Marceloo

Mladé dievča Emma (Ashley Benson) je prijaté na ekonomickú školu v New Yorku, a tak si nájde byt, do ktorého sa nasťahuje. Snaží sa začať znova od začiatku a minulosť mieni nechať za sebou. Po krátkej dobe však nadobúda podozrenie, že ju niekto sleduje. Po neškodných udalostiach však prichádzajú stále intenzívnejšie útoky na jej súkromie a Emma zisťuje, že človek, ktorý ju sleduje, sa stal naozaj nebezpečnou hrozbou. Na odvahe jej nepridáva ani to, že je v obrovskom meste úplne sama a ako mladá bezbranná žena sa pre útočníka stáva jednoduchým terčom útokov. - Na Ratter som sa tešil, pretože som sa dočítal, že pôjde o horor z najnovšieho hororového subžánru Cyberploitation, čiže tu bude masívne využitie modernej techniky, ktoré mám velmi rád. Taktiež je zjavné, že subžáner Found Footage dosiahol v roku 2014 svoje maximum a hororov natáčaných týmto štýlom sa už objavuje pomenej, a keďže mám tento štýl rád, teším sa na každý nový nádejný príspevok. Ratter sa už od začiatku tvári klasicky subžánrovo a týmto štýlom sa uberá v podstate až do úplného konca. Hlavná postava je taká 50/50, takže je znesitelná, ale nie je nijak oslnivá, či už hovorím o hereckom výkone alebo o výzore. Technika funguje velmi dobre, je využitá rozmanito a uveritelnosti napomáhajú viaceré použité zariadenia, sekanie a lagy, ako aj rôzne nezmyselné uhly, v ktorých nie je takmer nič vidieť, ale v tomto horore majú svoj zmysel. Ako to u klasických Found Footage hororov býva s prácou so stopážou, rovnako aj u Ratter sa nájdu natiahnuté momenty, ale vzápätí ich nahradí nejaká rozvinutá zápletka, takže to celkom pekne ubehne a dokáže si držať pozornosť diváka po celú dobu. Príbeh je celkom málo rozvinutý, ale pre mňa osobne zaujímavý, keďže sa snaží poukázať na nebezpečenstvo, ktoré číha v modernej technike a na internete a taktiež sa Ratter snaží mať aj miernu výchovnú funkciu. Ratter v podstate nie je žiadnym prelomovým hororom, ale vďaka svojej perfektne vyhovujúcej stopáži a tomu, že je celkom dobre zvládnutý, si jedno pozretie určite zaslúži. Taktiež je prvým zástupcom svojho zatial minisubžánru v tomto roku, ktorý bude horormi tohto typu jednoznačne nabitý.

Ambiciózny vedec Victor Frankenstein sa so svojím nadaným kolegom a pomocníkom rozhodnú vytvoriť živú bytosť takmer z ničoho a postaviť sa tak proti zákonom prírody. Po počiatočných neúspechoch a niekolkých zlyhaniach však začína ich plán naberať reálne kontúry a získajú dokonca podporu jedného z najbohatších mužov v Anglicku, takže im chýba už len niekolko krokov k tomu, aby tento velkolepý projekt dokončili. Zástupca polície z Londýna je však presvedčený, že ich plán je za hranicou znesitelnosti a snaží sa nájsť dôkazy o tom, že Victor Frankenstein patrí za mreže. - Keď som v stredu večer písal v komentári k novému hororu Frankenstein o tom, že už za krátku dobu ho budem môcť porovnať s hororom Victor Frankenstein, ešte som netušil, že tá krátka doba nastane doslova o niekolko hodín. Victor Frankenstein bol vraj jedným z najväčších kino prepadákov roku 2015, ale to mi nedalo dôvod mať pred pozretím voči tomuto hororu nejaké predsudky. Velmi som sa tešil na Daniela Radcliffa, ktorého som