Arsenal83

Slabučká, skoro podpriemerná gangsterka. Giovanni sa nasral, že mu to v La Roccovi nenatočili dobre a tak si vysúkal rukávy... a natočil to rovnako priemerne. Len dodal farbu. čo sa pri Cardinale aj hodilo. Avšak okrem toho ma tu znepokojilo niečo vážne. Film má stredoveké, priam rasistické praktiky, keď normálne ukazuje, že v uliciach pôsobí černošský gang! Dvaja dokonca okradli ctihodné prostitútky! My prebudení samozrejme dobre vieme, že tieto výmysly sú len dôsledkom toxickej xenofóbie, pretože na uliciach sa žiadne takéto gangy nemohli pohybovať - väčšina černochov je predsa nespravodlivá zavretá v base. Našťastie rok 1972 ma ukľudnil v poznaní, že ide o dielo zastaralé, dávno prežité a je len rukolapným dôkazom toho, ako nebezpečná bola spoločnosť v ktorej hrdinami sú, pfuj, bieli maskulinní heterosexuáli, a dámy, ktoré vyzerajú ako dámy a nie botulotoxínom nafúknuté kačeny.

Je zaujímavé, koľko spoločenských sond musia točiť francúzski woke filmári, ktorí sú stále nespokojní s tým, ako tam socky utierajú hubu a liberálna multi-kulti spoločnosť im stále nevie pomôcť. A to tam tento systém majú zavedený už desiatky rokov. Pritom stále nás ťahajú k tomu, že oni sú vzorom vyspelej a tolerantnej spoločnosti. A potom im tam každý štrajkuje, študenti s vedomosťami osobitnej školy protestujú za čokoľvek, len aby do školy nemuseli, a rôzne indivíduá obohacujú spoločnosť rozbíjaním výkladov, pálením áut, priebežnou a kontinuálnou kriminalitou alebo aj takto sqautersky čakajú, kedy im už niekto niečo zadarmo dá. Fakt nasledovania hodná vyspelosť.

Vo feministickom kine je jedinou pointou rozhodnúť sa, či je lepšie Mexiko alebo Španielsko, ja uprednostňujem to druhé, predsa len v tom Mexiku vám skôr odrežú hlavy, alebo len tak zastrelia a hodia do studne len pre ošúchané pneumatiky. Iný význam film nemá, len lákať mužov na herečky, ktoré sú v ich žánri. Ale tie by mali byť vždy len sprievodným javom, ako Cardinale prI Eastwoodovi.

Celkom pozerateľné, Majkl to odmoderoval svojím typickým humorom a bez nejakých blbostí či aktivizmu. veľmi pekné pamiatky boli obnovené, ohodnotené a je dobré, že sa v tomto ohľade niečo v tomto štáte robí, aj keď stále nedostatočne. Ale jedno v rozhovore s Turzonovovou pobavilo. Keď tam chválila ženské panovníčky a spomenula Victoriu, Alžbetu prvú aj druhú, Katarínu Veľkú a od nás Máriu Teréziu, Impresário Majkl vtedy ako správny feminista s úsmevom poznamenal: "Ach, keby nám len ženy vládli, nebolo by ani vojen..." Fíha, chlapík musel pri štúdiu maďarskej verzie dejepisu skončiť na prvej strane. Lebo označiť najväčšie imperátorky a kolonizátorky za holubice mieru...

Tak nič, Grétka neuspela. Toľko plachetnicovala a planéta predsa len zhorela. Pán režisér oficiálne potvrdil, že ide o agitačný film, pretože on sa už dlhšiu dobu schováva s tromi boostrami a dvomi rúškami pod posteľou, aby statočne čelil klimatickej kríze. A aj z toho dôvodu je jasné, prečo sa v takom biednom filme objavili pomerne veľké mená. Tiež sú zrejme schovaní pod posteľou, možno rovno v periňáku, ale chcú ešte z plných síl ľudstvo varovať, čo ho čaká, pokiaľ každý povinne nezaparkuje svoj od Schwaba požičaný elektromobil pred svojou zemľankou na úver s akontáciou "nebudete nič vlastniť a budete šťastní". Ale keďže to asi fakt nevyjde, lebo osvietený grín díl nepraktikuje okrem libtardskej časti Európy nikto a atmosféra je len jedna, tak planéta definitívne zhorí - potvrdené, podpísané a patentované Thunbergovou a všetkými deťmi, čo nechodia do školu. Film však poskytuje veľkú úľavu. Ľudstvu ani po týchto útrapách nebude koniec, pretože v poslednom vzopätí intelektuality sa objaví nejaký múdry černoch a dá to všetko do poriadku. Radosť z tejto vízie mi zastrelo poznanie, že väčšina černochov pochádza z Afriky a tá teda ten grín díl nikdy nedodržiavala a predsa to budú oni, ktorí sa budú hrdiť puncom spasitelia sveta, žiadna Grétka, žiadny šváb, žiadna straka Uršuľa. Život býva nespravodlivý, ale nezrobíš nič, prežijú len tí najmúdrejší a to sú nepochybne potomkovia Maasajov a Zuluov.

