Anderton

Touto epizódou sa z Bodies stáva mindfuck typu Dark alebo The Devil´s Hour.

Asi neprekvapí, že ako prvá začne splietať nitky minulosti a prítomnosti Hasanová. A my si to s ňou užívame napriek tomu, či možno práve preto, že vieme toho viac ako ona. Dočkáme sa niekoľkých prekvapení v ostatných dejových líniách a nechýba ani krátka prednáška z kvantovej fyziky na pôde fakulty. Tentokrát dostala najmenej priestoru najstaršia línia.

Postupné dávkovanie informácií rovná sa zároveň aj postupné odkrývanie záhady. Všetko je zatiaľ veľmi prehľadné, až má človek strach, či sa to nakoniec nezamotá až príliš. Ale prečo nie, vyzerá to tak, že už teraz sa dá odhadovať, v čom tkvie záhada a že rozlúštenie série bude skôr o tom, aby si divák dokázal všetko medzi sebou prepojiť. Určite ide o jeden z najchytľavejších seriálov na Netflixe.

Druhá epizóda býva často oproti pilotu spomalením a dej naťahuje, čo ale nie je našťastie prípad Bodies. Dostávame dokonca už aj odpovede a to hneď aj na tú základnú otázku, kto je mŕtvola. Ale aj v tomto prípade je to v každej línii zložitejšie. Viac spoznávame svet budúcnosti, naopak najmenej času strávime vo vojnových rokoch, čo mi osobne vyhovuje, pretože zatiaľ ma táto "noirová" línia baví najmenej.

Tak originálnu detektívnu minisériu sme tu už dlho nemali. To platí ale aj o sci-fi žánri, keďže ten bude základom odpovedí na najdôležitejšie otázky. Ale netreba sa nechať zbytočne unášať skvelým začiatkom, nakoľko to majú tvorcovia premyslené, zistíme až časom. Negatívum vidím v menšej charizmatickosti všetkých štyroch vyšetrovateľov, asi chvíľu potrvá, kým si na nich diváci a diváčky zvyknú, žiadnu známu hviezdu tu nemáme, čo je myslím celkom škoda.

Nápad s vežiakom vo veľkomeste a tým pádom domov v luxusnom byte je určite zaujímavý. Rovnako potešil aj nápad so zrkadlami a nakoniec nevadí ani zmena rodinky, i keď tá pôvodná nemala chybu. Pekne je spočiatku budovaná aj atmosféra a očakávanie toho, čo príde, avšak keď to príde, tak je zrazu jasné, že trojica scenáristov a z nich aj jeden režisér nedokážu naplno využiť svoje nápady. Inými slovami zrkadlá sú využívané stále rovnako a aj ten mrakodrap sa dal využiť lepšie, napríklad som očakával viac scén typu Carol sama v byte proti nadprirodzeným silám. Ono to občas pôsobí, najmä vďaka vizáži antagonistu, viac ako pokračovanie Phantasm. Vzhľadom na hodnotenia som ale očakával oveľa väčšiu katastrofu. Každopádne fenomén Poltergeist ostáva pre mňa viac prvý film sám o sebe než ako uzavretá trilógia.

Prvý Poltergeist povedal všetko, čo bolo povedať treba. Ale v tom zmysle, že niektoré veci sme si mohli domyslieť sami a boli ponechané vlastným diváckym interpretáciám. Druhý diel bohužiaľ všetko doslovne vysvetľuje, čo ale môže značná časť publika doceniť. Nechýba zopár skvele nakrútených scén, celkovo je to viac hororovejšie, ale aj menej atmosférické. Hlavný antagonista v ľudskej koži naháňa skutočne strach, snáď tento herec nemal vo svojej dobe problém chodiť po ulici, kde ho ľudia po filme spoznávali. Osobne si myslím, že druhý diel zostarol viac ako pôvodný Poltergeist. Ale stále je tu ten dokonalý osemdesiatkový feeling, takže pokiaľ ho milujete, nie je čo riešiť.

Bolo zrejmé, že sa táto epizóda bude v jednej svojej dejovej línii zaoberať vniknutím do prísne stráženého areálu a záchrane jednej osoby, čo prinesie presne to, čo očakávate a neprinesie vôbec nič prekvapujúce. Tie záležitosti, ktoré potrebujete vedieť/vidieť, sa dejú okolo Micuko, ide ale iba o zopár záverečných minút celej stopáže. Som zvedavý, či finále pripraví niečo, čím sa uzavrie príbeh takým spôsobom, aby prípadná neschválená tretia séria nebola nutnosťou, čo by bolo zrejme tým najlepším riešením. Čím nechcem povedať, že by som sa na ňu netešil.

Pokiaľ vidím (triezvych, opitých, nahúlených...) teenagerov točiť na mobily kadejakú hovadinu, nech je to aj vyvolávanie duchov týmto zaujímavým spôsobom, dostávam automaticky osýpky a bohužiaľ sa stalo, že som sa vďaka prítomným postavám na párty-seanse už do deja poriadne nedostal. Uznávam kvality filmu a snahu tvorcov niečo povedať a neponúknuť iba prvoplánové šoky, ale osobne mi, čisto subjektívne, chýbala hutná atmosféra a ani kengury to nezachránili. Možno ak by tu bola aj koala. Teraz už snáď niekto nakrúti aj horor založený na hraní hry Človeče, nehnevaj sa. Určite ju budú hrať za stolom na párty opití teenageri.

Osobne si myslím, že Blatty mal prenechať réžiu svojho solídneho scenára niekomu šikovnejšiemu. Je chvályhodné, že sa snaží dospieť k odlišnej atmosfére než predchádzajúci režiséri, určite lepšie nadväzuje na pôvodný film než Boorman, avšak prináša viacero rozpačitých scén a celok by mohol pôsobiť celistvejšie. Našťastie mnoho zachraňujú George C. Scott a Brad Douriff, ktorí majú toľko charizmy, že by pred nimi utiekol každý démon a k žiadnemu exorcizmu by nikdy nedošlo. No a v neposlednom rade tu máme jednu z najlepších ľakačiek histórie, ktorá funguje ale najmä z dôvodu, že celá, do viacerých plánov rozvrstvená sekvencia je skvostne nakrútená.