si po jeho predchádzajúcich hororových projektoch oblúbil a mám voči nemu velký rešpekt za to, že sa napriek komerčným snímkom, ktorým sa väšinou venuje, nebráni ani žánru horor, ktorý ho slávnejším zrejme neurobí, ale väčšinu fanúšikov poteší a priláka k hororu ďalších ludí. Frankenstein nie je zrovna hororovou témou, ktorá by mi bola sympatická, ale v poslednej dobe naberá velmi na popularite, a po Frankensteinovi zo stredy som bol zvedavý, akým smerom sa bude uberať Victor Frankenstein. Ten ma hneď na začiatku zaujal perfektným akčným úvodom plným napätia, aj keď mínusom bola dosť neprehladná kamera. Daniel Radcliffe opäť podáva parádny hororový výkon a jeho meno postavy sa takmer zhoduje s menom jeho postavy z Horns, takže bol môj vzťah k nemu ako hercovi ešte bližší. Nemôžem sa dočkať momentu, kedy bude Daniel Radcliffe hrať v čisto modernom horore, pretože si volí horory, v ktorých sa dej odohráva v minulosti a tento pocit som mal aj z Horns napriek tomu, že bol dej zasadený do modernej doby. James McAvoy je pre mňa úplne neznámy, ale jeho výkon bol tiež dosť pôsobivý. Potešila ma aj Jessica Brown Findlay, ktorá je velmi pekná. Nanešťastie však po velmi dobrom úvode tempo pomaly klesá a pokial sa nekoná nejaká dôležitejšia akcia, tak nie je ani velmi zaujímavý. Vzťahy sú však dobre vystavané, a tak nevadia ani niektoré dlhotrvajúce dialógy. Príbeh je dobrý a páčilo sa mi, že sa celý nezameriaval len na stvorenie jedného monštra, ale ukazoval znalosti Victora a Igora aj v iných oblastiach. Prostredie vyzerá dobre, všetky exteriéry dotvárajú pôsobivé vizuálne výjavy a človek má naozaj pocit, že sa posunul o nejakú tú dobu späť. Výhrady mám však k už spomínanej kamere, ktorá pôsobila rovnako ako v úvode neprehladne aj v závere. Vďaka ratingu PG-13 som na gore a krv zabudol už pred pozretím, takže tento defekt neberiem až tak negatívne, aj keď v niektorých scénach by sa to pritvrdenie vyložene hodilo. Samozrejme už tradične nemôžem opomenúť nechutnú britskú angličtinu. Victor Frankenstein tak dopadol približne podla mojich očakávaní, a keďže ma nejaké tržby v kinách viacmenej nezaujímajú, za prepadák by som ho určite neoznačil. + herec z The Woman in Black a Horns + herečka z Containment + herec z Eden Lake

Tímu vedcov na čele s doktorkou Marie (Carrie-Anne Moss) a Viktorom Frankensteinom (Danny Huston) sa podarí úspešne dokončiť projekt, v ktorom sa snažili vytvoriť človeka pomocou pokrokových technológií, ktoré ponúka moderný svet. Po prvotnej radosti však nadšenie opadá, pretože ich výtvor sa dostáva na slobodu z ich prísne kontrolovaného centra výskumu. Do ulíc velkomesta sa tak dostáva bezcitné monštrum, ktoré neovláda ani tie najzákladnejšie pravidlá správania v spoločnosti a čaká ho ťažký boj o život v uliciach plných ludí. - Téma Frankenstein v poslednej dobe naberá na popularite a za posledné roky sa objavilo viacero počinov s touto tématikou, aj keď nie všetky patrili do žánru horor. O tomto konkrétnom horore som vedel už dlhšie, pretože sa v ňom mala objaviť hororová legenda Tony Todd. Až počas sledovania som si uvedomil, že v hlavnej úlohe je Xavier Samuel - Brent z môjho najoblúbenejšieho hororu ever The