy zaváňajú špičkou - Zlo alebo Klass sú nezabudnuteľné snímky. Tento na nich nesiaha a nie je pôvodne ani severský. Ale nemá od toho ďaleko. Ben X som nevidel a preto mi prekvapenia a vypointovanie celého príbehu ostalo vychutnať si rovno tu a bol som dosť spokojný.

S Lili Simmons to nemusí byť zákonite zlý meč, každopádne chlapík to tu neodhadol a životom plného matchballov, rozumej plného matchov na Tindri a lietajúcich balls nad hlavou každý večer inej ženy, si o nejakú tú mrchu koledoval. Škoda, že filmu sa dá vytknúť viditeľná "televíznosť", na strane druhej má pripravené aj prekvapenia a nejde tak o jednoznačne TV Doma štýl, kde je jasné od začiatku do konca úplne všetko. Tu v druhej polovici dochádza k zaujímavým zmenám,

Veľmi nepreferujem špionážne či odbojárske filmy a preto som sa týmto agentkám dlhodobo vyhýbal, no nemal som prečo. Výborné herecké výkony, príbeh o odvážnych ženách podľa skutočnosti, o ženách, ktoré si právom môžu hovoriť silné ženy a nie ako dnes, keď si dáva hashtag "woman power" na instagram každá predavačka kolagénu. Mne sa agentky teda páčili a nielen fyzicky a hoci úloha a sila tohto odboja môže byť zobrazená do určite miery prehnane, aj tak je to solídne natočené a hodnotím pocitovo, pretože som sa v tomto tempe ani chvíľu nenudil. Čo sa týka ženského odboja ako takého, dovolím si pikošku mimo filmu, ktorá potvrdzuje, že u takých Poliek bol ten odboj voči nacistom výrazne príjemnejší ako u Francúziek. Poľským odbojárom bola totiž veľmi dobre známa situácia v poľských nevestincoch a neušlo ich pozornosti, že mnoho prostitútok je nakazených syfilisom. Napadlo ich, že by nebolo od veci trochu podkúriť tým Nemcom a poskytnúť im možnosť tiež sa nakaziť. V domoch lásky tak nacistickým vojakom podsúvali úmyselne len nakazené prostitútky, v tomto prípade vlastne biologické zbrane. A pretože sa Nemcom poľské dievčatá veľmi páčili, za krátky čas sa stal syfilis veľkým problémom Wehrmachtu, o čom svedčia i archívne dokumenty priamo z Bundesarchivu. A že to Poliaci skutočne robili vedome, svedčia aj slová Jána Karskiega, kuriéra poľskej armády: „Opakovane sme organizovali schôdzky nemeckých dôstojníkov s prostitútkami, o ktorých sme vedeli, že boli infikované pohlavnými chorobami.“ Nanešťastie, nie je známy žiadny prípad, že by akákoľvek z týchto vlasteniek bola po vojne vyznamenaná.

Potemkin doniesol na dvor Kataríne cigánov, takže o zábavu bolo postarané: veľa spevu, veľa šukaj čavori, veľa drepovačiek, čo nazývajú tancom, veľa vŕzgajúcich slákov, len robiť stále nemal kto.

Presne tak, súhlasím s tým, že film má scenár ako pre pubertiakov a mladých odrastených dvadsiatnikov, ktorí mali tajné lásky a tie chcú oživiť, pretože sú ako Dante Alighieri, ktorý tiež raz za pár rôčkov okukoval svoju Lauru a nakoniec mu umrela bez toho, aby vedela, že bola milovaná a stala sa súčasťou ľúbostného príbehu, ktorý prežil stáročia. No ale aj tak sa to pozerá dobre, lebo je tam typický chrup Letície Kastovej a síce už tam nemá osemnásť, ale stále to je taký obrázok, ktorý v dobrom svetle vie dobre vyzerať. A má to aj svoju komediálnu stránku, ktorú udržiava čoby zachrípnutý advokát Fabio De Luigi, ktorý je takým nenápadným talianskym Clavierom.

Úžasné zákutia Osmanskej ríše sa končili v háremoch a ako vidíme, tým ženám tam vlastne bolo dobre, ešte si aj dupľu pýtali. Takže už chápem, prečo správny slniečkár vidí v islame obohatenie, ono vlastne ide o feministické pohodlie. O Marie Gillain boli slová chvály, že predviedla fantastickú robotu a je to naozaj tak. Kým turecké herečky sa v kúpeľoch bez šiat promenádovať nemohli pre svoje presvedčenie, tak ona z vlastného presvedčenia s častou nahotou nemala a ako sama povedala, cítila sa medzi ruskými prostitútkami, ktoré tie Turkyne zastupovali, veľmi dobre. Takže treba uznať: výborná robota. Len ona a profiludry. A statný černoch medzi nohami.

Čo sme v seriáli nevideli: Katarína samozrejme odmenila všetkých účastníkov vraždy Petra štedrými financiami i titulmi, hoci sa tvárila, že s tým nič nemá, len jej to proste zapasovalo do osudu. No nielen oni ostali odmenení. Ako prvé po korunovácii dala vojakom každému po fľaši vodky a ľudu povolila tri dni piť v krčmách Petrohradu celkom zdarma na účet dvora. Na zdravie novej cárovnej sa pilo tak výdatne, že hostinskí predložili dvoru celkový účet okolo 25 000 rubľov a dalo sa povedať, že v krajine sa vyslovene pilo tak ako zákon káže.