Arsenal83

V porovnaní s prvou sériou je to o stupeň nižšie. Intrigy, klamstvá pokračujú, ale osud postáv sa podľa mňa vlečie viac, ako by bolo potrebné, a to na úkor vojenských scén, ktorých tu je hojne, no na škodu. Navyše postava Abrahama Lincolna je zobrazená málo hodnoverne, herec sa na neho vôbec nehodil, pripadá mi to, akoby len nalepili hocikomu bradu a bokombrady a už môže hrať amerického prezidenta. Herecky tu ale vystupuje z radu Terri Garber, výborne zahraná mrcha na storako spôsobov.

Utrpenie pozerať, vhodné maximálne pre masochistov. Na Eisenberga je pohľad skutočne bolestný, s tým ksichtom sa hodil maximálne do prvých častí Prci, prcičiek. Veľmi sklamaný som z Kristen Stewart. Je to nevyrovnaná osobnosť a žiaľ aj herečka. V súkromnom živote sa najprv tvári, že je v šťastnom páre s Pattinsonom, aby ho podviedla s režisérom a onedlho už je v nejakom lesbickom páre a vyzerá jak chalan. Herecky ma potešila vo Svete podľa Mallory ale predovšetkým v Still Alice, kde ukázala, že má veľký potenciál. Nanešťastie ale berie braky typu Sils Maria, Na ceste a toto je vrchol ničotnosti. So špiónskou témetikou vyšli v krátkom čase dve komédie Spy a Kingsman, obe kvalitné a vtipné. Tvorcovia tejto paródie na dobrý film by sa mali pozrieť najprv, čo už bolo natočené, čo môže pobaviť, čo je zábavné. Pár frkov zhúleného žida ani tisíce výstrelov ako v Terminátorovi z filmu kvalitný snímok neurobia.

Prvá séria vynikajúco ukazuje americký svet pred občianskou vojnou. Na osudoch postáv sa dozvedáme, v čom boli základné rozpory medzi severom a juhom. Dôležité ale je, že sa nám tu nevnucuje obraz toho len dobrého severu a zlého juhu. Naopak, ukazujú sa tu a svetlé stránky a zápory na oboch stranách rovnako. Herecky u mňa víťazí David Carradine čo by odporný záporák, zo žien zase fanaticky nepekná Kirstie Alley. Príbeh vás vtiahne do deja, postáv je mnoho, nájdete si viacero obľúbených. Skutočne premakaný seriál, hoci zobrazuje pre mňa nie až tak populárnu tému občianskej vojny v USA

S tou americkou demokraciou to nebude až také jednoznačné. Zdá sa, že v dobe studenej vojny boli slobody viac než obmedzené v zmysle, konaj a mysli ako chceme a budeš sa mať dobre. Hlavne nevyčnievaj z radu a nemaj iný názor než ti povieme a dovolíme. Mám pocit, že to vlastne pretrváva dodnes. Prvá polovica je dynamickejšia a pre oko diváka lepšia, v druhej polovici sa dostávame viac do rodinno-vzťahovej roviny, ktorá film akoby ukľudňuje, no dynamika sa vracia v posledne štvrtine pri riešení filmu Spartakus. Hlavná rola Bryana Cranstona je oprávnene chválená, skvele ho ale dopĺňa aj Helen Mirren, rovnako Diane Lane bola vhodným výberom, čo by Trumbovej manželky. Jeden z tých filmov, kedy som nemal veľké očakávania a bol som milo prekvapený.

Film na nedeľné popoludnie, nenáročný do hĺbky a v prvej hodine o nič neprídete, ak si od neho na chvíľu odskočíte. Anne Hathaway má konečne opäť vlasy a zapadla do svojej roly, hoci film jasne a podľa očakávania ťahá De Niro. Angažovanie Rene Russo taktiež príjemne prekvapilo. Na rodinné posedenie ideálne, keď to bude len tak bežať v telke.

Starý duch sa podarilo obnoviť z hľadiska kulís a určitej atmosféry. Žiaľ mimozemšťania boli aj v pôvodnom seriáli pre mňa najmenej zaujímaví a tým sa nová séria dostala do priemeru. To tajomno tam chýba, čo vás najviac chytí bude len tá stará dobrá znelka v úvode.