Loved Ones. A musím uznať, že herecké výkony v tomto horore sú fakt perfektné. Xavier Samuel sa dostal do USA, čo našťastie jeho talentu nič neubralo a opäť podal famózny výkon. Tony Todd je ďalším parádnym hercom a momentálne jednou z najväčších hviezd na hororovej scéne v mojich očiach. Bernard Rose, ktorý tento horor režíroval, ho preslávil v klasickom horore Candyman a spolupráca im dobre vyšla aj tu. Najväčším pozitívom a faktorom, ktorý mi dal dôvod nešetriť hodnotením u tohto hororu sú masky. Tie sú naprosto úžasné, dokonale gradujú a ich pôsobivosť sa s postupom času stále viac zvýrazňovala. Krvi je tu prekvapivo taktiež dosť velké množstvo, čo ma osobne potešilo. Potešil aj parádny hudobný doprovod a velmi dobré soundtracky. Príbeh je velmi zaujímavý a to aj napriek tomu, že téma Frankenstein a znovuzrodenie alebo vytvorenie monštra patrí k jedným z mojich najmenej oblúbených hororových tém. Napriek tomu, že sa v podstate jedná o počin s drsnými žánrami Horror a Thriller, sa tu počas cesty monštra objaví aj niekolko rozdielnych prvkov, z ktorých najvýraznejším bola v mojich očiach sociálna dráma a myslím si, že keby tejto téme a rozdielom v spoločnosti dali tvorcovia ešte viac priestoru, nič by tým nepokazili. Jediným negatívom, ale velmi výrazným, je úvodná pasáž. V tej ma herecké výkony absolútne nezaujali a prišlo mi to ako nedostatočné nabudenie a uvedenie témy pre diváka. Po úteku sa však tempo a kvalita už len zvyšujú, takže Frankenstein je pre mňa velmi príjemným prekvapením, ktoré budem môcť už v priebehu niekolkých týždňov porovnať s prichádzajúcim Victor Frankenstein. Bude to určite velmi ostrý súboj, pretože herecké obsadenie hrá v tomto druhu hororu dosť významnú úlohu a Victor Frankenstein má nachystané eso v rukáve v podobe Daniela Radcliffa. + Tony Todd + herečka z Disturbia + herec z The Loved Ones + herec z American Horror Story: Hotel + herečka z Suburban Gothic

Mara je mladá žena, ktorá väčšinu svojho času trávi v práci. Pracuje vo firme, ktorá vyrába rekvizity a masky pre filmy. Žije bez priatelov a svoju prácu vykonáva aj doma. Doma však pracuje namiesto rôznych materiálov so živými dievčatami. Jej život sa však začne uberať úplne iným smerom, keď v práci spozná novú zákazníčku, ktorá sa jej zapáči a zamilujú sa do seba. - Sociopathiu som mal na zozname kvôli tomu, že ma zaujala svojim názvom a posterom so zaujímavou maskou. Sociopathia sa velmi snaží zaujať, ale u mňa sa jej to príliš nepodarilo. Vadili mi priestory, v ktorých sa takmer celý dej odohráva, a tak sa mi na to nepozeralo úplne najlepšie. Všetky interiéry sú až príliš zatmavené bez nejakých výraznejších farieb. Dejovo ma to taktiež velmi nezaujalo, čo by som pripísal málo precíteným hereckým výkonom, aj keď boli herečky poväčšinou pekné, ale to tu skrátka nestačilo. Je tu však aj kopa vecí, ktoré môžem pochváliť. Velmi dobrá práca s hudbou a vyhovujúce soundtracky, dobre vypracované a zaujímavé vzťahy medzi postavami a v neposlednom rade dobre vyzerajúca maska. Škoda, že sa Sociopathia snažila byť niečím, na čo nemala predpoklady a išla až príliš do hĺbky. Ako nezmyselný slasher by mi pri tejto stopáži vyhovovala zrejme viac.

