Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Dokumentárny
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (11 419)

plagát

Něco jako líbánky (2024) 

Takúto naivnú komédiu by mohol Netflix natočiť, kde len chce, hlavne u nás by sa scenáru hádzali pod nohy, lebo na nič nevypovedajúce rom-com snímky, na tie my teda sme. Len herečky by boli sklamané, lebo v Kuvajte sa nevyzlieka a mužom tam dali na hlavu handry a trochu pigmentu. Z arabskej kultúry ale inak necítiť nič, všetci žijú Instagramom, diskotékami, nočnými klubmi a západnou disco-house-techno hudbou. Nie je tu ani závan nejakého kameňovania za cudzoložstvo a ovce či kozy sa tiež nemusia mať na pozore pred vášnivými pastiermi - mrdajú sa výlučne ženy a nikomu to nepríde neprirodzené (čo je na natflixovskú tvorbu až šok). Sem tam sa síce spomenie aláh, ale nenasleduje za ním akbar a dokonca ani po výbušných vestách nie je ani stopy. Netflix nám teda predstavil iný svet, ten bohatý, vyspelý, arabsko-islamský, kde je asi dopyt po plytkých filmoch. Len škoda, že to nie je svet, z ktorého nás chodia obohacovať do Európy tí inžinieri, lebo tí zvyknú to "akbar" často pridávať.

plagát

Taxikáři (2023) 

"Nikto nekradne, to je kapitalizmus! Mohla by som vám len tak dať 1000 eur, stačí len, aby ste zastavili pri bankomate. Ale neurobím to. To by som narušila prirodzený poriadok. Ste malá ryba, ktorá má drieť." Film je úplne o inom, ale v tomto sa Olteanu poriadne vybujačil, pekne to charakterizoval. Inak len taká malá sonda do taxikárskej roboty, akí magori sú zákazníci aj taxikári samotní, aj aké dopady to má na ich osobné životy. Určite má film pri hlbšom zamyslení čo povedať. Určite viac než ten rumunský rap na začiatku a na konci.

plagát

Velikonoční neděle (2022) 

Hromade odpadov nerozumiem, mňa to až tak nevyrušilo, Koya nepoznám, ale je vidieť, že sa svoje stand upy snažil pretaviť do celého filmu. A ten má byť o filipínskej kultúre v rámci Ameriky. Väčšina vtipov nevyjde, ale inak neurazí a to ani plastiková, predseniorská verzia lovkyne tajomstiev.

plagát

New Life (2023) 

Do polovice je to naozaj uspávadlo väčšie ako vystúpenie Spišiaka na tlačovke PS. Potom prídu aj nejaké zvraty a výkruty, ktoré potešia, ale mnoho ostáva nevysvetleného. Čiže je to zvrat do tmy a celkovo alegória na pandémiu, pri ktorej by ani Harabín neskríkol: Rúška dole!

plagát

Abigail (2024) 

Vždy som hovoril chlapcom (a dievčatám), nech tých upírov neunášajú a nedajú si povedať. Čo už, každopádne na tento film museli spotrebovať toľko krvi, že sa obávam, že donorovia nestačili chodiť na odbery. Tie galóny červeného farbiva, to bolo aj na dvestonásobnú Jánskeho plaketu. Nadsádzkový horor, ktorý treba brať taký, aký je: teda s nadsádzkou. Abigail sa dá pozerať. Lepšie než Abigail Breslin.

plagát

Ako prísť o muža za 10 dní (2003) 

Pre mňa skvelá komédia na multinásobné pozretie. Neošúcha sa, super vtipy bez prehnanej presexualizácie či nadávania a to je dnes už vzácnosť - koľko sa dnes robí komédií bez toho, aby sa tam v kuse nemuselo narážať na pohlavné orgány a fuckovať? Chémia medzi ústrednou dvojicou úplne vynikajúca, cítiť, že si sadli a keď si predstavím, že pôvodne tam mala byť Gwyneth Paltrow tak ma až strasie - ona v sebe ten vtipný šmrnc nemá.

plagát

Andělé mezi námi (2024) 

