Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Akčný

Recenzie (1 316)

plagát

V pasci (2015) 

Anna sa stará o svojho brata, ktorý trpí vážnou chorobou a potrebuje neustály dohlad. Súrodenci trávia väčšinu času v dome, z ktorého nemôže Anna odísť kvôli svojej silnej agorafóbii. Keď však jej brat zomrie, zostane v rozlahlom dome úplne osamote. Kvôli svojej chorobe nedokáže navštíviť bratov pohreb a znenazdajky sa pred jej domom objaví auto s tromi zlodejmi. Tí si myslia, že osamelá žena je pre nich jednoduchým cielom, ale pravdou je, že Anna sa po viac ako desiatich rokoch, počas ktorých neopustila svoj dom, naučila používať ho ako svoju zbraň. - Ďalší pre mňa velmi očakávaný horor a mám velkú radosť že vyšli dva horory v dvoch dňoch za sebou. Vedel som, že pôjde o môj najoblúbenejší subžáner Home Invasion, ale netušil som, že sa to bude odohrávať v niekolkých ďalších rovinách. Postupom času sa tu ukázali mierne prvky exploitation a zámerná psychologická hra, ktorá bola pre mňa ako diváka zaujímavá. Intruders nezachádza v prvkoch brutality do žiadnych extrémov a sústredí sa hlavne na psychologický zážitok, ktorý samozrejme nemusí vyhovovať úplne každému. Keď som sa však zamyslel nad tým, aká by bola situácia, keby sa invázia do domu osamelého človeka, ktorý má agorafóbiu, odohrávala v realite, začal si ma námet stále viac získavať na svoju stranu. Herecké obsadenie mi sadlo velmi dobre. Beth Riesgraf je ako psycho žena vcelku uveritelná a výtržníci ma tiež nesklamali, aj keď sa s vagabundmi z hororov ako The Purge alebo You're Next nedajú porovnávať. Dobrému dojmu napomáhajú aj technické aspekty na velmi dobrej úrovni, pričom kamera tentokrát vyhráva nad audiom, aj keď je občas roztrasená, čo podla mňa nebolo zámerom. Nemôžem poprieť, že dej občas stagnuje, čo by sa pri takejto výhodnej stopáži nemalo stávať, ale keďže scenáristov poznám z V/H/S: Viral, určité zlepšenie u nich nastalo. Intruders je ďalším januárovým hororom, ktorý ma nesklamal a som nadšený z toho, ako sa rok 2016 na hororovej scéne kvalitatívne začal. + herec z Dead Snow 2 + herec z Last Shift

plagát

Osamělá (2015) 