Rob sa po smrti svojej milovanej priatelky Niny pokúsil spáchať samovraždu, ktorá ale skončila neúspešne. Zisťuje, že táto možnosť nie je tým pravým riešením, ako by mal pokračovať v živote. Novú šancu dostáva vtedy, keď si v supermarkete, v ktorom pracuje, padne do oka s mladou študentkou medicíny Holly. Postupne medzi nimi vzniká vášnivý vzťah. Počas ich pohlavného styku sa však z ničoho nič v ich posteli objaví Nina, ktorá sa tvári, ako keby sa nič nestalo. Robov nový vzťah tak čakajú velké komplikácie, pretože jeho bývalá priatelka sa vrátila zo sveta zosnulých. - Na Nina Forever som sa tešil, pretože horory so zosnulými ex ma v poslednej dobe uchvátili a nie sú úplne opozeranou hororovou témou, takže ma často dokážu prekvapiť a ak obsahujú funkčný humor, tak aj dobre pobaviť. Nina Forever na to ide úplne netradične a v podstate mi nie je úplne jasné, čo bolo cielom tvorcov. Pozeralo sa mi na to však dobre. Napomáhalo tomu sympatické herecké obsadenie s príjemnou hlavnou hrdinkou a divnou Ninou. Humor občas tiež fungoval, ale musel som zahodiť svoj odpor k Velkej Británii. Vadil mi fakt zvláštny strih, ktorý pôsobil rušivo a vyskytoval sa hlavne v scénach, ktoré mali vytvárať najdôležitejší dojem. Hudba tu hrala dosť významnú úlohu a bola dobrá, pretože napriek tomu, že takéto piesne a soundtracky nemám rád, mi nevadila. Scenár na mňa pôsobil trochu nekonzistentne a zmätene, ale vo výsledku to napriek trochu dlhšej stopáži ubehlo celkom rýchlo. Mimochodom jedna z mojich prvých detských lások sa volala Nina. Našťastie je stále nažive a som rád, že to trvalo len týždeň, pretože ma aspoň po smrti nebude strašiť.

Partia mladých ludí z velkomesta sa prichádza odreagovať a užiť si volný týždeň do riedko osídlenej oblasti. Po prvom kontakte s miestnymi obyvatelmi zisťujú, že nie sú úplne prívetiví, ale ich chata sa našťastie nachádza na samote u jazera. Po príchode sa začínajú venovať relaxu a večer zorganizujú menšiu párty pri ohníku. Pridá sa k ním aj náhodný okoloidúci, ktorý im prinesie marihuanu, má však ešte nejaké povinnosti, takže musí odísť, ale slúbi, že sa o malú chvílu vráti. Partia sa presunie do chaty a keď sa ozve klopanie na dvere, majú všetci radosť z toho, že sa poriadne zhulia. Za dverami však stojí niekto úplne iný. Je to muž, ktorý sa doslova rozpadá a hnije zaživa a prosí partiu o pomoc. Partia tak zisťuje, že namiesto príjemného oddychu musí čeliť neznámemu vírusu, ktorý sa šíri nezastavitelným tempom a požiera všetko, čo mu príde do cesty. - Remake hororu Cabin Fever bol jedným z hororov, ktoré som si pridal do svojho zoznamu na profile ako jeden z prvých. Tešil som sa na neho dosť dlho a to preto, lebo posledný projekt Eliho Rotha bol prvým hororom z jeho tvorby, ktorý ma výraznejšie zaujal. Oceňujem Eliho neoblomnú vôlu, keďže sa hororu venuje už 15 rokov a napriek mnohým neúspechom ho to neodradilo a nepremiestnil sa k iným, pre mňa podradným žánrom. Nemyslím si, že zrovna Cabin Fever je v rade hororov, ktoré si vyžadujú remake, na popredných priečkach, ale napriek tomu tento projekt považujem za podarený. Významné vylepšenia nastali hlavne v technickej stránke, keďže