Arsenal83

Nebyť konca filmu a rôznych zvratov, tak je to totálna sexualistická sračka. V podstate dve tretiny filmu sa scenár orientuje len na sexuálne narážky, rôzne úchylné poznámky a dialógy, asi 15 krát sa spomenie slovo lesba, hoci to vôbec s dejom ani postavami nič nemá... No proste čisto scenár nadržanca, ktorý sa mení v poslednej tretine a naozaj prišlo viac dobrých nápadov a zvratov až na to, že to už prekombinovali a vo finále aj dosť prehnali. Akoby chceli dohnať stratené a namiesto rovnomerného navrstvenia filmu rýchlo urobili premenu z pubertálneho onanovania na krvavý thriller. 

Arcadia bola kedysi dobrá videohra, keď mal človek ešte detský mozog. Do názvu sa ale pridalo N a tak je z toho Arcadian, na ktorý mozog netreba. Tak to býva, keď do života pridáš to N, napríklad denník N. Post-apo survival s krvilačnými príšerami a roztraseným obrazom, kde Cage je len takým lákadlom, aby divák film neobišiel, ale zvyčajne sa dočká boja nielen s monštrami, ale aj hormonálnymi dvojičkami, pričom suché dialógy sa tu striedajú s miernou kopírkou Tichého miesta.

Na jednej strane krajina, ktorú každý spoznal po desivej občianskej vojne a filmu Hotel Rwanda. Na druhej strane po 30 rokoch moderná krajina, čistá, plná vyspelosti. Ale ako Francúzi odhaľujú, strašná diktatúra tam je, lebo sa nesprávajú dobre k väzňom, novinárom tiež zakazujú písať slobodne, prezident je tam jeden a vyhráva s počtom hlasom 99%... Tak ale čo je ale teda lepšie, tie rozsekané telá pri ceste z deväťdesiatych rokov? No a potom je tu aj iný pohľad. Ženy tam tvoria viac ako polovicu parlamentu a tiež obsadzujú viac ako polovicu manažérskych pozícií. Proste pravé víťazstvo feminizmu bez bruselských kvót. Nech sa páči, Hanzelová, Nicholsonová, Cigániková, už máte svoje tajné útočisko. Na letenky do Rwandy sa vám mnoho ľudí radi poskladá. Samozrejme, jednosmerné.

Intrigy a tajné pokusy o palácové prevraty v kombinácii s hasnúcou láskou medzi Katarínou a Potemkinom. Uvidíme, čo seriál prinesie, ale pravda je taká, že po rozchode po dvoch rokoch obaja niekdajší milenci alebo manželia, čo nie je isté, ostávali v oficiálnom otvorenom vzťahu, kde Potemkin mal svoj vlastný hárem a on sám dohadzoval Kataríne mladých dôstojníkov na potešenie... Ako my progresívci hovoríme, normál.

Zaujímavý začiatok a potom jedna línia bez šokov či obrovského napätia, pretože pri bežnom pozorovaní človeku hneď dôjde pointa, ktorá už bola ukázaná v iných filmoch predtým a v lepšom a  väčšom formáte.

"Ženy sedeli úplne hore spolu s otrokmi. Nariadil to už cisár Augustus, pretože ženy mali tendenciu sa do gladiátorov zaľúbiť." Iná doba, iné Beatles. A s inou životnosťou, pretože tá krvavosť a baženie po cudzej smrti, bolo niečo, čo bolo rímskemu ľudu vlastné. Obdivujeme ich za to, čo zanechali, ale citlivosť v nich nehľadajme. 188 metrov dlhá stavba, 456 metrov široká, výška viac ako 48 metrov, kapacita 50 000 divákov bola vytvorená za 12 rokov a bolo na ňu potrebných viac ako 100 000 metrov kubických travertínu a 300 ton kovu - povedzte prosím našim politikom, čo stavajú diaľnice 30 rokov a ďalších 30 ich nedostavajú.

Ech, takže Mojžiš bol vlastne cholerik, ale inak niečo ako Martin Luther King, zvestuje nám pravdivo Netflix. A priviedol vyvolený národ do zeme zasľúbenej, len seba nie, to je pravda. A pravda je, že keby ich tam po 40 rokoch nepriniesol, dnes na Blízkom Východe by možno situácia bola iná. Len keby sa to more nerozostúpilo, čo už. Samozrejme, tento biblický príbeh stojí za sfilmovanie, ale až vďaka Netflixu ma osvietilo a woke prebudilo, že vlastne od Egypta až po dnešné Jordánsko bol každý druhý človek černoch zo strednej Afriky a že tí najpovolanejší na výklad Tóry sú práve intelektuáli z Afriky a z arabského sveta. Ak niekto cituje Korán pri príbehu o Mojžišovi len preto, aby sme boli krásne inkluzívni, tak to vzbudzuje trocha divné pocity. Od pánov mudrlantov, veľkých to odborníkov, sa dokonca dozvieme také, že vlastne desatoro nehovorí, že Boh je len jeden, že prvé prikázanie vlastne nevylučuje existenciu iných bohov. Povedali to už aj pápežovi a najvyšším imámom a rabínom, že monoteizmus tým pádom končí, lebo vedci z Addis Abeba prišli so závratnými novinkami? Našťastie v tomto zmätku sme aspoň zistili, že multi-kulti fungovalo už v dávnom staroveku, krásne sa to všetko miešalo a obohacovalo, povedali študovanci v oblekoch, zabúdajúc na to, že sa tam aj krásne vraždilo a stačilo na to, aby jeden kmeň mal iný dialekt ako druhý. Bohu navyše dali hlas ako s prepáčením nejakému diablovi, ako namyslenému, tvrdému, neúprosnému diktátorovi, avšak aj taký býva Starý zákon.  Len potom si ťažko takými snímkami vybudovať nejaký pozitívny vzťah.

Hnusné zábery opäť zvyšujú kvalitu inak retardovaného prípadu. Retardovaného doslova a Loj tu dokázal, že je veľmi dobrým hercom, jemu tu retardáciu bolo naozaj veriť, dokonca s podozrením, že to ani nehrá. A opäť justícia úradovala. V podstate zákony sú tu pre vrahov.

Polroka si popíjať pivko v obývačke a ženská mi zatiaľ hnije na balkóne? To musel ten psychopat pod nos použiť snáď 10 kíl čínskej masti. A ten trest opäť nepochopiteľný. Spití recidivisti sa asi bežne môžu vracať na slobodu, aby zas robili zásoby na balkóne.

Veľmi depresívne dielo aj vo svojich veselších častiach a naopak, tam kde príde niečo tragické, tak film použije úsmevy a veselú hudbu. Ako by sa ani nič nestalo, ako keby smrť nič neznamenala. Len ťažko sa tu hľadá postava, ktorej sa dá drukovať. Možno ale niekoho osloví úžasné posolstvo: Život je ako toaletný papier - dlhý, šedivý a na hovno.