Mladej žene hrozí, že kvôli svojmu psychickému stavu príde o svoju jedinú dcéru, a tak sa kvôli tomu, aby dokázala, že je v poriadku, rozhodne začať s novou prácou. Náplňou je kontrolovanie obrovskej budovy, ktorá je celá monitorovaná kamerovým systémom, ale napriek tomu správca vyžaduje pravidelné obchôdzky. Po krátkom zoznámení so spolupracovníkom Cooperom (Jason Patric) sa Julia (Louisa Krause) vyberie na prvú kontrolu a začuje zvláštne hlasy. Rozhodne sa im nevenovať pozornosť, lenže zvuky sa začnú stávať stále intenzívnejšími. Rozhodne sa skontrolovať aj miesta, ktoré nie sú dostavané a pokryté kamerami. Náhodne objaví dvere, ktoré sú zamknuté, ale ona ich napriek zákazu otvorí. To ale nikdy nemala robiť, pretože za dverami sa skrývajú dôkazy o najtemnejších udalostiach, ktoré sa odohrali v tejto budove. - Dnes ráno som bol velmi smutný z toho, že sa zase neobjavil žiadny horor. Už velmi dlho je na hororovej scéne úplné ticho a ja len spomínam na časy, keď v piatok vychádzalo päť hororov, a ja som nevedel, ktorý mám uprednostniť. The Abandoned aka The Confines som mal v hladáčiku už dlho, keďže ho distribuovalo štúdio IFC Midnight, ktoré sa medzičasom stalo mojim najoblúbenejším štúdiom. Stačí mi počuť ich intro, ktoré trvá len desať sekúnd, a už mám na tvári slzy šťastia. Horor The Confines ubehol velmi rýchlo a celý som ho pozrel na jeden dych. V už spomínanom období som často pri tej nadmiere hororov pozerával na hodiny alebo sa venoval rôznym činnostiam popri pozeraní, ale pre tento rok som si dal predsavzatie, že si budem každý jeden horor poriadne vychutnávať. Postavy sa mi nepáčili už od začiatku. Julia je sice pekná, ale ako herečka mi velmi neimponuje. Coopera radšej ani nebudem spomínať. Musím priznať, že približne prvá polovica má velmi ubíjajúci dej a napriek tomu, že trvá dosť dlho, sa takmer nič zaujímavé nestane. Od vstupu do sklepa ma to však velmi chytilo a začalo to byť pekne hororové. Scéna so znetvoreným dieťaťom sa mi velmi páčila a velmi dobré bolo aj to, že sa do katakomb nedostala len jedna osoba, ale všetky. Celková myšlienka pre mňa osobne vyznela velmi dobre. Myslím si však, že deti mohli dostať ovela viac priestoru, pretože masky vyzerali velmi dobre. Ešte si musím rýpnuť aj do hudby. Pri tých scénach, ktoré boli v rámci atmosféry najdôležitejšie sa vôbec nevydarila, pretože aspoň pre mňa to pôsobilo ako mix k dráme a vojnovému filmu. Záver bol pre mňa uspokojivý, aj keď som si istý, že ho tu bude väčšina ludí kritizovať, pretože ho nepochopia. Celkovo je The Abandoned pre mňa velmi uspokojivou záležitosťou, ktorej dám s radosťou vyššie hodnotenie, pretože nemám dôvod dávať nízke hodnotenia hororom, ktoré sa mi páčia.

plagát

Bleeding Hearts (2015) 

V malom meste žije sesterstvo, ktoré je preňho prínosom, ale každoročne na obdobie jedného mesiaca z mesta zmizne. Záhadou je to, že v rovnakom období vždy opustí svoje ženy aj niekolko mužov, ktorí sa už k svojim ženám nikdy nevrátia. Niektorí ludia veria, že zmiznutia mužov má na svedomí sesterstvo, iní však tvrdia, že ide len o náhodu. V meste sa však tento rok zdržuje muž, ktorý sa rozhodne natočiť o záhadnom sesterstve dokument a odhaliť pravdu. - Na Bleeding Hearts som sa už dlhšie tešil kvôli Tonymu Toddovi, ktorý nanešťastie dostal len nevýraznú a úplne nepodstatnú úlohu, čo znie dosť komicky, keďže hral Boha. Aj napriek tomu to však bola slušná zábava. Sú tu parádne hlášky, kopa vtipných momentov a zábavných postáv. Čo mi však vadilo boli ženy, ktoré hrali v tomto horore hlavnú úlohu. Ani jedna z nich sa mi nepáčila a nechcem tu moralizovať, ale predvádzať takéto výkony a ukazovať vagíny kvôli takémuto hororu, ktorý si pozrie na svete maximálne niekolko stoviek ludí, je podla môjho názoru dosť nezmyselné. Naviac boli všetky úplne nechutné a pôsobili na mňa ako šlapky. ktoré zohnali tvorcovia na poslednú chvílu. Gore bolo len priemerné, za to krvi tu bolo celkom dosť. Nezmyselná bola podla mňa aj línia Santa Claus vs. Jesus vs. Satan, pretože nijak neposúvala dej a neprišla mi ani vtipná. Ale ten zvuk, ktorý vychádzal zo slúchadla keď volal Boh bol perfektný. Záverečný zvrat som nečakal, a tak to môj dojem o dosť vylepšilo. Pochváliť musím aj chytlavý soundtrack, ktorý hral dosť často a napriek tomu, že je úplne jednotvárny, sa mi páčil. Bleeding Hearts ubližuje jeho slabá práca s dvomi žánrami, ale ja som sa celkom dobre pobavil, napriek dlhšej stopáži to ubehlo celkom rýchlo, takže s radosťou udelím priemerné hodnotenie. + Tony Todd

