lemonova

Neviem, či to vysoké hodnotenie nie je odrazom nostalgie, pretože mne po zhruba 30 rokoch príde tento film ako dosť naivný taliansky pokus o thriller, ktorý vôbec nevyšiel. :-))

Čarovné.. to je slovo, ktoré vystihuje tento milý malý film. Priznávam: Owen Wilson mi do hlavnej úlohy príliš nesedel a asi to je dôvod, prečo nemôžem dať plný počet. Ale inak som si túto rozprávkovú jazdu užívala plnými dúškami. :)

David Tennant výborný, Andy Serkis dobrý, film fajn.. trošku mi to celé prišlo inscenačné, svojím nábojom a poňatím. Asi by som tak fascinujúcej záležitosti dopriala o niečo veľkorysejšie spracovanie.

We´re taking the bus :-)) Za túto scénu nemôžem dať menej ako 100%

MrHlad to dokonale vyjadril hneď v prvej vete.

Ja som šla na to opačne a Saulov príbeh som si pozrela skôr ako príbeh Walta. Vďaka tomu mám asi trochu inú perspektívu a iný pohľad na samotnú postavu Saula. Musím však v každom prípade zložiť hlbokú poklonu pred tým, ako je celé "breakingbad" univerzum premyslené. Stačí si všimnúť, ako rastie hodnotenie so sériami nahor a nie opačne, ako to býva v "nadstavovaných" seriáloch. Ibaže všeobecné hodnotenie u mňa až tak zásadnú úlohu nikdy nezohrávalo. Aj bez vedomia tohto faktu je pre mňa tento seriál naozaj mimoriadny. Zdá sa byť nevyspytateľný a zároveň naprojektovaný do detailu, vrátane naprojektovania vývinu charakterov. Človek má pocit, akoby týchto ľudí mohol stretnúť niekde za rohom a pripadali by mu ako starí známi. Fandí im, aj by ich niekedy nakopal. A má po celý čas taký zvláštne smutný pocit, že sa rútia niekam, kam by nemali.

Veľmi príjemná záležitosť. Humor je tu nenápadný, ale keď dávate dobrý pozor a nestratíte sa v tom mori dialógov chrliacich jednu repliku za druhou, natrafíte na niekoľko skutočných klenotov. :))

Tvorcovia zjavne ponechali záver nedokončený, tak, ako bola reálne nedokončená kniha. Moju mamu to veľmi sklamalo, lebo pri Jane Austen s pravidelnosťou očakávame stopercentný happy end. To spracovanie bolo štandardne pekné, ako sme pri anglických produkciách zvyknutí. Možno v niektorých momentoch odvážnejšie, vzhľadom na fakt, že v niektorých starších filmoch bol aj dotyk ruky pri vystupovaní z koča veľkou, takmer erotickou udalosťou. Navyše v Austenovej románoch sa hlavné postavy väčšinou pohybujú v prostredí strednej a vysokej šľachty, obvykle na vidieckych sídlach. Umiestniť príbeh do modernejšieho mesta bolo osviežujúce. :)) Celkom sa mi páčil casting - chvíľu som si na niektoré postavy zvykala, ale napokon ma dosť bavilo sledovať ich. Mám veľmi rada Krisa Marshalla a Kate Ashfield. Ale najmilším prekvapením bola pre mňa Charlotte Spencer. Jej postava bola zábavná, dojímavá a dosť som jej fandila. Som rada, že sa dočkala svojho "happy endu".

Keď som uvidela tento film opäť po pár rokoch, uvedomila som si pár vecí: po prvé Ryan Gosling je ako stvorený na osamelých hrdinov westernového typu. Je jedno, či je to western z budúcnosti. On utiahne celý príbeh, nech ho aj ťahá vyše dvoch hodín.Denis Villenueve to veľmi dobre vedel. Pretože tento príbeh je tak brutálne komorný (v podstate zredukoval počet postáv na nevyhnutné minimum), že obsadiť tam menej charizmatického človeka, bola by to smrť. Mne vďaka nemu tá toľko kritizovaná stopáž neprekážala. Druhá vec: tomuto príbehu sa podarilo skvele nadviazať na pôvodný. Vizuálne aj atmosférou je niekde inde, ale čo sa týka deja a pointy, dáva mi to celé zmysel. Tretia vec: téma poľudštenia je neuveriteľne stará a príťažlivá už od čias Pinocchia. Vlastne bola už toľkokrát spracovaná, že nás už iba ťažko dokáže prekvapiť. Poštvrté: uvedomila som si, už po neviemkoľkýkrát, že vizuálna stránka filmu ma nikdy nebrala až do tej, miery, aby som jej pripisovala podobný význam ako stránke pointy. Popiate: páčilo sa mi, ako sa film vyhol "istejšej a lecnejšej" ceste a namiesto parádnych akčných scén ponúkol viac "vnútorného" boja. Suma sumárum: po rokoch vidím tento film v oveľa lepšom svetle.

Agatha Christie, to nie je iba dôvtipný Poirot a roztomilá Marple-ová. Anglická spisovateľka mala na konte niekoľko takýchto temných príbehov (spomínam si napríklad tiež na novelu Až nakoniec príde smrť). Áno, tento film patrične vystihuje túto temnú stránku, avšak postráda napätie, ktoré vám dožičí kniha. V knihe sa totiž pocit úzkosti stupňuje ako postupne zaťahovaná slučka, zatiaľ čo film vás uvrhne do pekla okamžite po príchode na ostrov. Nemám veľmi v láske príbehy, v ktorých sa nedokážem stotožniť so žiadnou postavou. Je to moja osobná bariéra, o ktorej píšem často. Asi preto ani kniha, ani film nepatria k mojim obľúbeným. Film však hodnotím nižšie pre jeden detail (avšak závažný detail), ktorý neunikne iba čitateľom knihy a týka sa povahy nášho ústredného vraha. Ale o ňom pomlčím :))