Crescendo

Po útoku Hamasu na Izrael nemohla televízia vybrať lepší film vystihujúci izrelsko-palestínsky konflikt. Alegória konfliktu na vzorke hudobného orchestra hoci v umelých podmienkach in vitro názorne vykresľuje zakorenené antagonizmy a ponúka nádej v spolupráci. Nápad usporiadať mierový koncert s orchestrom tvoreným židovskými a palestínskymi hudobníkmi na jednej strane ilustruje neschopnosť EU ako prostredníka, napriek ochote a úsiliu dotiahnuť riešenie problému do úspešného konca. Na druhej strane je tu skupina mladých ľudí snažiacich sa presadiť a predviesť svoje umenie, ktorí si však nesú národnú traumu. Hudobné sústredenie sa tak stáva akýmsi reedukačným tréningovým táborom pod vedením koncertného majstra. Produkcia je výborná, takže všetko na seba pekne nadväzuje a atmosféra plná emócií nestráca príliš dych ani vo voľnejších scénach. Petrovi Simonischekovi úloha dirigenta sadla ako uliata a mladí herci zahrali svoje postavy presvedčivo. (23.10.2023)

Snaha ukázat ,jak by se mohl řešit desetiletí se táhnoucí spor o domov.Staří mají zkušenosti a ostražitost.Mladí zmatek .Pochybuji že by takhle zafungovala hudba.Je to sci-fi.Ale jako nápad dobrý.Papír snese všechno.A jak jsou  na předním místě geopolitické zájmy tak to může být delší než třicetiletá válka. (24.11.2021)

Už podľa popisu to pôsobilo veľmi zaujímavo, akurát som bol trochu skeptický, že či náhodou nebude palestínsko-izraelský konflikt vykreslený v tomto filme nejako jednostranne (ako väčšinou, pro-izraelsky). Ale na moje prekvapenie to bolo napokon viacmenej objektívne. Kompozične aj koncepčne bol dej vyvážený, hoci plný neustálej rivality a snahy ukázať, kto je lepší a kto horší. To všetko pod taktovkou sympatického dirigenta. Tá klasická a orechestrálna hudba bola pre mňa čerešnička na torte, a pri záverečnom Bolere na letisku som mal až zimomriavky. Mimochodom, takýto koniec som vôbec nečakal (ale aspoň to nebolo úplne prvoplánové). 4* (29.10.2022)

Hudba má schopnosť spájať svety. Pokúsi sa o to aj dirigent Eduard Sporck – aby šíril silné posolstvo - jeho orchester majú tvoriť hudobníci izraelského a palestínskeho pôvodu. Mladí ľudia, ktorí môžu meniť svet. Ukáže za, že konflikt je hlboký a členovia orchestra si len ťažko hľadajú k sebe cestu. Aj sám Eduard v sebe nesie boľavú a tragickú minulosť. Tento príbeh by bol fajn, premietaný v televízii, keď sme svedkom ďalšieho krviprelievania v pásme Gazy. Neprekážala ani romantická zložka, ale pôsobila mierne prvoplánovo – viedla k zrejmému koncu filmu. Problematická však je tá najdôležitejšia časť – nácvik orchestra je umelý, hudba znie štúdiovo a mala som problém uveriť, že herci ovládali svoj nástroj. Simonischek v úlohe dirigenta pôsobil akosi stroho a nezanietene, čo však vyvážil svojim herectvom. (18.10.2023)

Pro hudebníky to moc není, herci dělají, že hrají, místo toho zní muzikanti ze studia, tahy smyčcem vůbec neodpovídají intenzitě ve zvuku, a navíc hrají ty nejprovařenější kusy z klasiky ever. Společensky je to ale už zajímavější, už třeba jenom proto, že Němci se jaksi nemůžou stavět ani proti Židům ani proti Palestincům, takže to dává dobrou naději, že film nebude nikomu stranit a přijde mi, že to tak je. Už můj druhý film zabývající se přechodem na Západním břehu Jordánu a v obou případech je to zobrazeno úplně stejně, takže ta nechutná šikana od izraelských vojáků tam asi opravdu bude. Jinak se na to kouká dobře, je tu hezká milostná linka, hádky jsou trochu moc chtěné. Závěr je moc na sílu a představa, že muzikanti z orchestru zahrají cokoliv, byť Bolero, které je furt dokola, zpaměti, je zcela mimo realitu :-) (27.10.2021)