Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Romantický
  • Horor

Recenzie (375)

plagát

Koi to jobu ni wa kimoči warui (2021) (seriál) 

⚪To, čo započne ako sociálna dráma (aspoň sa tak tvári) dorazí do konca ako klasická romantická idealizovaná limonáda s prvkami komiky. Toľko k seriálu v jednej vete.⚪Sklamanie príde hneď po tom, ako diváka asi po troch dieloch omrzí všetko to doťahovanie a lamentovanie hlavnej hrdinky a dej spadne do vatovitej výplne, aby sa znova ,,pozbieral" až v poslednom dieli.⚪Vyslovene, 10 dielov je podivná neutrálna výplň, ktorá má budovať charaktery postáv a asi aj ich vzájomný vzťah, no robí to pramálo - hlavný hrdina je ,,zmenený" na dobrého lusknutím prstu, hrdinka zase 10 dielov premýšľa, čo cíti a zistí to až v dieli poslednom. To všetko je ešte doplnené klasickým ,,krovím," čiže vedľajšími postavami, ktoré sú buď málo využité (hrdinovi rodičia, spolužiaci), alebo sa objavia iba pre to, aby vytvorili milostný trojuholník, v tomto prípade na oboch stranách.⚪Nutno dodať, že asi v polovici sa scenár začne tváriť, že bude inovatívny, pokrokový, s tým, že rozuzlenie bude spočívať v myšlienke: ,,rovný k rovnému, stredoškoláci majú iné záujmy ako dospelí a tak by mali byť v rovnocenných partnerských vzťahoch," ale nie, ako sa pekne slovensky hovorí - trt baraní.⚪Aj napriek očividným problémom, na ktoré by takýto vzťah narazil hrdinovia zostávajú spolu, pretože ich láska je osudová. Hmm.⚪Treba podotknúť, že asi najzaujímavejšia postava - sestra hlavného hrdinu - nedostáva skoro žiadny priestor, i keď jej postava je napísaná zaujímavo - dievča, ktoré sa o všetkých strachuje, má pocit, že všetkých naokolo stratí, vyrastá v ,,chladnej" rodine, nemá veľa záujmov, stále sa chce zavďačiť a udržať veci pod kontrolou aj na úkor toho, že na ľudí tlačí atď.⚪Inak animácia v japonskej norme, to isté hudba, ale nech sa to snaží ako chce, scenár je schematický, s archetypovými postavami a hlbšie problémy či kritika spoločnosti síce sú naznačené, ale spracované poslabšie. I ten humor postupne upadá, až sa úplne stratí. Vlastne celkom rozporuplný seriál.⚪A mať v 17 rokoch 27-ročného priateľa, o tom by mohla rozprávať každá druhá stredoškoláčka (nielen) na Slovensku.⚪

plagát

Kurz manželskej túžby (2021) 

⚪Extrém. Niečo takto hlúpe sa len tak nevidí, ani v našich končinách. Akýsi prapodivný mix komédie a detektívky, pričom ale film nie je ani jedným a varíruje niekde na pomedzí frašky a tragikomédie. Všetky vtipy sa dajú zhrnúť do jedného príkladu ultravtipného vtipu, kedy Češka hovorí Slovákovi: ,,My oba mluvíme jinou řečí a přitom si tak rozumíme." No môj ty Boh.⚪Obsadenie nie je najhoršie, ale úplne nevyužité, postavy hlúpe, schematické, postava autistky skôr dehonestujúca túto skupinu, Latinák je tragédia a jeho filmové herectvo je naozaj na nulovej úrovni, ,,detektívna" linka pôsobí, akoby ju vymyslelo malé dieťa (doslova), rovnako ,,rozkrývanie" minulosti a motívu ,,páchateľa" by chcelo byť napínavé a zaujímavé, ale je absolútne náhodne, nevieryhodné, fakty sa objavujú z ničoho nič, bez ladu a skladu, len vtedy, keď ich scenár potrebuje.⚪Rozuzlenie a záver sú už čerešničkou, zmysel prestáva dávať skoro všetko, scény na seba už skoro ani tematicky nenadväzujú, strih je hrozný, postavy sa nikam neposunú, stále sú to nechutné archetypy bez charakteru, o ktorých sa divák aj po hodine nič nedozvie, pričom sa scenárista ešte začiatočnícky snaží poukazovať aj na závažné problémy domáceho násilia, manipulátorstva a podobne, no tak slabo, zbytočne a bez významu pre film, až je divákovi do smiechu. Ale nie kvôli tomu, že je film vraj komédiou. Skôr je to smiech cez slzy.⚪Tak hlavne, že podobný projekt si nájde sponzora a nakrúti sa. To nás veeeeeľmi teší.⚪