plagát

La entidad (2015) 

Partia študentov si vyberie ako tému na svoj projekt skúmanie princípu reakcií. Tento princíp spočíva v tom, že sa niekolko ludí pozerá na video s mučením a natáča svoje reakcie, pričom to, na čo sa pozerajú, zostáva v tajnosti a ludia majú uhádnuť, na čo sa ludia na videu pozerali. Dievča zo skupiny spozná na videu, ktoré spoločne pozerajú, jedného chlapca, a keďže ich video velmi vystraší, rozhodnú sa ho navštíviť. Po stretnutí s jeho rodinou zisťujú, že chlapec, ktorého hladajú, zomrel za záhadných okolností. Brat zomrelého ich zoberie na opustený cintorín, na ktorom mal chlapec z videa zomrieť. Partia sa však snaží v pátraní pokračovať stále hlbšie, až pokým neprebudí starodávnu démonickú silu, ktorá ich začne sledovať a chce ich jedného po druhom zabiť. - Prvý horor z Peru, ktorý som videl, a musím povedať, že ma celkom príjemne prekvapil. Keďže bolo jasné, že ide o Found Footage koncept, mal som obavy z toho, že by to nemuselo dopadnúť najlepšie, ale The Entity fungoval velmi dobre aj na tomto princípe. Zábery na úplnom začiatku poskytli jemné napätie, ale vela toho neukázali. Oboznámenie s postavami bolo krátke a stručné, ale všetky mi sadli velmi dobre, a tak mohla začať tá správna akcia. Španielčina je nádherný jazyk a spojenie pomsty kvôli inkvizícii ma zaujalo, pretože sa o túto tému zaujímam už dlhšie. Myslím si, že keby tvorcovia rozpracovali túto tému ešte viac, nebolo by to vôbec na škodu. Audio pôsobilo velmi dobre, starodávne a menej používané jazyky so strašidelnými hlasmi fungovali tak ako mali, takže k nemu nemám čo viac povedať. Kamera sa počas dôležitých scén často vyhýbala, ale bolo to možno kvôli tomu, že to tvorcovia nechceli pokaziť a vedeli, že ich gore a digitálne efekty by nemuseli pôsobiť najlepšie, takže im to nemám vôbec za zlé. V deji je kopa nezmyselných rozhovorov a scén, ktoré neboli vôbec potrebné, ale pri stopáži 72 minút to všetko ubehne velmi rýchlo. Záver bol pre mňa prekvapivý, aj keď som očakával niečo na tento štýl, ale zrovna takýto som si ho nepredstavoval. Po včerajšom horore Little Dead Rotting Hood, ktorý sa stretol s pozitívnou reakciou asi len u mňa, musím znovu zopakovať, že ak sa hororový rok 2016 ponesie celý v takom duchu, v akom sa začal, budem ja osobne velmi spokojný.

plagát

Little Dead Rotting Hood (2016) 

