Robbie

Film, ktorý na mňa osobne zapôsobil najsilnejšie v danom žánri. Na rozdiel od geniálnych klasických mafiánskych príbehov ako Godfather alebo Goodfellas, Eastern Promises nám ukazujú realitu mafiánskeho života menej nablýskaným a teatrálnym spôsobom. S hlavnými zápornými postavami neviete sympatizovať, pretože namiesto mafiánskeho kódexu a idealizovaných, štýlových a na prvý pohľad dokonca férových gangstrov-biznismanov tu nájdete len zločincov, ktorých manipulatívne a zvrátené praktiky majú deštruktívny dopad na celú spoločnosť ako aj ich vlastnú existenciu. Práve táto hrubosť a špina, s ktorou je príbeh vyrozprávaný ho robí tak výnimočným. Netreba žiadnu veľkolepú rodinnú ságu. Práve naopak, jednoduchý príbeh "zo života", ktorý ponúka pohľad z rôznych perspektív od gangstrov cez políciu až po bežných smrteľníkov umožňuje divákovi viac sa stotožniť s postavami a hlavne uvedomiť si ako reálny a nebezpečne blízko bežným ľuďom je tento svet, ktorý sme doteraz možno vnímali len cez hollywoodske pozlátko. Veľmi zaujímavým doplnkom, ktorému sa doteraz žiadny film detailne nevenoval sú tetovania a vysvetlenie ich významu v kruhoch ruskej mafie. Popri pútavom príbehu a inteligentnom scenári sú obrovským plusom úžasné herecké výkony. Potetovaný Viggo Mortensen je neskutočný so svojim dokonalým ruským prízvukom, Armin Mueller-Stahl vám spôsobí psychický nepokoj hraničiaci so žalúdočnou nevoľnosťou a Vincent Cassel sa narodil pre rolu primitívneho zamindrákovaného hovada. Po dopozeraní som cítil znechutenie a miernu depresiu a tým pádom myslím že film dokonale splnil svoj účel. Vrelo odporúčam každému.

Hviezdne Vojny: Epizóda VIII - Nuda a klišé. More nevýrazných postáv a zbytočných dejových línií, násilne citovo vydieračské dojímavé a héroické scény, trápne pokusy o suchý humor, nekonečná stopáž a výpovedná hodnota 0. Chvíľami som si pripadal že pozerám ďalší diel Avengers, len s menej digi-bordelom a podstatne lepšími efektami a vizuálnou stránkou celkovo. A to je jediné čo môžem pochváliť. Pekné obrázky. Inak je to úplne klasický plytký hollywoodsky "trhák" a zároveň jediný film SW ságy na ktorom som zaspal v kine. Preto sa vraciam k mojej pôvodnej viere, že SW sú len 3 filmy a ostatné nadobro vypúšťam z hlavy.