plagát

Ženy v behu (2019) 

⚪Mieste nadšenie nezdieľam. Áno, je to lepšie naračne uchopené, scenár nepôsobí, že je len zlepencom náhodných scén, ale ako súvislý príbeh, no všetko je tak sladké, že po polovici už ma boleli krčky na zuboch a na konci som tŕpla viac ako pri tých klasických vianočných rom-com.⚪A pár vtipov naozaj nezachráni celok, aj tak je tu väčšina mužov blbcov, ženy sú spasiteľky alebo naopak tie, ktoré treba zachraňovať. Všetko je slniečkové a áno, je to komédia, ale prečo v minulosti vedeli nakrútiť komédiu, ktorá zároveň reflektovala nejaký životný problém a všetko to do seba krásne zapadlo?⚪Tu je to všetko hlavne komédia, ale v tých vážnejších polohách sa to skoro úplne míňa účinku. Nehovoriac o tých opozeraných tvárach hercov a neustále cirkulujúcich motívoch (dieťa-dohadzovač, z nekamošov na kamošov a motív zoznámenia sa s dieťaťom skrz pozdravy z okna - to by v realite snáď každému normálnemu človeku hraničilo s obťažovaním a pedofíliou a zaujímalo by ma, ako to scenáristovi napadlo.)⚪Vlastne strašná tuctovka, ale v našich končinách je to s podobnými žánrovkami tak zlé, že aj toto je pre divákov top strop.⚪

plagát

Bučó to šačiku no koi wa modokašii (2022) (seriál) 

⚪Veľká oddychovka skôr pre mladšie ženské ročníky, i keď sa tu zo začiatku objavia asi 2 erotickejšie scény (nutno dodať, že neviem prečo, lebo seriál nie je erotický), ktoré sprvu naznačia, že seriál bude ,,klasická" japonská erotická žánrovka, opak je však pravdou.⚪Už od druhého dielu je atmosféra japonsky ,,strelená," detinská, postavy sa podivne škeria, vedú siahodlhé introspekcie, píšu si zoznamy ,,pre a proti," a celkovo skôr pripomínajú pubertálnych hrdinov, i keď jedna postava ma skoro 30 a druhá 40 rokov.⚪Ide teda o béčkovú romantiku s predvídateľným dejom, zbytočným milostným trojuholníkom a sladučkým happyendom, i keď nemožno uprieť scenáru i druhý významový plán - snahu o poukázanie na život workoholikov, ľudí zahlcujúcich sa prácou bez vlastného súkromného života (v Japonsku až strašidelne bežný jav), ktorí majú pramalú hrdosť a sebaúctu a nechajú sa druhými využívať.⚪Tam by to chcelo tento motív rozviesť ešte hlbšie a prepracovanejšie - celkovo, ak by sa ubralo z toho komediálneho a pridalo na dramatickom, aj hodnotenie by šlo vyššie. Takto je to len slušný priemer, neprekvapí, na japonské pomery tradičná rom-com záležitosť.⚪

plagát

Stranger Things - Kapitola sedmá: Masakr v laboratoři (2022) (epizóda) 