Bez Paradis by si to pozrelo asi o polovicu menej ľudí, takže maličké lákadlo a zároveň odhalenie, že tým Francúzkam dávajú po 50tke strašne málo jesť - je vyschnutá nielen ako studňa na stredovekom zámku, ale zdietovaná ako niekdajšia krásavica Sophie Marceau. Celkovo ten nápad dosť škrie v ušiach, vyhlásiť zbierku, lebo chcem hrať počítačovú hru a tváriť sa ako rakovinový pacient. Nakoniec to až taká bieda nebola, šlo prirodzene o pozitívne posolstvo, hoci na konci dňa zase dieťa za nič nemôže a na vine je vlastne rodič. Film zároveň ponúka zaujímavé posolstvá. A) Chcete, aby vás ľudia mali radi? Stačí len ochorieť. B) Nemáte prachy? Urobte nejakú zbierku na nete. Stádo bez overovania pozadia sa vždy nájde a ochotne prachy pošle. Stačí pozrieť výsledky zbierky na zbrane na Ukrajinu...

Romantizovaná verzia zajačika, ktoré si ulovila slobodná mamička, on slávny, ona s dieťaťom, ona sa vzpiera, on strašne chce, sú tu generačné problémy, ale všetko dopadne tak, ako si (hlavne) ženské publikum želá. Pretože film je na rozdiel od románu snom. Román má záver realistický, film chce pohladiť. Realita však v týchto prípadoch zvyčajne filmom nie je. Vie to potvrdiť aj taká Demi Moore. Na strane druhej je aj obmedzený druh a pri troche šťastia môže žena naraziť na slušného gerontofila. Napríklad Macrona.

Fakt bez polevy a také, že asi určené pre fandov Seinfelda a jeho tvorby, pretože niektorým vtipom rozumie len on sám a možno ešte tí, ktorí ich už v jeho stand upoch počuli.

Francúzsky ghetto gospel, pavúky boli len do počtu. Strach vzbudia len v určitých momentoch a aj to len u zarytých arachnofobikov, ktorá desí len pohľad na chlpatých osemnožcov. Ale inak sú málo útočné a viditeľne digitálne, takže aj keď sa mi tieto stvorenia hnusia, tu som hnus nepocítil ani raz. Celková pointa vyšla úplne smiešne a je vlastne popretím toho, čo bolo ukázané už na začiatku. Čo je ale najhoršie na filme je jeho politické vyhlásenie. Sám režisér povedal, že chcel poukázať na to, ako máme pavúkov, ale aj prisťahovalcov a ich potomkov z Arábie a Afriky za háveď a aká je spoločnosť voči týmto, inak veľmi slušným ľuďom, nespravodlivá. Pritom toto vyhlásenie dáva len kvôli agitke, za ktorú má peniaze, a sťažuje sa v krajine, ktorá sa pýši tým, aký má krásny koloniálny pôvod, čo na prechádzke Parížom si každý všimne, aký nádherný kultúrne obohacujúci dopad to má. Takže prázdne gesto, hoci my im to obohatenie samozrejme prajeme.

Môžeme byť právom hrdí, že ten progres u nás nastal už míľovými krokmi. Kedysi sa robili len kurzy háčkovania, dnes sa však už nechávame inšpirovať pokrokovými sektami amerického typu a vedieme si tu kurzy odháčkovania. A ženy sa na ne húfne hlásia, lebo ich vedie Kotek v kimone a možno za tri roky ho po nekonečných duchovných seansách nielen osobne konečne stretnú, ale sa nechajú ním aj dobrovoľne naočkovať. Ale tak chytro, bez ejakulátu a poriadneho trenia, aby bolo každému jasné, že ide o očistu úplne dobrovoľnú. Človek žasne nad tým, ako ľahko sa nechajú ľudia zmanipulovať a nech im otvára oči niekedy aj vlastná rodina, oni si stále pôjdu tú vlastnú pesničku, tú vlastnú mozgovú infekciu. Neprišlo mi to vôbec tak, že by som tie udychčané ženské mal ľutovať. Dobrovoľne sa nechať preťahovať úchylákom spoza záclony a ponúknuť mu aj dcéru a ešte tvrdiť, že si tým čistím čakry a zachraňujem manželstvo, tu už sú aj tabuľky debility bezradné. A to ženské môžu byť ešte šťastné, že pán Guru nevymenil posvätné slovo rituál za "riťuál". To bu už tak nemazalo.