lemonova

Neviem, ako vy, ale ja sa občas vraciam ku svojim starým "recenziám" a nestačím sa čudovať, čo za literárne klenoty som zo seba dostala pred takými šiestimi či siedmimi rokmi. Niekedy ich upravím, inokedy radšej hneď vymažem. Takto som natrafila úplnou náhodou na jednu reláciu s náboženským obsahom, ktorú som opečiatkovala tromi hviezdičkami. Pripadala mi "v pohode". To je môj obvyklý pocit na 3*. Potom som sa začítala do "recenzií" ďalších užívateľov. Väčšina z nich hodnotila reláciu kategóriou "odpad". Tak som čítala ďalej a uvedomila som si, že väčšina ľudí, ktorí ju takto ohodnotili, ju pravdepodobne nikdy nevideli. Na udelenie odpadu úplne stačilo, že sa jednalo o "kresťanskú" reláciu. Rozmýšľala som, o čom to vlastne vypovedá. Viem, že Cirkev je široký fenomén. Má za sebou búrlivú históriu, aj plnú omylov a tragických rozhodnutí. Mnohí jej členovia sa stali zločincami, najmä tí, ktorí zamenili Ježišov odkaz za bôžika moci. Ale.. aj ja som Cirkev. Nepovažujem ju za zločineckú organizáciu, ako ju vidia mnohí. Napriek všetkému, čím si prešla, v jej jadre je veľa dobrého. My, veriaci, v nej vidíme dva rozmery: božský a ľudský. Ten viditeľnejší, ľudský, neraz zlyháva. Ale ten božský je pre nás stelesnením dobra a nádeje. Snažíme sa pochopiť ho a stotožniť sa s ním. A vďaka tomuto rozmeru Cirkev stojí aj za mnohými svetskými dobrami: za umením, kultúrou, za pomocou tým, o ktorých nik nestojí.. Viem, že o tejto tvári Cirkvi sa veľa nehovorí. Napokon, v našej povahe je vždy viac zaoberať sa škandálmi než nudnými dobrými skutkami. Nech už je však náš názorový svet akýkoľvek a stretnem sa v rozhovore s ateistom alebo niekým, kto vyznáva inú vieru alebo filozofiu, pre mňa je dôležité vážiť si ho. Bezvýhradne. Trochu mi tá všeobecná úcta k druhému začína chýbať. Vážiť si len tých, ktorí so mnou súhlasia, to mi pripomína istú stať z Lukášovho Evanjelia: "Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým."

...

... dnes sa budem.. trošku.. Ocitnúť sa totiž v kolonke "tvorca" len tak znenazdajky tu, na mojej milovanej csfd.cz, to je skrátka niečo! Ale aby sme si to ujasnili:

  Zhodou šťastných okolností a vďaka Božím plánom, ktoré sú občas veľmi zábavné, som sa pred pár rokmi začala zaoberať kompozíciou. Oficiálne som ju nikdy neštudovala, ale na vysokej škole som ju mala najskôr ako povinný, neskôr už ako voliteľný predmet. Postupne som sa jej venovala intenzívnejšie, jedna skladba viedla k druhej, až ma raz, čuduj sa svete, oslovila kamarátka, že TV LUX potrebuje skomponovať nejaké zbory do dokumentárnej série Krížové výpravy. Bola som z tej ponuky natoľko vydesená, že som takmer okamžite súhlasila. :))) O rok sa mi ozvali opäť, že by sa im ešte zopár zborov hodilo do ďaľšieho seriálu The inquisition.. a tak som sa, ja, ten najobyčajneší užívateľ, aký sa kedy nachádzal na tomto portáli, ocitla v kolonke "tvorca". Dúfam, že v nej zostanem už do smrti, aj keď už nikdy nič nenapíšem.. alebo ešte lepšie: voľačo nové napíšem... keďže sú Božie plány také vtipné, nie je to až taká absurdná myšlienka. ;)))

Áno, ešte sa nájdu režiséri, ktorí rozprávajú príbehy, dokonca veľké príbehy. Sú to príbehy o rozprávkových hrdinoch zo skutočného sveta a o to je to pre mňa ako milovníčku rozprávok aj reality fascinujúcejšie! Je paradoxom, že dva filmy, ktoré ma najviac v tejto "sezóne" potešili, patria do kategórie, ktorú sledujem najmenej (nie preto, že by som ju podceňovala.. práve naopak: preto, že je pre moje precitlivené senzory až príliš silnou):  vojnové filmy. Prvým je Hacksaw Ridge, druhým Dunkirk. Tieto filmy sú tak odlišné, ako len môžu byť, a to ma na celej veci ohromne teší. Hacksaw Ridge je veľmi romantický, osobný, idealistický, dostávajúci sa pod kožu, možno niekedy až priveľmi tlačí na city. Dunkirk je naopak takmer dokumentárny, robený z perspektívy. Oba sú strhujúce, hoci prvý má pomalší rozbeh a druhý je typickou "nolanovskou" divokou jazdou. Oba zanechávajú veľmi hlboký odkaz, prvý akoby vychádzal z kresťanského ideálu "miluj blížneho svojho", druhý z úprimnej ľudskosti. Oba odporúčam a vďaka obom verím, že sa oplatí robiť veľké veci.

...

Najviac mi je smutno za jeho nádherným hlasom..

http://kultura.sme.sk/c/20154772/zomrel-karol-machata.html

Konečne nezapisujem do denníčka úmrtie, ale krásne jubileum.. české divadlo a kinematografia majú doslova oceán skvostov v podobe hercov, režisérov, scenáristov a pod.. a pan Svěrák je pre mňa jeden z najjagavejších ;) Tak nech Vám to stále tak myslí, pane Zdeňku !! :)

https://www.youtube.com/watch?v=CUVVUbtKz4s

Odišiel nám ďalší velikán..

http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/350318-zomrel-miroslav-ondricek-kameraman-oscaroveho-amadea/

Geraldine McEwan bola pre mňa takmer tým, čím je pre mňa David Suchet.. obaja stvárnili dve najväčšie literárne postavy legendárnej Agathy Christie asi najlepšie, ako to šlo. Nech odpočíva v pokoji..

http://kultura.sme.sk/c/7620603/zomrela-predstavitelka-slecny-marplovej.html

...nie je ani Interstellar ani Bitka piatich armád - na prvý som sa tešila kvôli režisérovi, na druhý zo sentimentu, ale napokon -  kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí a vyhrala to Archa bláznov ;)

Hoci bez Hastingsa, Jappa a slečny Lemonovej,  aj bez čo i len náznaku vtipu, tento Poirot sa zapísal medzi tých najlepších, akí boli kedy natočení. Súhlasím s názorom, že pri väčšom rozpočte mohol ísť tento klenot do kín..

Musím uznať, že Louisovi Funesovi to ako dirigentovi ohromne svedčalo..

... je Elégia pre Dunkirk.

... prišiel s filmom Nekonečný príbeh. Pamätám si dodnes, ako som ani nedýchala, keď Atrej prechádzal okolo sfíng. A dodnes milujem atmosférickú  hudbu filmu..

.. v pralesoch Južnej Ameriky. Scéna prijatia obchodníka s otrokmi (Robert de Niro) domorodým obyvateľstvom bola pre mňa dokonalým zážitkom po každej stránke.