⚪Hodnotenie po siedmich dieloch:⚪Spoilery⚪Ále, akože, neviem. Zas budem za hejterku.⚪Tí, čo tomu nabúchajú 5* sú úplne objektívne nekritickí, pretože rôznymi problémami seriál len preteká, ale chápem, že to dokáže diváka oklamať. Rovnako asi nemajú nasledované a načítané, pretože aj nežánrový divák/čitateľ (ako ja napr.) vidí všetky ťahy scenáru a je o dva kroky vpred. A to nie je nejaké vyťahovanie sa, to je realita. Predvídateľné je to všetko ,,až na půdu." Zrod najprepracovanejšieho zloducha? Hej? Lebo takýto charakterový vývin je u postavy v každom druhom kvalitnejšom románe (nemusí byť nutne ani krimi/horor). Ale o inom som chcela.⚪Najprv také technické záležitosti - hodina tridsať minút na jeden diel je naozaj dosť, tobôž, ak je ten diel expozičný a je v ňom hlavne vata - tu da zdá, že do piateho dielu je všetko len expozícia, ktorá sa dala na papieri preškrtať.⚪Ďalší problém je celý koncept párovania a pátrania v skupinách, komu sa to ešte ako divákovi ,,neprejedlo," toho obdivujem, keďže v tejto sérii už je to vyslovene okato hnané do krajnosti scenáristami, koho, ako, s kým nasilu popárovať a skamošiť. K tomu sa vzťahujú aj nové postavy - otázka: Načo nám vôbec boli, keď scenáristi poriadne nedopracovali ešte ani význam tých starých, viď Mike, Dustin, Lucas, Steve, Robin, ktorí fungujú 4. série ako nahrávači na smeč, ale doteraz sa ich postavy nijak ,,skutočne" nevyužili. Nie, logicky pridáme ďalších asi 5 nových postáv, prečo nie, však? (Dlhovlasý Indián je asi najotravnejšia a najnesympatickejšia postava v seriáli tohto roku). K tomu sa viaže aj nelogické správanie, priatelia na život a na smrť z minulej série sa v tejto už bavia len pomálo, bez toho, aby sa to akokoľvek vysvetlilo, Max, ktorá sa na konci tretej série výborne bavila tu má dlhotrvajúce depresie, a áno, diváci pochopili už po prvýkrát, čo sa naznačuje s Willom a Mikom, áno, nie sú to hlupáci, čiže to neustále podsúvanie tohto faktu je otravné a pôsobí hlavne ako snaha vyplniť si nejaké kvóty...⚪Krátko aj k humoru - vtipy o fajčení marihuany, no tie sú strášne vtipné, však? Preto ich tam musíme mať niekoľkokrát, aby sa aj tiktok generácia aspoň raz zasmiala.⚪Celkovo, toto štylizovanie, aby si v tom divák každej vekovej kategórie našiel niečo je veľmi problematické a ukázalo sa to už minulú sériu - z hororového seriálu pre menšie publikum sa stala hláškujúca zábava pre celú rodinu a široké masy. V tejto sérii sa scenáristi snažili zase trochu toho hororu vrátiť, či to ale bolo splnené skrz tú kopu CGI je otázne (načo napr. bolo treba robiť CGI pavúky, nedali sa zohnať reálne??). A áno, scenár do seba v závere zapadne a všetko so všetkým súvisí a niekto nenáročný bude odvarený, ako toto niekto vymyslí, ale reálne - je to síce dobre nakrútené a premyslené, ale určite nie extrémne inovatívne a neskutočne dobre napísané.⚪A všetky tie dejové odbočky, radšej pomlčať - ruská odbočka je k smiechu celá - Hopper nejako prehovorí bachara, aby mu pomáhal, ale to ako divák nevidíme (nevieme prečo), lietadlo havaruje, ale posádka nemá ani škrabanec, mučený Hopper má stále silu ako T-100 a Rusi ho stále nechávajú nažive...⚪Celkovo sa v seriáli toho deje toľko, až sa zdá, že menej je niekedy viac. Pretože potom to vyzerá, že postavy stále niekam utekajú, niekam jazdia autom, bicyklom a na chvíľu sa nezastavia, pričom dosť očividne asi neplynie čas, nie je treba chodiť do školy, rodičov to nezaujíma atď.(ale ok, niekto by už toto nazval ako zbytočné hrabanie sa v logike, ale napr. načo šli do opačného sveta, keď si tam iba pochodili, pobicyklovali, dali signál, že sú tam a zase sa chceli vrátiť?).⚪Aj tak si ale neodpustím rýpnutie, že celý leitmotív 4. série je v podstate postavený na akomsi mixe Kruhu (spôsob, ako vyzerajú mŕtve telá a koncept času, ktorý postihnutý dostane, než si pre neho zlo príde) a Nočnej mory z Elm Street šľahnutej s kingovkami (dokonca motív ,,vyhľadávania ľudí s traumou, ktorí prežili niečo zlé, čo nemali pripomína Nezvratný osud) ktorý ani neviem, či sa mi páči.⚪ Každopádne roztomilé detské tváričky sú už natrvalo preč (Will už je dokonca skoro asi ako prvý zo štvorice kompletne premutovaný) a celý koncept Netflixu, (ktorý dosť očividne stráca dych) rozdeliť vydávanie série takticky na 2 časti, aby si diváci museli predplatiť Netflix aj v júli a nie iba na jeden mesiac (ako to aj robili) je k smiechu. Po siedmich dieloch klasicky dobrá výprava, hranie na city a nostalgiu diváka, ale veľa vaty, odbočiek, snahy zalíškať sa kade-komu a jemného točenia sa v kruhu. Čiže vlastne klasické ST od druhej série.⚪