technika v pôvodnom horore pôsobila dosť zaostalo. Eli a jeho spolupracovníci sa neustále zlepšujú v práci s kamerou a v ozvučení a pomaly sa u mňa ťahajú na špičku. Problémom remaku je to, že najvýraznejšie nedostatky z prvého Cabin Fever ešte znásobuje. Ide hlavne o nerozumný scenár a herecké výkony, ktoré pôsobia miestami až trápne. Napríklad čiernovláska Nadine Crocker by sa podla mňa po dotočení tohto hororu mohla vrhnúť na kariéru pornoherečky, pretože už takto toho predviedla dostatočné množstvo. Potešila ma významná úloha rednecks, ktorí, pokial si dobre pamätám, v prvom Cabin Fever až takú podstatnú úlohu nemali. Myslím si, že prostredie bolo vybrané fakt perfektne, keďže jazero bolo hneď pri chate, čo robilo nebezpečenstvo divákovi ešte bližším. Znesitelné bolo aj gore, aj keď sa tvorcovia mohli pohrať ešte trochu viac. Jednoznačne zaujal aj Creepy Bunny, ktorého si zapamätám aj bez výstražného nápisu. Je už vopred jasné, aký osud čaká Cabin Fever na ČSFD, ale aj tak musím povedať, že mi tento projekt urobil radosť. + Eli Roth + herečka z Backmask + herec z Exists a From Dusk Till Dawn: The Series

Hororová antológia zložená z viacerých segmentov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepletené: The Way Out And The Way In - dvojica previnilcov sa snaží uniknúť pred spravodlivosťou a vyhnúť sa trestu za svoj čin. Ich osud sa však stále zamotáva a postupne zisťujú, že pred svojou minulosťou nemôžu utiecť a budú kvôli nej brutálne trpieť. Siren - tri mladé dievčatá, ktoré tvoria hudobnú skupinu, sa vybrali na výlet. Počas dlhej cesty nehostinnou púšťou však dostanú defekt a zostanú odrezané od sveta, pretože nemajú potuchy, ako ďaleko je najbližšie mesto, a taktiež nemajú náhradnú pneumatiku. Našťastie sa po dlhom čakaní objaví auto a zhodou náhod sú jeho majitelia velmi prívetiví. Dievčatá dokonca pozvú do svojho domu, kde im poskytnú plný komfort. Po príjemnej večeri s rodinou, ktorá ich prijala s otvorenou náručou, sa však pobyt mení na najhoršiu nočnú moru. The Accident - Lucas cestuje počas noci opustenými cestami a dlhú cestu si kráti telefonátom s priatelkou. Znenazdajky sa však pred jeho autom z tmy vynorí postava a on už nemá šancu zabrzdiť. Prichádza k zrážke a neznáma osoba má na tele mnohopočetné zranenia. Lucas je však ochotný urobiť čokolvek, aby jej pomohol. Po príchode do blízkeho mesta má šťastie, keď nájde nemocnicu. Problémom je to, že v tejto nemocnici sa využívajú naozaj netradičné liečebné metódy. Jailbreak - starší muž prichádza do mesta, aby tu našiel sestru, ktorá sa stratila už pred trinástimi rokmi. Po malej chvíli však zisťuje, že mesto je plné zvláštnych obyvatelov a nájdenie sestry jeho sestry bude ovela komplikovanejšie, ako sa spočiatku zdalo. V záverečnej časti prichádza mladá rodina po prvýkrát do svojho nového domu. Plánovaná večera a oslava sa však nekonajú, pretože uprostred večera zaklope na dvere neznámy návštevník, ktorý sa do ich domu snaží dostať za každú cenu. Rodina tak musí čeliť obrovskému nebezpečenstvu hneď po príchode. - Definitívne jedna z najlepších hororových antológií, aké som kedy videl. Opäť ďalší dôkaz toho, že tento