lemonova

Skladba, ktorú hrá Šin (Cho Seung-woo) pri rieke, je "Kráľ duchov" od Franza Schuberta.

Aria Mia Loberti sa pre Vanity Fair vyjadrila, že mnoho ľudí malo skreslenú predstavu o tom, ako sa slepý človek pohybuje. S nevidiacimi ľuďmi majú vo filmovom priemysle málo skúseností, preto niektorých zaskočilo, ako málo je z jej pohybov a prejavu evidentné, že je slepá. Hovorila tiež o tom, že by nebola rada, aby ju definovala jej slepota. Doslova hovorí: "Nenávidím túto nálepku. Som herec a chcem, aby každý, kto príde po mne, bol akceptovaný ako herec.."

Pri scéne, v ktorej Louis de Funès opravuje Cadillac, je použitá skladba "La danza tarentella napoletana" od G. Rossiniho.

Bradley Cooper sa perfektne hodí na rolu geniálneho Bernsteina, pretože ako mladý študoval klasickú hudbu, dokonca špeciálne dirigovanie. Keď bol ešte dieťa, dirigovanie ho fascinovalo až do tej miery, že si ako osemročný vypýtal od Santa Clausa dirigentskú paličku.

Philippe Pozzo di Borgo zomrel 1. júna 2023.

V tejto epizóde je použitá hudba z Rossiniho opery "Straka zlodejka".

V malej role sa tu objavil aj pravnuk J.R.R. Tolkiena, Royd Tolkien.

Na párty, počas ktorej sa snažia protagonisti rozlúštiť obsah Milesovej správy, si prisadne k Peg pán, ktorý jej vysvetľuje, že zvuková časť rébusu je Bachova "Malá fúga g mol". V skutočnosti ide o jedného z najslávnejších amerických violončelistov, Yo-Yo Ma, ktorý sa sám Bachovej tvorbe venuje. Okrem klasickej hudby jeho interpretáciu môžeme počuť aj vo viacerých filmoch.

Vo filme sa nachádza viacero odkazov na Agathu Christie. Napríklad vo chvíli, keď inšpektor žiada strážmajsterku, aby našla telefónnu búdku a zavolala na policajnú stanicu, parkujú pred "bytom Hercula Poirota".

Victor Borge, ktorý sa objavil vo "svadobnej" scéne, bol sám veľmi slávnym komikom, klaviristom a popularizátorom klasickej hudby prostredníctvom hudobných gagov.

Film sa nakrúcal okrem iného v kostole Sv. Vavrinca, ktorý sa nachádza vo vysťahovanej zaniknutej obci Horné Opatovce.

Serena Williams v rozhovore s Jimmym Kimmelom potvrdila, že scéna, v ktorej jej otec predpovedá, že hoci Venus bude svetovou tenistkou č. 1, ona sa stane najlepšou tenistkou všetkých čias, sa skutočne stala.

Epizóda začína populárnou skladbou "In stiller Nacht", ktorej text hovorí o hlbokom horkom smútku.

Čo sa týka hry na hudobných nástrojoch, všetci hlavní hrdinovia na nich v seriáli skutočne hrali: Johnny Galecki ovláda hru na violončelo, Simon Helberg je vynikajúci klavirista, ktorý sa učil hre na klavíri od detstva. Mayim Bialik sa naučila základy hry na harfe kvôli účinkovaniu v seriáli. Priznáva, že bola schopná zahrať iba jednoduchšie veci ako napr. "Everybody Hurts" (epizóda The Isolation Permutation). Podobne Jim Parsons sa naučil základom hry na theremin.

Režisér sa rozhodol natočiť autentický pôrod mimo väznice po dohode s rodičkou. Prvá verzia sa natáčala za zatvorenými dverami, pripadala mu však neautentická. On sám sa vyjadril, že sa rozhodol zapôsobiť na diváka šokom.

V celej epizóde môžeme počuť veľa klasickej hudby, ale za akýsi vrahov leitmotív môžeme považovať druhú časť Klavírneho koncertu č. 2 od Johannesa Brahmsa, ktorý znie v kľúčových scénach filmu: pri únose, v scéne na letisku, pri prvej návšteve Colomba vo vrahovej kancelárii, aj pri pokuse odviezť telo na stavenisko.

Burgh Island Hotel, v ktorom sa natáčala táto epizóda, patrí k najvzácnejším európskym architektonickým príkladom štýlu Art Deco. Zaujímavosťou je, že Agathu Christie inšpiroval pobyt v tomto luxusnom hoteli hneď k dvom knihám: okrem knihy "Zlo pod slnkom" tu vzniklo aj jedno z jej najdramatickejších diel "A neostal ani jeden".

Scéna pohrebu v úvode filmu sa odohráva pri historicky vzácnom kostole v Žehre, ktorý je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Natáčalo sa v mnohých lokalitách Talianska, mimo iného v národnom parku Monti Sibillini, konkrétne v meste Norcia, ktoré je rodiskom iného slávneho talianskeho svätca, svätého Benedikta. Nakrúcanie sa začalo 7. februára 1971 a pokračovalo aj počas celého leta toho roku.

Film je založený na skutočnej udalosti z roku 2012 a pomerne presne opisuje povahu zločinu aj osudy obetí a útočníkov. Praktikantka fyzioterapie Jyoti Singh, ktorá bola napadnutá v súkromnom autobuse, po dvoch týždňoch podľahla svojim zraneniam. Hlavný útočník bol neskôr nájdený mŕtvy vo vyšetrovacej väzbe, jediný mladistvý účastník zločinu bol odsúdený na tri roky a ostatní boli popravení. Tento prípad otvoril všeobecnú diskusiu o nedostatočnej ochrane indických žien a prispel k zmene niektorých indických zákonov týkajúcich sa sexuálnych deliktov.