jedna_vrana

Hudba má schopnosť spájať svety. Pokúsi sa o to aj dirigent Eduard Sporck – aby šíril silné posolstvo - jeho orchester majú tvoriť hudobníci izraelského a palestínskeho pôvodu. Mladí ľudia, ktorí môžu meniť svet. Ukáže za, že konflikt je hlboký a členovia orchestra si len ťažko hľadajú k sebe cestu. Aj sám Eduard v sebe nesie boľavú a tragickú minulosť. Tento príbeh by bol fajn, premietaný v televízii, keď sme svedkom ďalšieho krviprelievania v pásme Gazy. Neprekážala ani romantická zložka, ale pôsobila mierne prvoplánovo – viedla k zrejmému koncu filmu. Problematická však je tá najdôležitejšia časť – nácvik orchestra je umelý, hudba znie štúdiovo a mala som problém uveriť, že herci ovládali svoj nástroj. Simonischek v úlohe dirigenta pôsobil akosi stroho a nezanietene, čo však vyvážil svojim herectvom.

Nechať sa poučiť o symbióze medzi mravcami a podivuhodnými hubami a živote v mravenisku schovanom pod zemou na ploche viac ako 100 štvorcových metrov? Zaujímavé. Vedeli ste, že mravce vďaka feromónom zistia, že sa blíži iný mravec - nepriateľ?

Asi od „Petra Pana“ som sa nebavila na žiadnom pirátskom projekte tak dobre. Páčilo sa mi najmä herecké obsadenie, ako farebne dokázali vykresliť autori každú postavu, umne previazali súčasnosť s ich minulosťou. Milé, vtipné, dobrodružné, vhodné pre rodinné podvečery - od mladých po deduška a babičku. Neviem nič o pôvodnom anime a teda okrem pocitu nemám s čím porovnávať. Seriál je dobrý vtedy, ak sa neviete dočkať ďalšej časti, to sa v tomto prípade podarilo. Jediné, čoho sa obávam, že skončíme po šiestej sérii?

K popisu filmu niet čo dodať – geniálne vystavaná scéna a dej, ktorý robí koncert nielen hudobným zážitkom. Vsuvky s Rogerom, zábery krajiny, ako putuje po miestach bojov, ktoré ho pripravili o otca a starého otca. Pacifistické. Že sú medzi členmi Pink Floyd podivuhodné zápasy a názory? Ich hudba pátranie po ich príčinách vo mne prehluší, je geniálna.

Dalton Russell: „Budúci týždeň o tomto čase budem nasávať piňa coladu vo vírivke so šiestimi dievčatami menom Amber a Tiffany.“ Keith Frazier: „Skôr sa budeš sprchovať s dvoma chlapmi menom Jamal a Jesus, ak vieš, čo tým myslím. A tu je tá zlá správa: tá vec, ktorú sŕkaš? Nie je to piňa colada!“ Banková lúpež ako sa patrí, s rýchlymi dejovými zvratmi, dobre napísanými a zahranými postavami a dialógmi, ktorým nechýba humor. Smiech je nadávkovaný vo vhodných intervaloch, aby prerušil chvíle napätia. Mala som pocit, že tu niekde sa inšpirovali autori „La casa de papel“. Ďalšia úloha s Cliveom Owenom, v ktorej ma potešil.

Fakty a okolnosti smrti Johna Lennona, ktoré poznáme. Poznáme aj pozadie vraždy – predstavy úchylného Marka Chapmana. Tomuto dokumentu chýba posolstvo pre diváka, zostane len divná pachuť: Takíto blázni chodia po svete? Jeho príbeh vo vás nevzbudí ľútosť a nenávratnosť jeho činu hovorí za všetko.

Western, ktorý je taký prašný, až je toho prachu priveľa. Taký pomstychtivý, až mi to bolo hlúpe. Keď sa strieľa, mŕtvi padajú ako muchy. Humor? Ak áno, tak len v niekoľkých absurdne vystavaných scénach. Veľa spaghetti, málo western. Nezachránili to ani pekné modré oči Franca Nera. Filmové posolstvo v mojich očiach neposúva k lepšiemu hodnoteniu ani hlavná myšlienka filmu – ako to bolo s otcom Burta Sullivana.

Emily Stewart: „Zastreliť muža za to, že sa vyspal s niečou manželkou? To je hlúposť. Polovica mesta by bola vyhladená.“ Šerif Calder (Marlon Brando) je frajer – poháňaný túžbou po spravodlivosti a čestnosti, na druhej strane pokúšajúci sa o lojalitu k miestnym. A miestni, to je parádne zhromaždenie všelijakých ľudských sklonov – malomeštiactva, sebectva, nadradenosti a neviazanej zábavy. Oceňujem na tomto filme, že sa na ňom nepodpísal zub času. Pôsobí uveriteľne, napríklad bitka šerifa na policajnej stanici vyzerá vierohodne, lietajú ozajstné facky a tečie krv. Tento príbeh o predsudkoch, rasizme, netolerancii a nevere mi pripomínal Dogville od Larsa Von Triera.

Príbeh odzrkadľuje kontrasty bežné v ktorejkoľvek krajine sveta – tých, v maringotkách a tých, za hrubými múrmi svojich domovov. Wojtek nie je zlý chlapec, ocitne sa ako podradný brigádnik - zberač jahôd v bohatšej krajine. Naskytá sa nám príbeh nerovnej lásky, tej nežnej, objavujúcej, keď stačí krivý pohľad alebo nevhodne zvolené slová a mladý človek má v sebe zlosť na všetky nespravodlivosti tohto sveta. Film mi pripomína 90-te roky, keď sa nám otvorili hranice a prvýkrát sme sa dostali do západnej cudziny. Maliny s nami oberali aj domáci, ale na rozdiel od nás, ktorí sme si prišli ako študenti si zarobiť prvé vlastné libry, oni to mali ako letný kemp a zárobok im stačil na pivo.

Miriam: „Keď sa zvuk ihrísk vytratil, nastalo zúfalstvo. Veľmi zvláštne, čo sa deje vo svete bez detských hlasov.“ Apokalypsa prichádza na filmové plátno v zápletke tak jednoduchej, až je desivo uveriteľná. Píše sa rok 2027 a svet je blízko zániku, pretože sa už 18 rokov nenarodilo žiadne dieťa. Tento problém ľudstva je priam biblický. Jeho posolstvo je aj po sedemnástich rokoch stále platné pre našu spoločnosť, možno sme ešte bližšie k tomu rozdeleniu, ktoré nám ukázal film. Zaujímavá je práca kamery – mnoho scén je natočených na jeden dlhý záber. Clive Owen v hlavnej úlohe je charizmatický, postave dáva rozvážnosť a hĺbku.