jedna_vrana

Poirot: "Nenájdete nič, hlavný inšpektor, lebo profesionáli nosia rukavice." Možno to nebol najbrilantnejší diel, ale zápletka so zhodou mien Robinsonová, nebola náhodná a nakoniec zaujímavá a vtipná. Agent FBI bol jedným z dôvodov na úsmev.

Budem si musieť doplniť – nevidela som predošlé diely a tento, tretí, sa ku mne dostal v priaznivej psychickej pohode. Presne toto som potrebovala v ten deň vidieť. Montmarte, Paríž. Philippe Noiret a Thierry Lhermitte sa perfektne dopĺňajú. Nežný francúzsky humor a zápletky, ktoré bavia.

Obrazy starého sveta ako ho poznám z rozprávania mojich starých rodičov, hlavne môjho starého otca. Jeho rodičia žili v takýchto pomeroch – na lazoch. Bolo to, ako by som otvárala cudzie rodinné albumy. Vychádzali z nich bezzubí starkí, ktorí strávili svoj život v úplnej chudobe a jednoduchosti, až nám to dnes môže pripadať romantické. Môžeme však povedať, že napriek všetkému nemali šťastný život? Z ich očí na mňa pôsobila statočnosť, nesťažovali sa na krutosť osudu a bol krásny moment, keď sa pokúšali nájsť odpoveď na otázku, čo je šťastie... Vďaka za takéto perly – aspoň takto sa môžeme pozrieť do doby, ktorá sa nevráti a už si nedokážeme predstaviť život s jednou lyžicou a jedným hrncom v domácnosti. Pri troche šťastia bola kozička... Nie je to ani sto rokov, čo naši predkovia takto žili.