Punc skutočného príbehu a príbehu o chorom dieťati sú barličkou zaručujúcou úspech filmu. Paradoxne je v takých situáciách pri hodnotení niekedy divácky prijateľnejší niečo iné ako happy end, lebo potoky sĺz pridávajú na dojme. Nebudem hodnotiť ako film skončil, ale určite je pozoruhodné zobrazenie alkoholičky s dobrým srdcom, človeka alkoholika, ktorý chce pomáhať, taký veru nepoznám, zvyčajne vidím len otŕčať ruku na drobné na ďalší krabičák. Swank zas a znova dokazuje, že je právom vysoko hodnotená herečka, hoci ju osobne nevyhľadávam, ale čo poloha, to dôveryhodné pózy. Niektorým bude vadiť spomínanie Boha, film je však na základe skutočnosti a také boli aj postavy, zrejme opreté o vieru. Lepšie ako nejaký transvomit.

plagát

Maturitní ples (2024) odpad!

Keď si na začiatku ryšavá veleryba usrala jak po pol litri mexickej omáčky rovno na školskom posedení pred maturitou, hneď som vedel, že pôjde o pastvu pre oči a rajskú hudbu pre uši. A nemýlil som sa. Veleryba sa po vzťahu s Číňanom stala lesbou a okamžite siahla po ďalšej osobe aziatského pôvodu, tentokrát ženského pôvodu. Pritom u Aziatov je rozdiel medzi šuškou a pinďúrom zhruba 3 centimetre, tak neviem, na čo také okolky. Jej naj kamoška mulatka zas chodí s Mexikáncom a pokukuje aj po bratovi, ktorý je nechutne biely. Krásna diverzita, kde sa dozvieme dôležité informácie o tom, ako sa lesba najlepšie urobí s mužom vtedy, keď myslí na Rachel Weisz. Samé výživné informácie, ktoré dajú znať, aká je tá západná mládež už slobodná a úplne prebudená. Potvrdzuje to aj riaditeľ školy, ktorý si pred maturitným večierkom nasadí kondóm na hlavu a skoro sa ním udusí. Koľké to umenie a tá výpovedná hodnota! Kde sa berie nejaký Monet, Manet, takéto nadčasové scénky by mali vystavovať v Louvri.

plagát

Jedna želva za druhou (2024) 

Želva sem, želva tam a môže byť z toho dobrá polievka. Toto je polievočka takej novej tradície - o mladej pubertiačke, ktorá trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou. Ospravedlňuje to len fakt, že predlohu písal autor, ktorý sám týmto ochorením trpí. Avšak tých filmov, ako dnešná mládež rad radom má nejakú psycho poruchu od ADHD cez toto OCD až po stratu schopnosti rozpoznať vizuálne vlastne pohlavie, je už nejako veľa. Až človek dostáva pocit, že tu už nikto nie je normálny, alebo naopak - že ten, čo nemá niečo špeciálne, diverzné a defektné, je už v dnešnom svete nenormálny. Inak priemerný film, ktorý skazila veľká hádka medzi kamoškami, tá bola až nechutná, no a tiež neustále fóbie z baktérií, ktoré tvorili tretinu replík filmu. Vzhľadom na to si ja radšej volím želvy v akváriu alebo želvičku od Olympicu.

plagát

Ukryté dieťa (2021) 

Vo svete neapolskej mafie je určite úľavu, že sa vždy nájde nejaký starý homosexuál, ktorý pomôže mladíkovi a uchýli ho vo svojom príbytku. Tam je potom nádej aj na dlhodobejší vzťah. Žiaľ, v tomto smere sme sa nič viac nedozvedeli a chlapec, ktorý má mať desať, vyzerá aspoň na 13, takže už ani ten pocit nevinného dieťaťa nedáva. Škoda, že film sa len tak vanie bez silnejších zásahov do deja a vlastne aj ten koniec nie je skutočným koncom. Zhruba v polovici filmu si divák uvedomí, ako sa mu od nudy začínajú klepať chodidlá a netrpezlivo očakáva koniec tejto prílišnej komornosti.