hororový subžáner nie je naplno vyčerpaný a má čo ponúknuť. O Southbounde viem už niekolko mesiacov, pretože s ním boli spojené známe mená béčkovej hororovej scény v USA (Larry, Maria) a na antológie sa proste teším vždy, pretože majú tú výhodu, že ak je pokazený jeden segment, vzápätí má šancu napraviť ho nasledujúci. Southbound je dokonale prepracovaný od začiatku po koniec. Na tomto projekte, rovnako ako som spomínal v komentári k Tales of Halloween, je krásne vidieť, ako spolupracujú ludia z hororovej scény v USA. Proste sa pozbierajú ludia, ktorí majú o tento žáner záujem, a môžu prejaviť naplno svoj talent. Southbound má dokonalé gore, čo by som od antológie, ktorá sa neprezentuje ako splatter, nikdy nečakal. Ďalšou vecou sú dokonalé PC efekty. Tejto oblasti nerozumiem, ale ako amatérskemu divákovi mi záleží len na tom, aby vyzerali reálne. A démoni v tomto horore boli naozaj ako ozajstní. Pokračovať musím s dokonalou hudbou. Parádne soundtracky, parádny hlas Larryho Fessendena, zvuky, vďaka ktorým mi pri operácii behali po tele zimomriavky. Kamera bola taktiež dokonalá. Dokonalé exteriéry, krásne púštne prostredie, tajuplné mestá, budovy, perfektné creepy postavy, mierne odkazy na klasické horory (Van - The Texas Chainsaw Massacre), parádna práca s osvetlením, neuveritelne vyhovujúca stopáž, perfektný scenár, pôsobivá zápletka, rozumné ponaučenie, nádherné masky, vypeckovaný Home Invasion záver, ja proste nenachádzam vec, ktorú by som na Southbound mohol skritizovať. Na záver si trochu upravím jeden citát z Biblie (za čo sa ospravedlňujem zarytému ateistovi, ale zároveň môjmu kamarátovi TheDonovi): Pilát povedal veľkňazom a zástupom: Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu. Ja poviem luďom, ktorí si budú čítať tento komentár: Na tomto horore nenachádzam žiadnu chybu. + Larry Fessenden + Maria Olsen + herec z V/H/S + herečka z Starry Eyes + herečka z Dementia

Američanka Sara prichádza do Japonska, aby v lese, v ktorom ludia páchajú samovraždy, našla svoju sestru, ktorú už síce vyhlásili za mŕtvu, ale Sara stále verí, že je nažive. Sara má šťastie, že sa k nej pridá žurnalista, ktorý chce na jej príbehu zarobiť a miestny obyvatel, ktorý lesné cestičky pozná naspamäť. Začína sa tak cesta za záchranou sestry, ktorá bude ale neuveritelne ťažká, pretože les, do ktorého trojica práve vstúpila, skrýva ovela temnejšie veci ako nádhernú prírodu a lesné zverstvo. - Dnes ráno ma potešilo, že sa The Forest objavil na verejnosti len mesiac po premiére, ale po dopozeraní sa moje nadšenie vytratilo. Už dávnejšie mi prekážal názov, ktorý tento horor dostal v distribúcii, pretože inak by som bol ovela prekvapenejší jeho témou. Na rozdiel od hereckého obsadenia majú tvorcovia niekolko skúseností s hororom, a preto som mal očakávania trochu vyššie. Nemôžem poprieť, že námet je zaujímavý, lenže to dopadlo ako klasické horory, ktoré sa u nás dostávajú do kín. Buď sú to komédie s jemnými prvkami hororu, nezmyselné PG-13 horory, alebo nádejné projekty, ktoré však vo výsledku viac sklamú, ako potešia. A tretí prípad sa týka aj konkrétne hororu The Forest. Našťastie sa tvorcovia vyhli intenzívnejšiemu