Anderton

Nové prostredie, klasický pôdorys. Zmena prostredia samozrejme poteší, avšak pozor, na Manhattane sa odohráva iba záverečná tretina a to väčšinou v metre a v tuneloch. Väčšina deja prebieha na lodi, rozumej tu sa odohrá aj najviac vrážd. Takže treba byť opatrný čo od filmu očakávate. Bohužiaľ tých zmien prostredí je na ďalšiu jednohubku v sérii trochu veľa a film neubieha tak rýchlo ako jeho predchodcovia. Subjektívne by som mu tipoval určite viac než 100 minút. Inak ale kvalitatívna latka plus mínus slušného priemeru väčšiny častí série zostala nepodlezená.

Áno, nová krv tu je, čím nemyslím len ďalšiu nebohú dávku teenagerov, ale aj v sérii dosiaľ najoriginálnejší nápad. Avšak opäť platí, že keď sa v sérii s niečím príde, tak potenciál nápadu nie je využitý naplno. Naposledy to boli deti, tentokrát nadprirodzené schopnosti hlavnej hrdinky ako z novely Stephena Kinga. Záverečný duel je fajn, ale mohol byť omnoho zaujímavejší a nápaditejší, než len hádzanie nábytku alebo škrtenie pomocou mimozmyslového vnímania. No a kto by to povedal, že nás čaká aj veľký požiar. Najväčším plusom je asi zatiaľ najsympatickejšia hlavná ženská hrdinka.

Veľmi slušné pokračovanie, respektíve oveľa presnejšie veľmi slušné x-té varenie z vody alebo čajového sáčka. McLoughlin občas prekvapí vtipnou filmovou rečou, ako asociatívnym strihom (terč) či jednoduchou metaforou so škrečkami, alebo fórikmi typu kniha No Exit od Sartra v rukách spiaceho dieťaťa. Je to teda konečne aj skutočne vtipné, zároveň je vrážd snáď ešte viac ako obvykle a našťastie nenudia. Scenár ale zlyháva v tom, akým lacným spôsobom privedie Jasona späť na scénu a iba veľmi málo rozvinutou líniou s deťmi. Tie by si "zaslúžili" byť vo väčšom ohrození životov.

Tvorcovia "nového začiatku" série museli ísť na to inak, pričom nutne museli sklamať určitú časť fanúšikov. Viac menej každý hneď chápe, že Jason je mŕtvy, takže vraha sa snaží vydedukovať z prítomných postáv. No a je chvályhodné, že pointa nie je tak prvoplánová, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Inak ale nič nové pod slnkom, vysoký bodycount, krátke vraždy, masku vidíme v podstate až v záverečných minútach a trochu slabšia atmosféra ako doposiaľ. Pre mňa určite slabšie ako štvorka. 50%

Pre mňa prvý dobrý Piatok trinásteho. Niežeby šlo o bohvieaký zázrak, avšak po klesajúcej kvalite sequelov, pričom ani pôvodný film nebol výnimočný slasher, je finálna kapitola príjemným prekvapením. Tých logických nezmyslov je tu menej ako obvykle, ale to môže byť aj subjektívny dojem. Samozrejme si uvedomujem, že tá skriňa sa dala posunúť pred celé dvere. Štvrtá hviezda za veľmi pekné ženské osadenstvo, asi sa vyberalo zo stredoškolských súťaží krásy. Sem ale nerátam stopárku z úvodu. 70%

Sahara bola svojho času komerčné aj kritické sklamanie a vidieť ju takmer dve dekády po premiére tým pádom už nevyvoláva žiadne očakávania. No a svojim spôsobom sa tento film dá užiť, i keď si tvorcovia neustále pod sebou pília konár a tým pádom ide skôr o guilty pleasure. Na jednej strane vážny vojnový film (stále sa strieľa zo samopalov, umierajú obľúbenci hlavných postáv), na druhej nereálna akcia ako z najväčšieho béčka, kde treba vyzdvihnúť asi dnes už nechcene legendárnu scénu so studňou. No a k tomu pokusy o humor, ktoré sú skoro vždy úplne mimo. Podobný prístup funguje snáď len v Indiana Jonesovi, ale tam sme neriešili súčasnú politickú situáciu v Afrike a hromadné umieranie obyvateľstva na mor. Obávam sa, že jasno v tom, čo chceli priniesť do kín, nemali ani scenáristi, ani režisér a ani producenti.

Životopisný film koncipovaný ako psychologická dráma, ktorá sa úspešne dostáva do mysle a pocitov hlavnej postavy, spisovateľky Violette Leduc. Taktiež spoznávame dostatočne aj Simone de Beauviorovú a okrem dobre napísaného scenára stoja za spokojnosťou aj obe herečky. Problém tak mám skôr s celkový, až príliš chladným vyznením snímky. Prázdne priestory sú síce odrazom osamelosti a stratenosti ústrednej hrdinky, avšak nejaká tá scéna plného trhu, či akéhokoľvek dôkazu o tom, že v meste žije viac postáv ako (okrem Violette) iba dôležité vedľajšie postavy, by film výrazne oživilo. 70%

Screwballová konverzačka obalená v stokrát ohranej westernovej schéme. A vôbec to nevadí, práve naopak, tento mix funguje skvele. Je to ale viac o chémii medzi Wayneom a Hepburnovou než o napísaných dialógoch. Tie sú vtipné iba občas a tak mám dojem, že pre túto dvojicu špeciálne sa dali ešte viac prepracovať. Kameramanská práca vynikne najmä pri finále na rieke a nakoniec mi tak Rooster Cogburn viac pripomenul Africkú kráľovnú než ľubovoľný western s podobnou zápletkou. No a Wayne je tu kamarát s Indiánom, ktorý mu ale prezradí veľké tajomstvo, že aj Indiánky sú presne také isté ako biele ženy. Tiež chcú zmeniť svojich mužov. 70%

Asi dôkaz, že dnes vďaka internetu dokáže byť hviezda aj ten najväčší primitív. Možno ním Kazma v skutočnosti nie je, ale vzhľadom na to, že prioritou scenára je čo najviac použiť slovo "píčo" a padajú hlášky typu "klín rozmrdané kundy" alebo tak nejak, tak si nič iné nemám dôvod myslieť. Scenár bohužiaľ nedokáže využiť prekážky, ktoré stavia skupinke do cesty. Z momentov, keď je vyhlásený lockdown alebo deti prídu nečakane do cirkusu, by skúsení scenáristi dokázali vyťažiť vtipné scény, avšak pre Kazmu a Kolečka ide len o to, aby tu nejaké prekážky boli a ďalšia "píča" sa postará o kvázi humor. Dve hviezdy za kvalitnú kameru, strih a zvuk.

Rutinne nakrútený triler s výrazne amorálnymi a nie príliš sympatickými postavami. Bohužiaľ sa z tohto netradičného prístupu dalo vyťažiť viac, občas máme totiž dojem, že by sme mali podľa scenáristov s hlavnou postavou sympatizovať. Každý tu má to svoje, čím ohúri aj svoje morálne pokrútené okolie a to sa občas nestačí diviť. Viac sa nakoniec hrá o to, kto čo ako zinscenoval a ako sa podarí oklamať diváka, než o psychológiu postáv a vzťahy medzi nimi, čo je trochu škoda. Ale vyústenie prekvapí, pokiaľ si nebudete robiť priebežné teórie. Ale tie si robievame pri napínavejších a lepších filmoch.