plagát

Sehsahng kkeuteui sarang (2015) 

⚪Samé o sebe vlastne extrémna neukotvená sprostosť s množstvom motívov - k deju - v úvode sa chvíľu rieši téma domáceho násilia, ktorá ale v príbehu nehrá skoro žiadnu úlohu a pôsobí skôr ako citové vydieranie diváka, za pár minút si terorizovaná manželka nachádza nového amanta, do ktorého je (záhadne rýchlo) zahľadená, tento chlap sa zároveň ale páči aj jej dcére, prebehne svadba, dcéra na matku žiarli, odcudzuje sa jej, nový manžel začne po čase spávať aj s dcérou, pretože ju (asi???) tiež miluje, matka na to raz náhodou príde, spraví scénu (extrémne otravný krik a škrekot herečky), ale namiesto toho, aby vyhnala chlapa najprv vyženie dcéru a napokon odchádza sama (áno, dobre čítate), aby im uvoľnila cestu, našla samú seba a aby aj oni dvaja našli svoje poslanie.⚪Čo chcel týmto celým scenárista povedať je ťažké zistiť. Poučenie z toho neplynie skoro žiadne, o nejaké reálne city sa vôbec nehralo, skôr to všetko pôsobilo ako akési pomätenie zmyslov, náhla iskra, ktorá sa hneď aj vytratí, ale hrá sa na lásku a tak ju chce prezentovať aj scenárista a čerešničkou bola samotná matka - inak silná, emancipovaná, vzdelaná, prednášajúca profesorka, ktorá sa ale na druhej strane nechá doma dobrovoľne otĺkať primitívnym tyranom, je pri ňom záhadne submisívna a potom zas nevidí, čo sa jej deje za chrbtom s dcérou.⚪Jediná vec, ktorá mi utkvela - scenárista asi počas písania scenára čítal aj kamasútru, keďže sa tu nachádzajú asi 2 erotické scény, ale tak divné a vyslovene krkolomné, až to bolo k smiechu.⚪Inak klasicky kórejský uťahané, so pseudopresahom, zbytočne explicitné a skoro bez pointy.⚪

plagát

Muži nestárnou (1942) 

⚪ Priznám sa, že pri premise mi trošku zamrzol úsmev a tak sa mi zdá, že natočiť niečo podobné aj dnes, konzervatívci by z toho boli celkom pobúrení.⚪Preto mi nie je úplne jasné, ako je možné, že toto úplne v pohode prešlo ako romantická limonádka za vojnového obdobia. Ale nemusím rozumieť všetkému :D Niektorí starí herci klasicky svetoví, ja tieto staré komédie a ich atmosféru milujem, len motív ,,generačne obšťasňujúceho muža objavujúceho sa ako bumerang" mi akosi nesadol :D⚪

plagát

Texaský masakr motorovou pilou (1974) 