kontaktu dvoch kultúr, pretože toto mi u hororov v spojení USA + Asia väčšinou vadí. Natalie Dormer si ma až tak úplne nezískala, ale verím, že v Patient Zero to napraví. Ostatné postavy nedostali dostatok priestoru na ukázanie svojich schopností, čo možno bolo jedným z dôvodov, kvôli ktorým sa The Forest nestal fascinujúcim hororom. Natalie Dormer to proste v mojich očiach sama neutiahla. Les musím pochváliť. Pekné boli zábery zvrchu, aj keď ich bolo málo. Našťastie sa tu neopakoval fail z The Blair Witch Project a tvorcovia sa nebáli zájsť hlbšie do lesa, takže za toto im patrí moja pochvala. Chýbala mi nejaká výraznejšia hudba a preto si myslím, že aj lakačky fungovali slabšie. Aj keď skúsenejšieho diváka zrejme nevylakajú, musím pochváliť snahu o obrazové lakačky, ktoré sa už dnes často nevidia. Nanešťastie sa úplne nevydarili ani masky, ktoré pôsobili dosť neprepracovane, a tak nemajú žiadnu šancu vystrašiť. The Forest je rozhodne zaujímavým projektom, ale osobne som od neho aj po dosť rozsiahlej reklamnej kampani očakával viac.

Vojnový veterán George Lockhart (Gene Jones) žije pokojným životom a užíva si dôchodok v dome, ktorý vlastnoručne postavil. Jeho pokojný život sa však mení vo chvíli, keď znenazdajky stratí kontrolu nad svojím telom a skončí v nemocnici. Keď sa preberie prichádza ťažká rana, pretože mu doktor diagnostikoval demenciu. Našťastie má George plnú podporu svojho syna Jerryho a vnučky Shelby. Tí sa rozhodnú, že najlepším riešením bude najatie zdravotnej sestry, ktorá sa bude starať o ich najstaršieho člena rodiny v jeho vlastnom dome, pretože Georgeove príznaky choroby sú stále výraznejsšie. Majú šťastie, keď na kontrolu príde sestra Michelle (Kristina Klebe) z nemocnice, v ktorej bol George hospitalizovaný. George z jej prítomnosti nie je nadšený, a keď členovia jeho rodiny odídu, začína zistovať, že zdravotná sestra má naopzaj zvláštne liečebné metódy. Začína mať taktiež podozrenie, že sa mu Michelle snaží ublížiť a spolu s postupujúcou chorobou sa začnú vracať temné spomienky na vojnu v Južnom Vietname. Keď sa snaží informovať a svojom podozrení svojich známych, nikto mu neverí. Kto by predsa veril mužovi, ktorému bola práve diagnostikovaná demencia? George tak musí zvládnuť svoj boj úplne sám. - Horor Dementia bol pre mňa jedným z najočakávanejších hororov minulého roku. Malo ho priniesť moje najoblúbenejšie hororové štúdio IFC Midnight, mal tam byť môj oblúbený hororový herec Richard Riehle, kopa hercov z americkej hororovej scény a námet dôchodcu, ktorému bola diagnostikovaná demencia, znel velmi zaujímavo. Preto som si 4. decembra, kedy mal mať tento horor release zobral volno a tešil som sa, že si ho poriadne vychutnám. On sa však neobjavil a prišiel až po dvoch mesiacoch, počas ktorých som bol nehorázne napätý ako to dopadne. Dopadlo to však presne tak, ako som očakával. Klasický horor od IFC Midnight, ktorý sa bojí ukázať krv a snaží sa to hrať skôr na vzťahy. Herecké výkony sú pôsobivé. Gene Jones bol akurát tento štvrtok v horore Uncaged, v ktorom mal len pár scén, ale tu to rozbalil naplno a išlo mu to parádne. Vojnového veterána, ktorý je na svoju