Na okraji malého mesta, v ktorom je šerifom Adam (Eric Balfour), žije zvláštna žena Esmerelda Winfield (Marina Sirtis), ktorú prezývajú vládkyňou vlkov. Tá však zomrie za záhadných okolností a v meste prichádza k niekolkým úmrtiam spôsobeným útokom vlkov. Počas osudnej noci sa taktiež stratila Esmeraldina vnučka Samantha (Bianca A. Santos), takže má šerif obrovskú kopu práce. Počet vlčích útokov neustále rastie a nedokáže ich zastaviť ani skupina lovcov. Z ničoho nič sa však objaví hnijúca postava, ktorá všetkých vlkov odstraší. Obyvatelia ešte netušia, že tajomná postava v červenom pláši je ich jedinou záchranou pred krvilačnou svorkou vlkov. - Prvý horor roku 2016 a budem velmi spokojný, keď sa na takejto úrovni ponesie celý rok. O hnijúcej červenej čiapočke som sa dozvedel úplnou náhodou asi pred mesiacom. Keď som však počas úvodných titulkov videl nápis The Asylum, všetka moja radosť sa na chvílku vytratila, pretože toto štúdio je najvýznamnejším producentom céčkových hororov. Little Dead Rotting Hood je však najlepším počinom, ktorý som mal od nich možnosť vidieť. Výrazne tomu napomáhajú aj dve hlavné postavy. Eric Belfour podal mrazivý výkon, ktorý som si zapamätal, v Backcountry a Bianca A. Santos sa objavila v tínedžerskom horore Ouija. Neviem síce, prečo prijali zrovna ponuku od The Asylum, ale tento horor vytiahli na dobrú úroveň. Prekvapivo fungujú rozhovory medzi postavami a nevyvolávajú stále úsmev na tvári, ako to býva u žraločích hororov od tohto štúdia. Z technickej stránky nemôžem nič vytknúť, pretože kamera býva v hororoch od The Asylum tradične dobrá a v tomto horore sa výborne pracovalo aj s hudbou. Sklamalo ma pridanie digitálu, ale aj v tomto smere sa štúdio zlepšilo, pretože často využívalo zábery za digitálnou príšerou, čiže ona na obrazovke nebola, ale na obrazovke bola zobrazená akcia, ktorá sa odohrávala za jej chrbtom. Príbeh sa mi tiež velmi páčil a bolo vidieť, že sa The Asylum konečne rozhodlo vytvoriť horor, ktorý bude pôsobiť aspoň trochu vážne. Keďže ide o prvý tohtoročný horor hviezdičkami šetriť nebudem a pevne dúfam, že rok 2016 bude na hororovej scéne lepší, ako menej výrazný, aj keď vôbec nie zlý, rok 2015. + herec z The Texas Chainsaw Massacre a Backcountry + herečka z Ouija + herec z Finders Keepers + herečka z Finders Keepers

plagát

Jason Voorhees vs. Michael Myers (2015) 

V tomto krátkometrážnom horore sa proti sebe postavia dve ikony slasheru Jason Voorhees zo série Friday the 13th a Michael Myers zo série Halloween. - Pán Trent Duncan chcel podla mňa natočiť niečo z dlhej chvíle, a tak ho napadlo, že použitie dvoch hororových legiend určite priláka velké množstvo fanúšikov. Pozornosť si tento krátkometrážny horor určite prilákal, keďže má už takmer 500 000 zhliadnutí, ktoré mu nanešťastie na kvalite nepridajú. Mne osobne sa to po technickej stránke zdalo dosť dobré, až pokial to nezničili úplne zbytočné efekty, ktoré boli až prehnane amatérske a keďže sa to snažilo tváriť profesionálne nehodilo sa to sem. Záverečná myšlienka však ukazuje, že tvorca je ozajstný hororový fanúšik, keďže poukázal na to, že naše legendy hororu nikdy nezomrú.

plagát

Chainsaw (2015) 