Hodinu sa pozeráte na židovské spevy a tanečky a za polhodinu už je koniec. Nestačím sa diviť tomuto nadhodnoteniu. Wintonovi samozrejme všetká česť, ale film dejinné udalosti len málo zobrazil. Do nekonečného hrania na husliach alebo na klavíri sem tam niekto niečo povie v rádiu alebo príde pán herec Labuda, ktorý tu bol najlepší napriek krátkemu priestoru, a niečo povie, aby sa dej nejak posunul. Z podobných filmov boli takmer všetky lepšie, či už Musíme si pomáhat, alebo Habbermanov mlyn.

Multikulturalizmus zjavne nefunguje ani v base. Ďalšia drsná väzenská dráma, ktorá rieši len fakt, ako prežiť. Medzi hajzlami, väčšími, akých ste kedykoľvek na slobode stretli a už vôbec nie takto pokope, sa aj zo svätca stane Čikatilo. Nečakajte strhujúci dej ako pri vzburách, ale reálne krutý príbeh, ako to v tých najťažších väzenských skupinách funguje. Hlavný hrdina mi miestami veľmi pripomínal výzorovo Ewana McGregora.

Tento príbeh bol nakrútený podľa Biblie. Veľká odvaha tvrdiť a ešte väčšia vtesnať Život a smrť Ježiša Krista do dvoch hodín. V podstate v prvej časti, prvej hodine, je to o ničom, zopár výrokov Ježiša je totálne prekonaných Jánom Krstiteľom, ktorý tu vystupuje do popredia. Jeho smrť je tu znázornená ale len režisérskym výmyslom, Salome si vyžiadala jeho hlavu po svojom tanci (ak to bol teda len tanec) a nie ešte počas, kedy jeho hlavu v tomto filme doniesli. Ďalej ukazovať Ježiša váhajúceho, kto vlastne on je, to tiež v Biblii nejak uvedené nie je. Jeho krst sa opisuje v Novom Zákone tak, že k Jánovi Krstiteľovi chodili zástupy na krst a potom prišiel i Ježiš. Vo filme ho Ján niekde na súkromnej prechádzke hodí do potoka. Skutočne podivná predstavivosť tvorcov filmu. Vo filme sú určite aj vďaka stopaži veľké medzery, otázka je, na čo ho takto vytvárali, akoby narýchlo, či to bolo len na objednávku? Zbytočne sa u dáva priestor vedľajších postavám ako napr. Herodes a jeho okolie. Pozitívom je výborný Kajfáš zahraný Rufusom Sewellom, ktorému dané roly svedčia. Celkovo je to ale Ježiš z rýchlika a ako sa hovorí, práca chvatná, málo platná. Inak distribútor si v popise mohol dať záležať viac a nenapísať anglický bilión ako náš bilión, pretože je to miliarda. U nás je bilión 1000 miliárd, toľko ľudí asi na Zemi ani nežilo...

Absolútne výstižný názov pre film o mužovi, ktorý konal v duchu „kam vietor, tam plášť.“ Jeho šedej eminencii Fouchemu nemožno odpoprieť politický čuch, vždy vedel, čo sa deje a čo asi nastane, a vďaka tomuto odhadu stál často na tej správnej strane. A hoci jeho činy mohli ísť čestným ľuďom proti žalúdku, on vďaka tomu prežil a hlavne veľmi ťažké časy Francúzskej revolúcie, kde aj jej vodca Robespierre povedal: „Revolúcia sama oddelí zrno od pliev.“ A sám sa nakoniec stal tým plevom. Seriál je na prvý pohľad lacný, kulisy pripomínajúce kdejakú komunistickú inscenáciu nepridávajú na kvalite. Tvorcovia si ale dali záležať na kvalitných kostýmoch. Zobrazenie postáv však v niektorých prípadoch katastrofálne. Fouche bol vcelku dobre vybraný a Nemcom nadpriemerne zahraný. Kreolka a vraj veľmi pohľadná Jozefína je tu zahraná nie veľmi krásnou herečkou. Ale totálnou paródiou bolo nešťastné zangažovanie Václava Postráneckého do role Napoleona. V čase natáčania mal pán Postránecký už 52 rokov, toľko sa samotný Napoleon ani nedožil. V čase, keď sa stal konzulom mal 30 rokov a tu si ho veselo hraje postarší pán v rokoch, ktorý má z Napoleona akurát tak riedky účes. Najväčšou tragédiou bolo zakomponovanie rozprávača do deja, úplná zbytočnosť, ktorá sa mohla vyriešiť iným spôsobom.