Anderton

Toto je nejaké postmodernistické uchopenie problémov viery? Myšlienku Stigmata majú. Súhlasím s ňou, lenže všetko ostatné je príliš na efekt, príliš cool a príliš béčkové a aj tá myšlienka je podaná príliš kostrbato. Prečo by onen "posol, ktorého identita nie je dôležitá", trápil kvôli podaniu dôležitého posolstva nejaké mladé dievča takýmto spôsobom, je mimo logiky inteligentnejšieho diváka. Stigmata mali byť tým filmom, ktorý vyhrá v súboji s nepodareným Koncom sveta, ale kvalitatívne dopadol približne rovnako. Lenže všetci sme boli hotoví z mystického oparu okolo konca milénia a tak sme dali producentom slušne zarobiť.

Táto akčná klasika ma chytila z tých Arnoldových asi najmenej. Som asi divný, ale ani z dnešného pohľadu, keď je tento film takým zdrojom zábavy, sa ja pri ňom nudím. Teda dnes, skôr tak pred desiatimi rokmi, keď som si ho ešte raz chcel pripomenúť a neprepol som ho v tv. Pozerám, že tu hral Bill Paxton, už si naňho nespomínam. Viac by tento film slušal Chuckovi Norrissovi.

Je rok 1990, kamarát zohnal 100 krát pustenú VHS s filmom Červená horúčava, vyčíhal deň, keď rodičia budú preč a zavolal ďalších desiatich spolužiakov na projekciu filmu, ktorý nám mal zmeniť na týždeň život. Potom Arnold odtrhol nejakému gangstrovi nohu a my sme sa cítili ako v siedmom nebi. Odvtedy som ho videl ešte raz, tiež už dávno, ale uznajte, môžete takýto film hodnotiť negatívne, keď máte naňho takéto spomienky?

Hm, no ako akčná rodinná vianočná komédia to vlaste spĺňa účel, otázkou je, či treba pozerať rodinné vianočné komédie. Niektoré fóry ujdú, Arnold sa zhovaďuje dostojnejším (rozumej sebaironickejším) spôsobom ako trebárs v Konci sveta a deti určite nebudú sklamané. Ja tie niektoré vysoké hodnotenia akceptujem, určitú zvrhlosť a s ňou spojené kúzlo tento film má. Mňa to ale neoslovilo.

Na koniec sveta vyšla pekná a výstižná recenzia v dobovej Cineme. Bola to prvá Cinema, čo som si kedy kúpil a tak si na tú recenziu, ako na jednu z mála, ešte spomínam. Nechcem opakovať už raz napísané, takže doplním len to, že sa na to dalo ako tak pozerať a tým všetká chvála končí. Alebo ešte vydarený doprovodný singel v podaní toho týpka z tej hip hopovej skupiny, čo mala hit hip hop hooray. Ono ten námet je skôr niečo ako od Monthy Pythonov, prestarnutá akčná hviezda verzus diabol.

6. deň je čistý guilty pleasure. Nedá sa na ňom brať nič vážne, ani námet, ani scenár, ani sci-fi dizajn a samozrejme ani réžia. Ak vás bude náhodou baviť, bude to práve jeho nedostatkami. Je to v podstate podobný prúser ako sudca Dredd, len je o niečo zábavnejší. Neviem, čo napísať o Arnoldovi, nie je už čo, len ma mrzí účasť Roberta Duvalla, ktorý dopadol podobne ako Donald Sutherland alebo John Voight a berie úlohu v každej blbosti, len aby sa pripomenul.

Ale čoby sklamanie. Typický akčný film 90tych rokov, ktorý je na tom omnoho lepšie, ako tie konkurenčné s Van Dammeom a už aj Stallonem. Jasné, že je to priemer, že je to dnes naivné a predvídateľné, ale keď to kedysi dávno tak často bežalo v sobotu večer o desiatej v televízii, nejeden násťročný chalan mal radosť. Ja tiež. Výstižnejší názov pre film s AS ťažko vymyslieť.

Niečo medzi kultovým filmom a televíznym béčkom, niečo medzi vynikajúcim scenárom a scenárom s ľahko predvídateľným dejom. JGL mi začína byť od Inception dosť sympatický, dokonca aj takto spätne, keď sa naňho pozerám v jeho starších filmoch. Na Komplicovi sa mi páčili veci, ktoré by som nechcel spoilerovať, ale ak ho uvidíte, pochopíte. Očakával som trochu iné poňatie milostnej zápletky, je fajn, že tvorcovia to poňali viac realisticky.

Medzi tonami tunajších rozprávok sa môže O statočnom kováčovi stratiť, lenže stala sa z neho povedzme že mierna vianočná klasika. Je to taký film, ktorý dáte na sviatky niekde medzi dve super legendárne rozprávky, aby ste si oddýchli a navnadili sa na ďalšiu. Teda ich milovníci. Najväčším záporom je záporák, ktorý tu má pre seba zopár sekúnd a je porazený obzvlášť jednoduchým spôsobom. Je to škoda, pretože maskéri odviedli v jeho prípade dobrú prácu.

Bohužiaľ mi nedá zrovnávať s Nolanovým remakom, ktorý je filmom určeným jednoznačne pre veľké plátno a vyššiu návštevnosť. Aj keď je v podstate dosť náročný. Takým je aj nórsky originál, ktorý ide ešte dalej v ambivalentnosti hlavnej postavy vyšetrovateľa. Lenže film pôsobí dosť televízne a nemá takú pôsobivú atmosféru. Záver bol tiež o niečo menej silnejší. VIDENÉ ZNOVA: Insomnia je vskutku originálne krimi, výborne zahrané na všetkých frontoch a s premyslenou filmovou rečou. Preto mu aj ten slabší záver ako v remaku odpustím.