minulosť patrične hrdý a užíva si svoj dôchodok klasickým spôsobom, zahral celkom dôveryhodne. Ukázal sa tu aj môj oblúbený herec Richard Riehle, vnučka bola dosť sympatická a pekná, čo sa nedá povedať o sestričke, ktorá sa ale do tejto úlohy fakt hodila. Dej je vymyslený dobre a nevadili mi občasné flashbacky z vojny v Južnom Vietname, pretože v nich hral hlavnú úlohu Marc Senter, ktorý sa v hororoch objavuje pravidelne. Zamrzelo ma slabé gore a málo krvi a taktiež fakt, že mohlo byť ukázané nejaké to torture z vojny, ktoré by divákovi umožnilo vytvoriť si s vojnovým veteránom ešte bližší vzťah. Kamera je velmi dobrá a soundtracky taktiež. Nemôžem povedať, že by ma Dementia sklamala, ale očakával som od nej viac, ako len klasický priemer, v ktorom sa celý čas pohybovala. + Richard Riehle + herec z The Sacrament a Uncaged + herečka z Halloween, Nymph a Tales of Halloween + herec z Cabin Fever 2: Spring Fever, Tom Holland's Twisted Tales, Starry Eyes a Tales of Halloween + herec z Insidious a Contracted: Phase II + herec z Tales of Halloween + herec z Dark Was the Night a The Hive

Mladý pár sa presťahuje z obrovského Chicaga do menšieho mestečka. Žena je v poslednom štádiu tehotenstva, počas ktorého manželia zažili viacero problémov. Nový dom im má pomôcť k tomu, aby sa ich situácia trochu zlepšila. Ženu však začnú obmedzovať tajomné javy, ktoré začali po nasťahovaní sa do nového domu. Manželský pár sa musí vysporiadať nielen s prichádzajúcim potomkom, ale aj so zlom, na ktoré narazili v novom bydlisku. - The House on Pine Street sa mi dostal do pozornosti už dávnejšie, keďže pozbieral na hororových festivaloch niekolko ocenení. Potešila ma téma tehotenstva, pretože táto téma sa k hororu nehodí, ale predsalen vznikajú parádne horory s tehotenstvom ako jedným z hlavných prvkov, či už sú to brutality À L'intérieur a Frontière(s) z New French Extremity, alebo príjemnejšie psychologické horory Hellions a Visions. Musím uznať, že už dlhšie som nevidel horor, na ktorom by bola tak výrazne vidieť snaha tvorcov zaujať, aj keď The House on Pine Street neprináša takmer nič nové. Herečka v hlavnej úlohe však hrala perfektne a velmi dobrý dojem robil hlavne jej psycho výraz v tvári a taktiež to, že mi nehorázne pripomínala Jigsawovu ženu Jill Tuck (Betsy Russell) zo série Saw. Ostatné herecké obsadenie hralo taktiež dobre. Scenár bol zaujímavý, aj keď to tak nemusí pôsobiť, ale pre mňa bol zaujímavý napríklad tým, ako staval vzťah medzi manželom a matkou hlavnej postavy. Technická stránka bola velmi dobre zvládnutá a pochváliť musím hlavne výrazný strih v záberoch, ktoré mali budovať napätie, aj keď sa v tejto oblasti vôbec nevyznám. Páni režiséri však majú viacero skúseností s technikou, takže si zrejme tieto detaily vedeli ukontrolovať. Dom na Pine Street bol velmi pekný, susedia zvláštni a mestečko zaujímavé, takže aj týmto si ma tvorcovia získali na svoju stranu. Problémom je snáď len velmi dlhá stopáž, aj keď neočakávane mi prvá polovica pripadala natiahnutejšia ako tá druhá. Vo výsledku pre mňa nie je The House on Pine Street vôbec zlý počin a myslím si, že ho tvorcovia nemuseli takmer rok skrývať.