Miestami úsmevné, miestami veľmi trpké, miestami dojímavé, ale väčšinou také.. nijaké. Milujem Zdeňka Svěráka a jeho nádherné príbehy zo života a milujem, ako ich vie Jan Svěrák preniesť na filmové plátno, ale už od Vratných láhví som mal taký ťaživý pocit, že tejto autorskej dvojici pomaly dochádza dych. To sa sčasti dá povedať aj o ich najnovšom počine, keďže išlo o veľmi obyčajný príbeh obyčajných ľudí bez nejakej významnejšej pointy, snáď okrem prehnanej úcty a poslušnosti k starším bez ohľadu na okolnosti a faktu že Ruskí "osloboditelia" boli riadni kokoti.. Avšak aj napriek absencii myšlienky a cieľa by bol film stále minimálne príjemne pozerateľná oddychová jednohubka, nebyť nedostatočného využitia myšlienky pohľadu na svet detskými očami a zlého výberu hercov. Čo sa detského pohľadu na svet týka, páčil sa mi nápad ukázať ako naivne si deti predstavujú veci, či už z rozprávania dospelých alebo na základe ich vlastnej fantázie. Avšak keď si spomeniem na vlastné detstvo, dosť tém som vnímal celkom hororovo. Scény s Vlkom by som si tak predstavoval strašidelnejšie ako humorné "ťahanie repy" a takýto strašidelný nádych by mohol byť príjemným oživením filmu. Čo sa hercov týka, najprirodzenejší boli úžasný pán Tříska v úlohe dedka, babička a samotný pán Svěrák, tentokrát však bohužiaľ vo veľmi malej úlohe pána riaditeľa. Detským predstaviteľom som neveril skoro nič, väčšinu času ako keby čítali z ťaháku a na emócie neostal priestor. To však platí aj pre maminku, ktorá síce bola veľmi pekná a pôvabná v "anjelských" sekvenciách, ale na túto úlohu sa žiaľ nehodila. Neviem kedy zabudol hrať pán Kaiser, ale tu hral dreveno a očividne predstierane drsne skoro ako nejaký Maštalír, čo je škoda lebo jeho postava bola zaujímavá a bola by to top postava keby dal viac priestoru svojej charizme. A posledným klincom do rakvy tohto počinu bol výber Ondřeja Vetchého do roly tatínka, čo bol riadny krok vedľa. Ondřej je bojovník, tvrdý ale správny chlap, ktorý nedokáže zahrať dobráčika, večne mudrujúceho tatínka, akým bol Svěrák v obecnej škole. Skôr sa hodí do hrdinských, silných a mužných rolí, čo presakovalo na povrch aj tu. Jeho skutočné ja je jednoducho tak neskutočne vzdialené od tejto postavy, že to nemohol zahrať tak ako by sa hodilo, aj keď vizuálne sa ako tak podobal na pôvodnú postavu. Herecké výkony dokážu spraviť zázraky vo filme so slabým scenárom, ale dokážu aj úplne zhenodnotiť film s výborným scenárom. Tu sa žiaľ stretol priemerný scenár so zlým výberom hercov, čo film definitívne pochovalo. Pozitívom tak ostávajú príjemné humorné hlášky a nostalgické krásne obrázky Jana Svěráka, ktoré mi pripomenuli moje prázdniny u babičky na dedine a občas navodili tú krásnu svěrákovskú nostalgiu.

Pozitíva: Dokonalé vizuálne spracovanie, retro atmosfére, skvelé obsadenie detí do hlavných úloh aj klauna, film sa nevyhýba násiliu na deťoch, takmer žiadne lakačky a keď už tak nie zbytočné, príjemný, nesilený humor a dobré hlášky. Negatíva: Príliš veľa rôznych príšeriek na úkor samotného Pennywisea, ktorý mal možnosť zažiariť len v úplnom úvode (a bol skvelý), vyobrazenie Pennywisea ktorý už na prvý pohľad vyzeral hororovo a teda mu neostávalo nič iné ako primitívne strašenie (ocenil by som viac klamania a využívania návnad ako tomu bolo v úvodnej scéne), nedotiahnuté detaily v príbehu ktoré sa nevyjasnili (čo s pedofilným otcom, čo s deťmi uväznenými v stoke), sem-tam veľmi naivný scenár, ktorý navyše podľa mňa nestačil na celovečerný film a pôsobí ako celok trochu neúplne a nudne. Pozitívne stránky filmu a vyhýbanie sa typickým moderným hororovým postupom ktoré dnes už kopíruje každý a úprimne ma už nebavia na mňa však pôsobili tak osviežujúco, že som išiel z kina viac než spokojný a rozhodne film odporúčam zhliadnuť. Zároveň sa teším na dvojku a medzitým plánujem zhliadnuť prvú adaptáciu a prečítať knihu.

Prvý horor, z ktorého som si vážne nasral do gatí. Aj po rokoch a opätovnom zhliadnutí si stojím za tým, že je to pre mňa jeden z najnepríjemnejších a najpodarenejších hororov. Je mi jedno odfláknuté vysvetlenie vzniku kliatby, hlavná je pre mňa myšlienka nezastaviteľného, hrôzostrašného zla, proti ktorému je smrteľník úplne bezmocný.Toto vyobrazenie časti desivého japonského folklóru v spojení so zručným prevedením, ktoré si nezakladá len na lakačkách ale ponúka aj naozaj strašidelné napínavé scény, je pre mňa výnimočný mix prísad pre výnimočný horor. Videl som aj originál, ale z toho žiaľ bol cítiť nízky budget a nebol tak dynamický. Jediná naozaj znepokojujúca scéna, ktorá mi tu chýba je Kayako stojaca na hrane postele civiaca na hlavnú hrdinku celú noc. To sa originálu naozaj podarilo a neviem prečo to Raimi nešupol do remaku. Inak pre mňa o dve triedy lepšie ako remake kruhu alebo akýkoľvek horor okrem Wanovho Conjuringu. Lahôdka pre tých, ktorým nestačia tupé lakačky ale potrebujú aj atmosféru. Každý kto dal menej ako štyri hviezdy je mimo. Amen :-))

