Anderton

Celkový obraz sa v predposlednej epizóde začína skladať do seba prostredníctvom výletu do ďalekej minulosti. Máme tu tak nakoniec tri dôležité dejové línie, všetko je zatiaľ zrozumiteľné, pochopiteľné a pomalé tempo hutnej atmosfére sluší. Asi sa rok 1924 dal predsa len stvárniť ešte "hutnejšie", po trochu nepresvedčivom večierku sa ale ocitáme na obetnej seanse a tá stojí za to.

V Kruhu sa toho dosť vysvetlí, respektíve jedna postava sa rozhodne rozpovedať Melody celý mysteriózny príbeh, ktorému sa však ťažko verí. O čo v skutočnosti kráča sa prostredníctvom videí, v ktorých sa dozvedá pravdu Melody, dozvedá aj Dan a začnú sa mu diať veľmi divné veci, až máte dojem, že ste sa náhle ocitli v Stranger Things. Opäť je ale druhá polovica lepšia než tá prvá, čo je signifikantné pre celý seriál.

Piata epizóda sa primárne zameriava na Melody a jej pátranie. Veci vníma veľmi emotívne a tak si robí priebežne aj vlastné závery, pričom tie sa môžu, ale aj nemusia zhodovať s realitou. Ako to s ňou možno bolo a aj s podpálením domu, sa snaží Danovi v závere vysvetliť jeho zamestnávateľ. Opäť si ale nemôžeme byť týmito teóriami istí. A už vôbec nie tým, ako sú do veci zapojené nadprirodzené javy.

Štvrtá epizóda nastavuje pravidlá fikčného sveta a odhaľuje ich ako divákovi, tak Danovi a svojim spôsobom aj Melody. Prieniky minulosti a prítomnosti, ak vôbec môžeme takto postavenie v čase nazývať, sú nakrútené príjemne mysteriózne, i keď zo samotnej seanse sa predsa len dalo vyťažiť viac. Mohlo ísť o skutočnú emocionálnu atmosférickú bombu a doterajší vrchol, takto ide "len" o jednu z viacerých slušne nakrútených sekvencií seriálu.

Do hry sa zapája cirkev, príde dokonca aj na ľahšiu formu exorcizmu, pretože psychoterapeut si nevie rady. Že to niečo pripomína, netreba pripomínať. Zaujímavejšie je ale to, že Dan začína trpieť halucináciami, respektíve zlými snami a divák stráca prehľad o tom, čo je skutočnosť a čo predstava. Dokonca sa mu začína prelínať minulosť s prítomnosťou a realita skutočná a tá z nahrávok. Len by sa potom nemusel tak náhle budiť, čo je asi najväčšie doterajšie klišé.

Atmosféra je podobne hustá ako pri pilote. Objavujú sa nové záhadné postavy v areáli, pekne štýlovo oblečené v červenom, aby sme si spomenuli na Don´t Look Now. Dan nachádza v komplexe tajné miestnosti a v tej najdôležitejšej miestnosti sa stane niečo, pri čom by asi každý dostal infarkt. I keď sa nič mystické nestane. Príbeh z minulosti sa začína pomaly rozbiehať, zisťujeme, ako trávia spoločný čas obyvatelia starého domu a nakoniec to tie avizované sex orgie nie sú.

Atmosféra sa vskutku vydarila, prelínanie medzi dvoma dejovými a časovými líniami má svoje napätie. Bolo múdrym rozhodnutím, že nesledujeme len záznam z pásiek, ale do ich deja aj plynule prechádzame. Muž zavretý v opustenom komplexe, kde bude reštaurovať videokazety a pritom sa báť, na čo sa to vlastne pozerá, znie ako nie veľmi príjemne strávený čas osamote. Pre diváka to ale znie ako zdroj neustáleho prísunu strachu. Vyčítať pilotu by sa dala určite rozťahanosť, pomalé tempo ale dopĺňa skvelá hudba.

Seriál zameraný na teenagerov je našťastie napísaný a nakrútený tak, že neurazí ani vyspelejšie publikum. Ja som sa k nemu dostal práve vďaka odporúčaniu mladších ročníkov a síce nie som nadšený, ale určite neľutujem. Iné typy postáv ako v americkej konkurencii, špinavšie britské prostredie, nejaké tie socky a alkoholici, ale aj pomerne predvídateľné a nevyhýbajúce sa tradičným klišé. Osobne by som asi prijal viac osobnú hru s jasnými motiváciami, avšak ani takáto pointa a myšlienka nie je márna, i keď v podstate nejde o nič iné, len o jednu epizódu Black Mirror rozpísanú na osem dielov. Ako mix viacerých žánrov celkom uspokojujúce a našťastie držiace pokope.

Finále poteší tým, že v úvodných sekvenciách sa dostaneme späť na začiatok celého seriálu a objasní sa prípad prvej obete. S našimi hrdinami potom začneme tam, kde sme skončili a vyriešenie celej záhady a boj o život ide po pomerne očakávateľných cestičkách. Po takom čase stráveným s týmito postavami ale táto cesta baví. Odpovede na otázky, ako sa dalo čakať, príliš neprekvapia, ale oná pointa v skutočnosti chcela byť všeobecnejšia a nehrala sa tu osobná hra. Či to budete považovať za mínus, je otázka vkusu.

Tak konečne sa k slovu dostáva aj polícia, osobne si myslím, že jej priebežná prítomnosť, prípadne aj vrátane obligátnej zadubenosti, by seriál viac oživila. Všetkým postavám už ide o život permanentne, začínajú sledovania na ulici, vidíme maskované postavy, či unesených ľudí na obrazovke. Len sa tak trochu ukazuje, že záverečné odhalenia nebudú patriť medzi extra prekvapivé zvraty, skôr len všetko do seba zapadne a snáď aj uspokojivo ukončí.