Arsenal83

Veľmi dobre ukázané, aký chorý je právny systém, minimálne ten americký či anglosaský, že z jednej pudovej facke nevychovanému faganovi sa pomaly ide odsúdiť na trest smrti. Zároveň zrkadlo toho, čo to môže spôsobiť, ako to môže rozvrátiť vzťahy v rodine, aké vážne veci to môže odhaliť a ako to môže nielen ublížiť, ale niekoho postaviť až na pokraj smrti. V tomto je myšlienková sila seriálu. Herecká sila tu je hlavne menami, ale v čom to sila nie je, je vzťah k postavám, z ktorých je každý prvý zmrd. Teda každý. Všetci podvádzajú, všetci sú mentálne retardovaní a vlastne hoci máme jasný názor na to, čo sa stalo a nestalo, nefandíme vôbec nikomu, lebo každému tu z malého odtlačku na lícach na dve minúty totálne drbe.

Pred dekapitáciou monarchu sa na dvore žilo všelijako. Ale inak zhruba tak, ako sa žije dnes. Len pestré kostýmy sa vymenili za módne róby a obleky, ale vlezdoprdelectvo a ludrizmus v spleti intríg ostal ľudstvu príznačný snáď od dôb Mezopotámie alebo od dôb opíc na stromoch. Film je nabitý slovnými hračkami a vtipnými dialógmi, no z toho dôvodu je lepšia cesta vidieť ho v origináli a mať znalosti francúzskych rečových obratov. Zosmiešnenie doby nebolo dokonalé, ale stále pre mňa lepšie ako Nebezpečné známosti, kde boli vysoko vzhľadovo pozáruční herci, kým tu ostala tá šťava.

Film má jeden problém a to, nie, že má televízne parametre, ale to, že si postavil za hlavnú tému neskutočnú tragédiu, no reálne sa ňou zaoberá len posledných 15 minút zo 190. Zvyšok je povojnový rodinný život v Taliansku, čo tiež nie je úplne márne, no divák bol prilákaný na niečo väčšie. Tragédia z roku 1949 urobila AC Turín priemerný až podpriemerný klub, odvtedy získal len jeden titul v roku 1976 a celú mestskú slávu žne Juventus. Zaujímavé, že toto nešťastie sa nedostala ani za 23 sérii do známeho seriálu Letecké katastrofy, ale ako zaujímavosť: malo za následok, že že nasledujúci rok 1950 talianska reprezentácia cestovala na Majstrovstvá sveta vo futbale 1950 v Brazílii loďou. Film na jedno pozretie bez získania mnohých faktov, ktoré sa s touto udalosťou spájali.

Vynikajúca hudba, super atmosféra zasnežených plání tak smrteľne severských, no a v chajde incestný tyran. Takí v chajdách a osadách veru bývajú aj mimo snežnej sezóny. Film ponúka veľa drámy a tragédie, ale nakoniec predsa len prináša pozitivitu, nádej a pocit zadosťučinenia, kde história presahuje do súčasnosti, pričom tá súčasnosť sa zdá trocha rušivým prvkom, ale nájde sa tu dôležité spojenie.

Mrazí pri každom pozretí a tento príbeh je taký silný, že nerozumiem, prečo sa ho už nechopili naši filmuškovia a nanatočili podľa toho film. Najmä keď Bebjak osobne túto časť aj seriál produkoval a celkovo má tak prehľad o neuveriteľných zločinoch. Len opísať príbeh a máme veľkofilm.