Trošku lepší ako prvý Annabelle film, ale stále tomu chýba atmosféra, napätie a poriadny príbeh. Neporozumel som celkom zmyslu tohto filmu, keď prvá Annabelle sa tvárila že vysvetľuje zrodenie strašidelnej bábiky a zrazu tu máme zrodenie zrodenia... no neviem... Tvorcovia sa spoliehajú celý čas na jeden typ strašenia diváka, ktorým je úplne ticho, stále ticho, stále ti... BUBUBU!!! Pekne to odkukali od Wana ale je to technika ktorá by zabrala tak 2 x za film ale nie stále. Človek je na to nielen už zvyknutý ale pri neustálom opakovaní každých 30 sekúnd je to už vyslovene trápne a obťažujúce. Tento typ lakačky však nebol ani zďaleka jediné, čo okopírovali od Conjuringu, až som miestami neveril že to robia takto bez hanby, hlavne keď to nevedia spraviť tak aby to fungovalo. Správanie postáv bolo krajne dementné aj v rámci žánru a dej klasické démonické strašenie. Chýbal už len exorcizmus. V porovnaní s krajne nepodareným prvým filmom sa však stále jedná o zvládnuteľnú jazdu a očividná inšpirácia Wanovými veľdielami je možno nakoniec lepšia ako nejaká blbosť, ktorú by si tvorcovia vymysleli v ich fantáziou nezaťažených hlavách. Easter egg v podobe skutočnej Annabelle potešilo.

Je zarážajúce, akí sú miestni filmoví kritici nekritickí keď sa jedná o slovenské filmy. Film je po technickej stránke natočený zručne a naozaj sa na to dá pozerať. Klasicky ho však zabíja debilný scenár, dej oničom a chýbajúca myšlienka. Bebjak sa silno snaží kopírovať filmové klišé amerických tvorcov (scéna so strihaním vlasov alebo náhle zmiznutie Maštalíra v lese po vypočúvaní Hryca), avšak tieto sú absolútne vytrhnuté z kontextu a pôsobia smiešne. Dej filmu je nekonzistentný a schyzofrenický, venuje sa nepodstatným líniám a je rozvláčny aby nakoniec v závere všetko náhle uťal behom dvoch minút práve vtedy, keď to malo gradovať a byť zaujímavé. Napriek tomu všetkému by to bolo zvládnuteľné, nebyť ústrednej dvojice Maštalír a Fialová. Maštalír je čisto divadelný herec, pôsobí strašne strojene a neprirodzene a rozhodne nevie hrať vo filmoch. Jeho drsňáka tiež očividne odkukal v amerických filmoch a vôbec mu to nejde. Neveril som mu ani jednu vetu. Fialová má celý čas ten pološialený výraz, ktorý je kombináciou afektu, prílišnej snahy byť sympatická a charizmatická a zle namiešaného koktejlu narkotík. Ani jedna z hlavných postáv teda nefunguje v porovnaní so sekundantmi, ktorí sú prekvapivo prirodzení a dobrí herci. V závere len dodám, že som rád podporil slovenskú tvorbu zhliadnutím v kine, ale našich tvorcov (alebo tvorcu, lebo iné meno ako Bebjak v spojení so slovenským filmom už asi ani neexistuje) čaká dlhá cesta kým začnú tvoriť filmy s myšlienkou, odpútajú sa konečne od týchto alkoholických drám a prestanú nasilu kopírovať Hollywood za každú cenu. Osobne by som sa hanbil takéto niečo vypustiť.