⚪Klasika to je, o tom sa pochybovať dá len ťažko, i keď je pravda, že bez chýb, ako nič na svete, nie je.⚪To, čo najviac reže oči je expozícia, trvajúca neskutočne dlho, ktorá vo svojej podstate nemá iný zmysel ako navodiť atmosféru tepla a samoty vidieka, čo síce robí, ale na úkor času. To, že vraždy na dnešné pomery sú ako z priemernej kriminálky vysielanej o 14:30 na Čt je irelevantné, na súvekú dobu boli brutálne až dosť a reálne - tento pôvodný film o vyslovenej brutalite očividne ani nemá byť, viď záverečná asi 20 minút trvajúca scéna, pracujúca s psychickým násilím a nátlakom, ktorá je na sledovanie snáď oveľa horšia ako akýkoľvek gore. Len teda ubrať na kriku hlavnej herečky režisér mohol, pretože po piatich minútach to už rezalo uši, i keď ,,vystrašené oko" je krásny kamerový záber, ako stvorený do podobných hororov.⚪Nutno sa ešte zamyslieť na dvoma prvkami, ktoré sa dnes neustále v hororoch kritizujú - postavy a správanie postáv : postavy samé o sebe nie sú hlúpe, ak sa boja, tak stopára vyhodia a podobne, to, že idú do cudzieho domu síce môže pôsobiť hlúpo, ale stále oveľa menej ako iné motívy v iných hororoch (a postavy tiež nevedeli, že tam je vrah).⚪Samotná kapitola sú ale dialógy a vzťahy postáv medzi sebou, tu by sa nejeden divák chytil za hlavu, nutno dodať, že mu rozumiem, ale som ochotná to prepáčiť -> vysvetlím - dialógy pôsobia neskutočne ,,odveci," postavy sa buď bavia akoby o ničom, alebo akoby každá rozprávala o niečom inom, viď scéna úvodu v aute, čo môže pôsobiť ako blbosť scenáristu, ja za tým ale skôr vidím akýsi dada prvok, niečo, čo malo naschvál budovať nepríjemnú atmosféru, pocit neistoty u diváka, hľadanie odpovede, prečo je všetko také divné. Za druhé, všetky tie podivné dialógy v závere pôsobia možno i realistickejšie ako naskriptované odseky textu plné nejakých filozofií, ktoré postavy recitujú. Čiže áno, dialógy o tom, kde má kto nôž a ako sa robí huspenina a v akej polohe je Saturn sú úplne mimo, ale akosi správne mimo, tak mimo, aby začal byť divák znepokojený.⚪Čo ma osobne štve je motív sestra + brat vozíčkar, tam sa s tým dalo krásne emočne pracovať ešte ďalej, ten potenciál tam bol, lenže scenárista si ho dosť hlúpo pochoval, nie je mi jasné, či z časových alebo iných dôvodov - keďže od začiatku sa hádžu na diváka nápovedy, že oni dvaja budú v závere podstatní a nakoniec sa to úplne udupe. Škoda.⚪ Nemôžem zabudnúť ešte na dve poznámky - kamera a celková výprava je (ťažko to vysvetliť, že prečo) na takej úrovni, že z obrazu doslova dýcha ten hnusný hic, smrad zo zabitých zvierat, smrad v dome, špina celého toho domu, hnus tých upotených psychopatov, naozaj neviem, či sa mi už v živote niekedy stalo, že by som pri filme intuitívne krčila nos. (Dosť tomu pomáha celé vybavenie domu a rekvizity z kostí, hnus). A všimnite si, že vo filme nie je skoro žiadna hudba - iba ambientné zvuky okolia a píly :D Druhý bod - maska inkriminovaného syna - pozornejší si isto všimli, že sa v priebehu filmu mení, pre mňa najviac creepy bola tá č.2, ale ani posledná, ,,namaľovaná" nebola na zahodenie :D Skrátka, tento typ ,,kostýmu" považujem za jeden z najnechutnejších vôbec, všetko podobné figurínam, statickým robotickým tváram...brrr...⚪A taký môj malý poznatok, ktorý mi napadol, vsadila by som sa, že (možno tiež kultový) artový film Begotten sa týmto typom masky tiež inšpiroval.⚪

plagát

V lete ti poviem, ako sa mám (2022) 

