jedna_vrana

O kauze spojenej s menom Lou Pearlman som nikdy nepočula. Možno aj preto, že poslednú chlapčenskú kapelu, ktorú som ako-tak registrovala boli „Take That“. Vedela som len o prípade s falošnou kapelou Milli Vanilli (to je tiež zaujímavý príbeh z hudobného sveta). Backstreet Boys boli takou americkou verziou chlapčenskej kapely a v dokumente sa vyskytne aj Justin Timberlake, vtedy člen skupiny 'N Sync (jeho evidujem v niekoľkých hereckých úlohách). Príbeh, ktorý natočili v Netflixe, ma však úprimne zaujal. Rozpráva celý priebeh kauzy a výpovede účastníkov – chlapcov z kapiel, spolupracovníkov a priateľov Loua a ľudí, ktorí prišli o investície... Na Slovensku sme mali podobný prípad – Vladimír Fruni a jeho BMG Invest. Lou mal aspoň akú-takú ľudskú stránku a do poslednej chvíle akoby nerozumel, čím sa previnil. Úvaha na záver: Vždy sa nájde mnoho ľudí, ktorí sa kvôli vidine zisku alebo dôverčivosti nechajú oklamať. Ale celoživotné úspory do jedného produktu? V Amerike tiež veľmi neučia ľudí o finančnej gramotnosti...

Keď sledujem ľudí robiť nebezpečné veci, zviera sa mi žalúdok a adrenalínové aktivity sú mi cudzie. Už len predstava situácií, v ktorých sa ocitajú horolezci, kaskadéri, ľudia venujúci sa bungee jumpingu, či potápači, je mimo môjho pochopenia. Prečo ísť do takýchto extrémov? Umývanie okien na piatom poschodí mi úplne stačilo k pocitu, že omdliem. Ale keby mal svet len ľudí ako ja, asi by sa veľmi neposunul. Uznávam, že tento dokument bol silný a výpovede ľudí a dokumentačné zábery vám doslovne „vyrazia dych“. V tomto prípade o to viac, že máte tendenciu zadržať dych spolu s potápačmi a postupovať s nimi centimetre po lane. Fyzicky ma boleli pľúca od tlaku. Tá tma, hĺbka a ticho... Bol to silný príbeh a tak moje hodnotenie bude neobjektívne len kvôli obsahu, pri ktorom som trpela black-outmi viac ako samotní freediveri.

„Kavej“ sa odohráva v mojom meste, alebo v blízkom Kysaku (tretie najväčšie mesto Slovenska má prestupnú stanicu na rýchliky v asi 23 km vzdialenej „diere“ Kysak). Vždy máte asi dve minúty na to, aby ste nastúpili (ovešaní kuframi) na rýchlik. Brrr. Ako dieťa som túto stanicu neznášala. A viete čo, tam zastal čas, vyzerá a zapácha presne tak, ako si ju pamätám. Je mi jasné, že tento film nemá šancu uspieť vo väčšom meradle. Je totiž celý v šarištine (okrem pár filmov ako Loli-paradička, sa to podarilo len Milke Zimkovej v „Pásla kone na betóne“. Legendy hovoria, že aj na Slovensku potrebovali obyvatelia iných regiónov titulky). Z dialektu vyplýva aj humor postáv, dej sa celý rozvíja okolo dvoch hlavných hrdiniek Veroniky, Kláry a Klárinej rodiny. Prídu z Bratislavy – Klára na pohreb babky a Veronika na tri svadby. Filmu pristalo premietanie na amfiteátri a pokojná atmosféra letného večera s hviezdnou oblohou bola prerušovaná hlasnými výbuchmi smiechu divákov ako výstrelmi z kanóna.