lemonova

Veľmi zvláštny film s ešte zvláštnejším hlavným hrdinom, ale v konečnom dôsledku s veľmi jasným posolstvom.

Dnes oceňujem skvelú hudbu a originálny scenár plný satiry .. avšak z pohľadu detského diváka, ktorému má byť (zrejme) rozprávka určená, musím skonštatovať, že ma ako malú vôbec nebavila a nikdy som ju nebola schopná dopozerať.

Tento film je pre mňa ukážkou akejsi post-kresťanskej spoločnosti, v ktorej slovo kňaza nevyvoláva ani úctu, ani odpor.. už nevyvoláva nič. Kňaz je osamelým ostrovom, už nikým nepotrebovaným. Pôvodný leitmotív hrozby smrti sa úplne potápa v obraze tejto spoločnosti a vyznieva až zbytočne.. nikto tu totiž do hĺbky nerieši príbeh vraha, ani jeho vnútorný zápas. Trochu navyše tu bola prítomná aj "karikatúra" druhého kňaza, ktorý mi pripadal ako z ideologickej rozprávky. Napriek tomu je každopádne po záverečných titulkoch o čom uvažovať.

Takúto praštenú zápletku by mohlo ospravedlniť iba geniálne praštené spracovanie, ale o niečom takom tu nemôže byť reči..

Mierne sklamanie. Pri vypätí všetkých mojich empatických síl som absolútne nedokázala pochopiť vnútornú motiváciu hlavnej postavy. Príliš vykonštruované a pri všetkej snahe pôsobiť civilne a reálne málo uveriteľné.

Čím ďalej, tým mám tento film radšej a radšej. Neviem, či je to Benedictom, Keirou, Matthewom, skvelou hudbou alebo samotným príbehom.. alebo všetkým dohromady. Prvý dojem bol skvelý, ale cennejšie je pre mňa, keď sa k filmu vrátim a páči sa mi stále viac a stále má čo povedať. A tento veru má.. každému z nás.

Uff, tak toto bolo presladené až strach.. jedno komediálne romantické klišé za druhým.. ale musím sa čestne priznať, že som sa zasmiala asi trikrát. Jedna hviezdička je pre sympatickú hlavnú postavu.

Spočiatku mi seriál pripadal ako celkom osviežujúci kanadský príspevok do detektívneho žánru, ale čím ďalej, tým viac mi prišiel otravný a nezáživný.. oveľa viac ma zaujala miniséria Johna L'Ecuyera z roku 2004.

Asi teraz iba ťažko poviem niečo múdre alebo prínosné.. už som čítala až príliš mnoho zaujímavých komentárov k tomuto pozoruhodnému filmu (povedzme si, ktorý film Terryho Gilliama nebol vlastne pozoruhodný ;) Každopádne ja som pod nánosom všetkých tých bizarných výtvarných a animovaných kreácií a celého gilliamovského humbuku vnímala hlboko ľudský zmysluplný príbeh.

Len tak tak, že nedám odpad. Čo toto vlastne malo znamenať?? Dve hodiny čistého utrpenia bez vtipu, bez jedinej zaujímavej piesne (až na pieseň o vzájomnom obviňovaní, tá bola aspoň duchaplná) a najmä bez zmysluplného príbehu..