⚪,,Správny chlap musí vedieť vykuchať rybku." A vedieť sám sebe vykuchať oči a uši by v kontexte tohto (a iných česko-slovenských filmov) filmu tiež dosť pomohlo.⚪Klasická ,,evitovská" zmiešanina bez ladu a skladu, desať hlavných motívov, pričom ani na jeden sa dej poriadne nesústredí, všetko je vyhnané do krajnosti, pretože len tak má Evitka pocit, že môže zaujať. Takže dejový mišmaš, tri desiatky schematických postáv od švihnutej (a extrémne zle Kostkovou zahranej) manželky, čo musí mať všetko pod kontrolou, cez právničku riešiacu viac vzťahy ako prácu až k moderátorke, ktorá má vraj zatajovaný problém, aj napriek tomu, že o ňom už dávno svojmu mužovi povedala (wtf?). To všetko doplnené podivnými pesničkami (akási anglická pieseň od Gotta bol strop), pričom sa dej dve hodiny motá v ničom, aby sa, zase, klasicky evitovsky, ako v predchádzajúcich filmoch podľa jej ,,kníh" všetky problémy zázračne vyriešili 10 minút pred koncom. Zase, bez ladu a skladu, náhle sú všetky problémy zažehnané, našli sa na ne riešenia, i keď divák netuší prečo. Všetko končí horkosladko, Evita má pocit, ako to výborne psychologicky vymyslela, aké poučné sociálne drámy s presahom píše. Hmm. Kto jej konečne raz otvorí oči?⚪Ja zase netuším, prečo niektorí českí herci sú dabovaní a niektorí nie, načo kvôli dvom vedľajším úlohám bolo treba obsadzovať herečky z cudziny či prečo sa podobným paškvilom upíše aj taký Hofmann či Plesl, ktorí sa inak tvária, že hrajú ,,hlavne v kvalite." Tak, koruna očividne nikomu nesmrdí a ,,za peníze v Praze dům." Koleník ako rádoby bad boy je snáď najvtipnejšia (nechtiac) postava.⚪A rada by som mala Evitkin mozoček, v ktorom je najväčší škandál, ktorý dokáže ako spisovateľ vymyslieť rozvod u premiéra. Pretože to by určite rozhádalo celúúú krajinu a pobúrilo všetkých voličov. Premiérov rozvod. Ach, bože. Divákovi sa skôr zastaví rozum nad tým, že sa neustále nakrúcajú ďalšie a ďalšie Evitine hlúposti a stále to niekto financuje a produkuje.⚪

plagát

Hwaryeonhan oechul (2013) 

⚪Neskutočne povrchná záležitosť, nech sa akokoľvek snaží vydávať za film o vášni k láske a umení, stále je iba hlúpym vypláchom, v ktorom si postavy zamieňajú lásku s vášňou k sexu, navzájom si neustále ubližujú, ich charaktery sa nikam neposunú a hrdinka v závere napíše ,, rozlúčkovú" pesničku, ako našla samú seba a musí sa posunúť. Ach.⚪Rovnako motív ,,mne niekto ublížil, tak ja teraz ubližujem ostatných" je na jednej strane už tak nadužívaný, až to bolí a tu zároveň ani nemá žiadnu pointu. Zároveň zbytočne explicitné, bez vysvetlení, kopa vaty, jediné pozitívum je, že film má iba 80 minút, namiesto kórejských ,,klasických" naťahovaných dvoch hodín.