Manažér zábavného parku najme ako novú atrakciu obrovitánskeho chlapa, ktorý má so svojou motorovou pílou vystrašiť návštevníkov strašidelného domu. Muž si však svoju úlohu zoberie až príliš k srdcu, a tak sa začína brutálny masaker a perfektná show pre nevedomých divákov. - Parádny krátkometrážny masaker. V línii, v ktorej má fungovať, čiže gore, funguje velmi dobre a všetko sa mi páčilo. Bezcharakterný vrah, strašidelný dom a frajer so svojou vyplašenou priatelkou poskytnú naprosto dokonalé zázemie pre klasickú vyvražďovačku. Ako negatívum vnímam niekolko absolútne nefunkčných lakačiek, ktoré sa do kontextu síce hodili, ale na mňa osobne nepôsobili tak, ako mali. Meno Eli Roth priláka určite pozornosť aj napriek tomu, že ide o krátkometrážny horor. Nechápem čím je spôsobené to, že Kirby Bliss Blanton vyzerá vždy úplne inak, ale aj tak sa na ňu pozerá velmi dobre. Pán David Dinetz ma príjemne prekvapil a pevne dúfam, že pri horore zostane aj naďalej, pretože jeho debut nebol vôbec márny. + herečka z The Green Inferno

plagát

Kruh (2015) 

Na odlahlej malomestskej škole vo Švédsku prichádza k záhadnému úmrtiu jedného žiaka. Po tomto incidente sa počet zvláštnych javov v budove školy neustále zvyšuje a v jednu noc sa šesť dievčat, ktoré medzi sebou nemajú zrovna najlepšie vzťahy, stretne uprostred lesa po tom, čo ich sem pritiahne neznáma sila. Tá ich oboznámi s tým, že sú čarodejnice a nabáda ich k tomu, aby začali spolupracovať a spoločne porazili zlo, ktoré ohrozuje ich školu. - Tomuto hororu som sa vyhýbal niekolko mesiacov kvôli tomu, že má neuveritelne dlhú stopáž a ja dlhé horory nemám vôbec v láske. Vedel som však, že svoje obavy raz prekonám, pretože milujem teenage horory, milujem čarodejnice a milujem zvláštnu formu hororov zo severu. Cirkeln je mojim prvým hororom zo Švédska a je to najdlhší horor, aký som zatial videl. Už od začiatku som bol prekvapený, aký dojem to na mňa robilo. Ukázal sa štandardný severský štýl hororu, ktorý ukazuje krv minimálnom množstve a zameriava sa na psychologický zážitok. Vzťahy medzi dievčatami boli velmi komplikované a preto bola spolupráca velmi ťažká. Zrejme preto dostalo takmer každé dievča dlhší čas na to, aby sa s ňou divák zoznámil. To je dobrý krok kvôli tomu, že som si mohol vybrať svoje favoritky. V oblasti mágie sa toho vela nedozvieme a čary sú tu využívané taktiež minimálne. Musím velmi pochváliť dokonalo sa hodiacu hudbu a Cirkeln má jednu z najlepšie fungujúcich hudobných kompozícií spomedzi tohtoročných hororov. Príbeh a prostredie by sa mi páčili viac keby sa odohrávali v lete, ale potom by sa z toho vytratili vlastnosti chladných severských krajín. Záver nebol nejaký extra vyšperkovaný a neponúkol žiadne extrémne zaujímavé rozuzlenie. Záverečná scéna na cintoríne ma úprimne dojala a verím tomu, že hororu Cirkeln napriek nesmiernej dĺžke ešte niekedy šancu dám. Som zvedavý, čo prinesie tohtoročný Zon 261.

plagát

Pikovaja dama: Čjornyj obrjad (2015) 