Voľne vložená sonda do ruskej spoločnosti. Dokument bez súdenia, ktorý dáva priestor diskusii a názorom bežných ľudí, časom už začína trocha uspávať aj keď sú prezentované zaujímavé postoje. A každý človek to vidí inak, každý má iné spomienky, niektorí ich majú len podedené a je rozdiel či zdedíš spomienky na gulag alebo máš poďobaného Stalina za hrdinu, čo zrobil z Ruska veľmoc, lebo tvoj predok dostal od neho výložku. Niektoré názory sú až komické: "Stalin bol sociálny demokrat. Ten pravý demokrat!" Skutočne demokraticky síce vyvraždil desiatky miliónov ľudí, no ale aj takto niekedy ľudia vnímajú a čím bude časový odstup od éry takýchto demokratov väčší, tým radostnejšie budú spomienky na dobu, kedy žil náš geroj.

Filmovo tri, pocitovo štyri. Dýcha z toho pochmúrna atmosféra, pocity nádeje i beznádeje a typický festivalový opar. V prostredí lotyšského mrholivého vidieka sa dievča a jej mladší brat snažia prežiť bez rodičov, ktorí im už pošli za funtami tam za humno, len akosi zabudlo, že i deti majú. V tejto situácii sa dozvedáme dve zaujímavé poznatky. Po prvé, je výhodné brať penziu za nebožtíka. Po druhé, v Lotyšsku nadržaným učiteľom, ktorí by radi zasúvali študentky bez rozviazania pracovného pomeru, celkom to slnko svieti. Pochváliť treba kameru, ktorá film dostáva do intímnej polohy a tá prevláda nad obsahovou, príbehovou stránkou, ktorá od začiatku do konca akosi nedokáže nájsť riešenia.

Je neuveriteľné, ako dokáže v tej trestaneckej kolónii zvanej Južná zem ľudstvo ešte prežiť. Štrkáče a polmetrové pavúky, tie sa furt nejak prebijú, ale ako vidíme v seriáli, v Austrálii je počtom už viac vyspelých nehetero ako zaostalých hetero, všetko ovládajú lesbické ženy, čo muž, to je obmedzený tupec s homofóbnymi sklonmi, ale nájdu sa aj dobrí homosexuálni strážnici. No a keď aj niekto je tak prudérny a tmársky, že pestuje, až mi hnusne to povedať, tie heterosexuálne vzťahy, tak šup ho, po posteľných radovánkach sa im zase narodí len lesbická dcéra alebo tretie pohlavie. Bolo im to treba vykonávať takéto krpčiarke, dávno prekonané sexuálne praktiky? Ešte aj v kostoloch sa zborovo oslavuje masturbácia a šuškoidné leasingy a tak je tento pokus o kriminálny Monthy Python z obludária naozaj trefný, čo sa týka názvu. Pri takomto štýle života bude z tej krajiny potomkov väzňov čoskoro len DeadLoch.

Nič špeciálne, čo by malo film posúvať do červených čísiel, zatiaľ hlasovali asi len fanúšikovia. Nič špeciálne nie je ani na tom, že žena nosí obrovské sluchátka na verejnosti, to je dnes už bežné, že ľudia nechcú okolie vnímať, tak si zakryli pusu, uši a podľa najnovšieho vynálezu aj oči a frajersky chodia po ulici s Apple Vision ako retardi. Film podľa mňa nedostatočne využil výborný námet a s ním potenciál ohľadom cestovania v čase. Nakoniec je to len o prekonaní smútku a sci-fi či fantasy vložka je len marginálna.

Pedro Pascal na pár sekúnd ako namotávka a potom nič len lesbenie. Okrem ešte jednej kvalitnej komediálnej scény s prepadnutím tučnej ženskej je to celé len o tom, veď sám Coen to nazval lesbo road movie, v pôvodnom názve sa len dajkuje a tak to potom dopadlo. Namiesto poriadnej gangsterky tu Margaret Qualley s mimikou sťaby Hannah Montana v kuse vylizuje, väčšinou vždy niekoho iného, a tak sa jej na jazyku až povlak zdrásal do živých buniek. Ide o projekt Coenovej ženy Cookovej a tak podľa obsahu súdim, že to musia mať doma veselé a komody ukrývajú nejedného robertka.