Film je dokonalý čo sa hudby, hercov, atmosféry a vizuálu týka. Je až iróniou, ako vizuálne krásne je zobrazený príbeh, ktorý je takmer výlučne postavený na jednej katastrofe za druhou. Nolan je skutočný kráľ čo sa remeselnej stránky týka. Väčšinu času som sa cítil nepríjemne, hlavne počas hrozivých náletov Messerschmittov, čo však beriem ako obrovské plus, pretože vojna je hrozivé svinstvo a presne tak by mala byť aj zobrazovaná. Rozhodne odporúčam zájsť si na film do kina, ako ostatne na každý Nolanov film. Malým negatívom je pre mňa roztrúsená časová os príbehu, ktorá sa spojí v celok na konci. Tento ťah považujem v prípade Dunkirku za zbytočný a zdá sa mi že režisér tým len samoúčelne nasleduje súčasné trendy. Za väčší problém považujem nie celkom úplne vysvetlenie príbehu postavy Cilliana Murphyho (možno mi niečo ušlo, to však zistím až po druhom zhliadnutí) a to, že sa Nolan opäť nezdržal svojho typického pátosu, ktorým pre mňa pokazil už zopár filmov v závere. Tentokrát je to neuveriteľné (a nereálne) hrdinstvo Toma Hardyho v závere filmu a privítanie vojakov doma, ktoré by bolo úplne ok, nebyť tej násilne dojímavej hudby a nepodareného útoku na city. Čo ma však zarazilo najviac je absolútna absencia krvi (okrem jednej rozbitej hlavy, a krvavých fľakoch na obväzoch zranených vojakov). Pri toľkých náletoch, guľometnej streľbe, výbuchoch, torpédach atď. je neodpustiteľné že nikde nebola krv. K vojne to proste bohužiaľ patrí a keď ju chce niekto realisticky zobraziť, mal by ju zobraziť aj s brutalitou, ktorá k nej patrí. Radšej v obmedzenom množstve ako vôbec. Dunkirk sa bohužial držal toho „vôbec“. Vo výsledku je to film, ktorý zo začiatku má obrovský potenciál nastaviť ľuďom zrkadlo a vyzdvihnúť neskutočnú hrôzu a zbytočnosť vojny, ale na konci sa z neho vykľuje len ďalší typický veľkolepý vojnový film útočiaci na Oskary vyzdvihovaním hrdinstva a ľudskosti vojakov a ich podpory a porozumenia zo strany bežného ľudu aj nadriadených. Ja osobne som už znechutený z týchto pseudohodnôt a preto je pre mňa Dunkirk po príbehovej stránke jednoducho béčko a sklamanie - európsky veľkofilm pre deti a dospievajúcu mládež s americkým koncom.

Čo sa horrorov týka, už sa asi budem spoliehať len na hodnotenia Verbala. Toto je megasračka, za ktorú by mali verejne popraviť scenáristov a zablokovať každého užívateľa ČSFD, ktorý tomu dal viac ako jednu hviezdu. Nezmyselná, nelogická a nepochopiteľná zápletka, nezmyselná hodina nudy v strede filmu, počas ktorej sa naozaj nič nedeje a úplne wtf debilný záver ako po kýbli LSD, keď stále dúfate že je to len sen ale smola.. Veci sa dejú len tak, nelogicky a bez súvislostí a na celkom podarené efekty a kameru je ten akože príbeh neskutočne amatérsky, až to riadne nasere. No a čerešnička na torte, Olym scenáristického remesla je mongoloidný zvrat(ok) na konci. Ľudia dobrej vôle, varujem Vás! Ušetrite seba aj svojich blízkych tohto trápenia!

Zábavný filmeček, Richie z toho doslova srší a spojenie jeho štýlu s "historickým" námetom klape prekvapivo skvele. Plusmi sú jednoznačne temno-vtipno-akčná atmosféra, onen dynamický richiovský strih, skvelá hudba, naozaj vtipný humor (vidno že Američania tu nemali slovo) a charizmatický záporák Jude Law. Efekty boli pre mňa na hrane, niekedy ma ohúrili, inokedy sa zas prehulpli do neprehľadného digitálneho bordelu, naštastie minimálne. Čo mi vo filme vyslovene chýbalo bolo viac rytierskej vznešenosti, ktorú by si film o Excalibure zaslúžil. Film sa veľmi točil okolo londýnskych zlodejíčkov a vidlákov akých už poznáme z Richieho filmových klenotov, čo by nemuselo byť také zlé, keby aspoň jedna z tých postáv mala charizmu. Artuš bol nafúkaný debilko od začiatku do konca a neprešiel žiadnym zaujímavým vývojom. Ostatné postavy na tom boli podobne a tak jediná zaujímavá postava je záporák, ktorého si žiaľ veľmi neužijeme. Ďalším veľkým mínusom bol dosť stupídny dej a lacné zvraty, vrcholiace v poslednom súboji. Keby film mal inteligentnejší príbeh, zaujímavejšie postavy a viac by vyťažil z temnej historickej atmosféry, ktorá Richiemu prekvapivo veľmi ide, bol by to pre mňa zážitok roka.