Partia mladistvých sa počas dlhého zimného večera rozhodne vyskúšať privolanie ducha nazývaného Piková královná, ktorého možno vyvolať prostredníctvom zrkadla. Po uskutočnení zistia, že sa zrejme jedná len o vymyslenú historku. Keď však začnú postupne účastníci vyvolávania za záhadných okolností zomierať, začína vychádzať najavo, že prostredníctvom zrkadla sa do nášho sveta dostala nezastavitelná temná sila, ktorá nenechá na pokoji nikoho, kto sa s ňou opováži zahrávať. Pred rodičmi detí, ktoré toto zlo vyvolali, je tak náročná úloha, pretože oni sú jedinými, kto môže deti zachrániť. - Na hororovej scéne sa tento rok objavili dva horory z Ruska, ktoré považujem medzi slabšou konkurenciou za nadpriemerné. Prvý III ma zaujal silne podmanivým vizuálom a krásnym príbehom, rovnako ako Queen of Spades. Rusi vedia podla mňa velmi dobre pracovať s časom a vždy vo chvíli, keď sa tempo začne spomalovať, príde nový zaujímavý zvrat a ja mám chuť pokračovať ďalej bez toho, aby som sa nesústredil. Spočiatku sa všetko zdalo ako úplne klasická ducharina, ktorých ročne vznikajú desiatky a vlastne to tak aj celé prebehlo. K postavám som si však vytvoril velmi dobrý vzťah, ktorému pomohlo aj to, že je v centre diania rozbitá rodina. Taktiež sa mi velmi páčila susedka a doktor, ktorý mal s duchom taktiež svoje skúsenosti, a tak sa snažil pomôcť. Duch bol na velmi dobrej úrovni a použité digitálne efekty mi vôbec neprekážali. Hudba bola perfektne zvolená a vyvážená pri tvorení atmosféry. Prostredie bolo perfektné a Rusko už podla mňa dávno nie je zaostalé ako ho stále mnoho ludí prezentuje, aj keď napr. nemocnica bola ešte poznačená bývalými režimami. Keď sa v rámci hororu rok 2016 udrží na takej úrovni ako prvý mnou videný horor tohto roku, budem nadmieru spokojný.

plagát

Noční můra: Tajemství spánkové paralýzy (2015) 

Hororový dokument o spánkovej paralýze, ktorý rekonštruuje zážitky ludí, ktorí ju zažili, a ludia popisujú ich vlastné nepríjemné skúsenosti s týmto javom. Dokument poskytuje taktiež pohlad do histórie tohto fenoménu a poskytne dôkazy o tom, že spánková paralýza sprevádza ludstvo už dlhé storočia. - Pred pozeraním by som nikdy nepovedal, že nejaký chabý dokument by mohol byť jedným z najdesivejších hororov tohto roku. O spánkovú paralýzu sa zaujímam už dlhšie a je to pre mňa velmi zaujímavá téma, kvôli ktorej som sa na tento dokument tešil. Koncept spracovania sa mi velmi páčil, pretože na začiatku sa mi zdalo, že to budú len obyčajné rozhovory s luďmi, ktorí paralýzu zažili a nebude to mať žiadny zaujímavý dej. To sa však náhle zmenilo vo chvíli, keď sa začali zobrazovať rekonštrukcie udalostí, a ja som zistil, že mám pri sledovaní hororu nepríjemné pocity. Tie neboli tak úplne vyvolané tým, čo sa odohrávalo na screene, ale skôr mojimi vlastnými predstavami, ktoré mi začali vznikať v mysli. Musím uznať, že by som túto paralýzu naozaj nechcel zažiť. Najnepríjemnejšie na mňa pôsobili zážitky chlapa s mobilným telefónom a páru s postavami s červenými očami. V jednej scéne bolo niekolko jump scares, ktoré ma tak vylakali, že som mal pocit toho, že za mnou niekto stojí a sleduje ma. Prínosom pre mňa boli aj ukážky spánkovej paralýzy z historických prameňov. Na záver musím dodať, že aj keď mi dokument neposkytol nejaké rozšírenie obzorov v tejto oblasti, vypočul som si aspoň niekolko skúseností, ktoré sú podla mňa dôveryhodnejšie ako rôzne príbehy na internete. Všetko bolo taktiež velmi dobre technicky spracované, a keďže dokumenty často nepozerám, rád mu udelím silné hodnotenie.