M.a.t.t.

Istá nostalgia môže fungovať, avšak Alvin a Chipmunkovia sú stále len priemernou rodinnou komédiou od tvorcov Garfielda, ktorú zachraňuje hlavne vydarená animácia Chipmunkov, zábavný Jason Lee a pár vtipov na úrovni. Pesničky v rámci filmu taktiež fungujú a záverečné morálne posolstvo neurazí. Áno, snaha parazitovať na sláve známej značky je proste zlá a preto o tom natočíme film, aby sme divákom názorne ukázali, že takto sa to proste nerobí.

Odhliadnúc od toho, že mi nebolo jasné, prečo bol psychopatický vrah až tak zaťažený na hlúpu blondínu, som sa celkom bavil...prvé dve tretiny filmu, v ktorých sa síce vraždí poskromne, hlavní hrdinovia tradične nepoužívajú mozog ale atmosféra maturitného plesu ma dokázala príjemne naladiť. Počnúc evakuáciou hotelu však išiel scenár úplne do pekiel a nezachránil ho ani priehľadný záver, ktorý bol cítiť na míle ďaleko. Takže ďaľší nevydarený zástupca hororového žánru.

Zatiaľ čo prvý zo série Stargate filmov uzatvoril príbeh tiahnuci sa poslednými sériami, Continuum hlási návrat ku Goa'uldom a hlavne k Ba'alovi, ktorého líniu nestihli v seriáli dotiahnuť do konca. A bola by asi škoda nevyužiť služby dnes už žiaľ nebohého Dona S. Davisa a predovšetkým starého známeho Richarda Deana Andersona, ktorí si s Goa'uldmi za ten čas čo to preskákali. Napriek tomu je však Continuum miernym sklamaním. Fanúšikov asi nepoteší, že O'Neill sa mihne len v pár scénach a po výbornom začiatku naviac prichádza rýchle vytriezvenie v podobe mierne odfláknutej druhej časti, ktorú dvíha hlavne charizma Qetesh a pohrávanie sa s časom. Škoda taktiež málo vygradovaného finále, to najlepšie zo seriálu tak ostáva naďalej neprekonané.

Zatiaľ čo Animatrix viac menej úspešne dopĺňa a obohacuje svet Matrixu, Batman: Gotham Knight pôsobí len dojmom parazitovania na úspešnej značke a jeho vznik podnietilo len ťažko niečo viac, ako vidina rýchleho zisku. Netvrdím, že pri Animatrixe tento faktor nezapôsobil, ale aspoň to nepôsobilo až tak násilne. Je samozrejme pochopiteľné, že aj v tejto kvalitívne veľmi nevyrovnanej zmäske minipríbehov sa dajú nájsť pozitíva, ako celok však poviedky postrádajú hlbší zmysel a nevedia, čo chcú divákovi povedať. A keby aj vedeli, dva kvalitnejšie príbehy zo šiestich je proste málo.

Znateľne lepšie ako Nabúchaná, a hoci možno niekoho trochu prekvapí riedkym výskytom vtipov, absencia kvantity v tomto prípade naštastie neznamená absenciu kvality. Sila Kopačiek je naviac niekde úplne inde. Napriek slabším miestam ide o milý, tak trochu netradičný romantický film a z dielne Apatowa jednoznačne najlepšia záležitosť, ktorú povyšuje na niečo viac aj výborný ústredný štvorlístok. Tuho rozmýšľam, v čom je taká Nabúchaná lepšia a prečo mnohí nechápu, že kvalitná romantika sa zaobíde aj bez silných záchvatov smiechu. A Kopačky kvalitnou romantikou rozhodne sú.

Patológia je predovšetkým filmom, ktorý sa snaží za každú cenu šokovať a viac menej sa mu to aj darí. Plytký dej, povrchne navrhnuté postavy s nevyjasnenými motiváciami - je však vôbec vhodné vyčítať to filmu, ktorý zjavne žiadne veľké ambície nemá a snaží sa diváka baviť len zvrhlou a v niektorých momentoch až príjemne nepredvídateľnou klipovitou jazdou? V tomto Marc Schoelermann uspel na výbornú a ja mu to neberiem. Stále lepšie ako Saw po x-tý krát.

Invázia v amerických televíziach bola potlačená oveľa skôr ako by tak zrejme bolo v prípade invázie skutočnej. Dôvod je jednoduchý: hoci sa tento projekt od začiatku tvári ako mysteriózne sci-fi, neponúka divákovi nič viac ako len bežnú rodinnú drámu, ozvláštnenú jedine tým, že niektorí jej protagonisti sú tak trochu mimozemšťania. Akcie je poskromne, čo však vadí omnoho viac je absencia kvalitného mysteriózneho nádychu akým disponuje napríklad Lost a ani sľubne načrtnuté charaktery nedokážu prebiť príbehovú rozťahanosť, ktorá by si miesto celej série pokojne vystačila aj s polovičnou dĺžkou. A pritom, ako naznačuje divácky atraktívne vyznievajúci záver, potenciál by tu zrejme bol, v konečnom dôsledku je ale Invázia len ďalším z rady seriálov, pri ktorých si tvorcovia spracovaním podpílili konár pod sebou sami.

Zack Ward je nehorázny drsňák, ale Uwe sa stále nenaučil točiť a písať niečo o deji nemá zmysel. Musím však aspoň oceniť, že na rozdiel od svojich predošlých filmov sa vôbec neberie vážne, vďaka čomu sa konečne dočkáme aj priamych pokusov o útok na bránice a nielen nechcene smiešnych scén ako je väčšinou u neho zvykom. Lenže na dobrý film to stále nestačí.

Príjemné prekvapenie. Skrz naskrz priemerný dej prešpikovaný jemným moralizovaním ale aj aj hromadou bláznivých nápadov a inteligentného nevieravého humoru, čo v konkurencii súčasných animákov povyšuje Pána Včielku na nezabudnuteľný zážitok, ktorému nijak neškodí ani neobyčajne obyčajná animácia, či český dabing. Nielen Pixar to s animákmi vie.

Po technickej stránke evidentne najlepšie natočená paródia za poslednú dobu, čo však z toho, keď ma svojou imbecilitou a trápnosťou doslova urážala. Aby som iba nekritizoval, komiksový základ je fajn a tých pár funkčných humorných pasáži tiež.